Všetci sme tak trochu "blázni" - časť XII.
Tie pohľady som normálne cítil. Tých zopár ľudí, čo sedelo v čakárni, si ma museli premeriavať zrakom, prečo som skrútený a sedím na invalidnom vozíku. 'Určite to je nejaký narkoman, feťák, húlič, alebo ožran.' Áno, bolo by najlepšie povedať dvojici záchranárov, že dosť a postavil by som sa na vlastné nohy, poďakoval a odkráčal smerom von. Ale také jednoduché to nebolo. Celé telo v kŕči, srdce mi šlo vyskočiť z hrude a ťažko sa mi dýchalo. Otvorili sa dvere do tej "zbernej" ambulancie a vošli sme dovnútra. Zdravoťák ma odparkoval do rohu miestnosti, odovzdal službu konajúcemu doktorovi papiere, ktoré vyplnil v byte a v sanitke a ja som sa len ešte raz poďakoval a poprial príjemný deň. Ak si niekto myslel, že mi naordinujú všetky možné vyšetrenia, aby zistili, čo mi je, tak sa mýli. Keďže sa zdravoťáci dozvedeli, že som psychiatrický pacient a túto skutočnosť napísali do papierov, službu konajúci doktor vylúčil hneď všetky možnosti a zavolal službu kon...