Monológy pod modrým neónom

  Štvrtok, 17. novembra 2016, 15:03   Zachrípnutá píšťalka zapískala a vlak sa pohol. V kupé pre ôsmich sedeli okrem mňa ešte štyria ďalší ľudia: mladá slečna, staršia pani s bielymi vlasmi, vidiecky pár vo veku cca. 40-45 rokov. Nakoniec sa k nám pridal potmavší, elegantný, vysoký mladý muž s obrovským kufrom na kolieskach, ktorý chvíľu hľadal správne kupé. Cítil som sa sklesnuto, tak som si radšej pustil hudbu a aby mi mobil ako-tak vydržal, vytiahol som si powerbanku. Nižšia, prsnatejšia pani sediaca oproti mne sa ma spýtala, či to je internet. Odpovedal som asi najuniverzálnejším slovom: "Battery", na čo pani spravila len "óóó" a dačo začala rozprávať svojmu mužovi/partnerovi, ktorý vyzeral ako mash-up britského hooligana a gopnika (azda kvôli tomu, že všetko oblečenie, čo mal na sebe, bolo značky Adidas). Vedľa sediaca slečna si vytiahla svoju powerbanku a napojila ju na svoj iPhone a v tom momente sa viedla v kupé taká družnejšia debata, ktorej účastníkom ...

  Štvrtok, 17. novembra 2016, 6:00   Zaujímalo by ma, či ten chlap má usporiadaný život, keď ho asi netrápilo, že ma zobudil po ledva šesťhodinovom spánku. Aj som si chcel opäť zdriemnuť, kým to na chodbe utíchlo, ale už to nemalo význam, pretože kamarátka prisľúbila, že príde naozaj skôr, pretože som poobede odchádzal. O ôsmej ráno sme si napísali, kamarátka sa ma spýtala, či s ňou pôjdem na univerzitu a oznámil som jej, že mi ostalo v hotovosti len zopár lei. O štvrť na desať prišla a keď už sme odchádzali od hostelu, spýtal som sa jej, že dokedy mám opustiť izbu, aby som nemusel platiť za ďalšiu noc. Kamarátka zavolala na recepciu a zistila, že izbu mám opustiť do dvanástej hodiny, tak sme sa vrátili do mojej izby a rýchlo som zbalil veci. Izbu som zamkol a keďže už upratovačky upratovali opustené izby, dal som jednej z nich kľúč, na ktorej visela kľúčenka s nápisom Etaj 1 Camera 7 (prvé poschodie, izba číslo 7, áno izba, alebo miestnosť sa povie po rumunsky Camera). ...

  Streda, 16. novembra 2016, 6:00   Ten chlapík ma zase vytrhol zo spánku. Trieskal dverami, hlasno rozprával, chodil hore-dole po chodbe. Tak som schmatol smartphone do ruky a opäť pozrel sociálne siete, aby som zistil, že som všetko videl. Po asi pol hodine som ho dal nabíjať a prevrátil som sa na druhý bok, aby som zaspal.   O pol deviatej ráno som sa prebral. Kamarátke som ešte včera povedal, aby sa pokúsila dnes prísť skôr ako o pol jednej poobede, pretože sme ešte mali ísť do Palácu kultúry. Podľa vyjadrení jednej jej kamarátky, treba si rezervovať aspoň tri hodiny, aby bolo vidieť všetko. O štvrť na desať mi kamarátka píše, že sa zobudila a že si ide dať sprchu. Pre istotu sa pýtam, či to stihne do 40 minút, na čo mi nevedela dať presnú odpoveď. Tak som si dal sprchu aj ja. Po pol hodine mi píše, že sa ešte neosprchovala, lebo nejaký "roommate" a zároveň kolega (kolegyňa) kamarátky, u ktorej bola na byte, je v sprche a nemá zrejme v záujme prenechať kúpeľňu aj ...

  Utorok, 15. novembra 2016, 6:00   Ľudia sú hovädá bez ohľadu na pohlavie, náboženské vyznanie, či národnosť. To som si pomyslel o človeku, ktorý hlasno rozprával na chodbe, trieskajúc dverami. Nemám poňatia, ako dlho jeho monológ (alebo telefonát) trval, ale vytrhol ma zo spánku. Tak som si zapol sociálne siete, aj keď nič zaujímavého som tam nevidel. Predsa, na Slovensku bolo toho času o jednu hodinu menej, všetci ešte spali. Keď už sa to ako-tak na chodbe ukľudnilo, prevrátil som sa na druhý bok a zaspal.   Približne o deviatej som sa prebral. Rýchlo som zbaštil zvyšné piškóty, ktoré som mal v cestovnej taške a zapil som už zvetranou kofolou, ktorú som nestihol vypiť počas cesty. Hodinu som sa váľal na posteli, inak celkom pohodlnej a nebyť toho hlučného chlapíka, spal by som zrejme aj 10 hodín (zvyčajne neviem dobre spať na cudzom mieste a zobúdzam sa aj o piatej ráno). Na tento deň pripadalo veľa činností a tak som napísal kamarátke, ktorá inak zvykla písať ako p...

  Pondelok, 14. novembra 2016, 7:00   O siedmej ráno som sa zobudil, nie preto, že by som bol vyspaný, ale že som potreboval ísť na toaletu. :D Vykonal som, čo som musel a pokračoval som v spánku. Až okolo deviatej ráno som sa konečne zobudil vyspaný. Predo mnou ešte pol druha hodiny cesty, tak som neplánoval nič iné, než sa váľať po posteli. Len z čistej zvedavosti som vytiahol žalúziu a uvidel som niečo nádherné. Neskutočne zasneženú krajinu. I keď nie som vôbec fanúšikom zimy, tento pohľad stál za všetky peniaze, ktoré som nakoniec dal sprievodkyni. A áno, došlo mi potom, že je rozdiel medzi spacím vozňom a lôžkovým vozňom. V rámci šetrenia som si povedal, že naspäť už pôjdem v lôžkovom vozni a pretrpím možno päticu cudzích ľudí, ktorí isto budú prdieť a chrápať. Moja "skvelá" USB nabíjačka nabila za sedem hodín telefón len o necelých 20% kapacity, takže som skonštatoval, že si budem musieť zohnať novú nabíjačku. Okolo desiatej mi napísala kamarátka sms, že ako sa mám a ...

  Pondelok, 14. novembra 2016, 0:10   S takmer hodinovým meškaním konečne zastavil vlak na stanici v Cluj-Napoca. Po 10 hodinách vo vlaku som konečne vystúpil. Nohy sa mi klepali od večného sedenia a prvá vec, ktorú som šiel spraviť, bolo zapáliť si. Spolu so mnou vystúpilo z vlaku veľa ľudí, časť z nich niekto čakal na stanici. Moje kroky viedli k bočnej strane stanice. Otočil som sa chrbtom k stanici, aby som si vychutnal ten pohľad na osvetlenú parnú lokomotívu a na padajúci sneh. Modlil som sa, aby môj ďalší spoj nemal meškanie, aby som nejak pretrpel 70 minút na mieste, v ktorom som ešte nikdy nebol, ale kde je isto už o takomto čase všetko zatvorené. Kráčajúc smerom k vchodu do stanice som obdivoval čistotu a žiadne podivné živly. Vestibul stanice bol krásny, vyzeral byť vynovený, žiadna špina, interiér čistý. Prvú vec som si všimol, že všetko je len v rumunčine, žiadna angličtina. Snažiac sa zistiť, ktorá tabuľa sú odchody a ktorá zas príchody, na mňa spoza okienka pr...

  Nedeľa, 13. novembra 2016, 9:00   Čakám na zástavke na električku, ktorá ma odvezie na Hlavnú stanicu. Veci som si v kľude zbalil ráno do cestovnej tašky, ktorá sa dosť nemotorne nesie na ramene. Aby toho nebolo málo, v ruke držím brašňu s fotoaparátom , náhradnými baterkami, ďalšími dvoma objektívmi a nabíjačkou. Druhý , ten lepší fotoaparát, je v cestovnej taške. Výhodou cestovať v nedeľu je, že na stanici isto nebude veľa ľudí. Väčšina z nich odcestovala domov vo štvrtok, v piatok a v sobotu ráno. A tak aj bolo. Na stanici bolo dovedna tak 3 tucty ľudí, na pokladniach pomaly nikto. Podišiel som k pokladni a zakúpil som si spiatočný lístok do Budapešti. Pani ma uistila, že lístok platí mesiac, tak som jej s úsmevom na tvári poprial príjemnú nedeľu a ja som si išiel zatiaľ zapáliť von pred stanicu. Mám asi 20 minút, kým mi príde vlak z Prahy, ktorý pokračuje cez Nové Zámky, Štúrovo, Szob, Vác, až na stanicu Keleti pályaudvar v Budapešti. Tam už okolie poznám, takže viem,...

  Keďže som za uplynulé roky neopustil hranice tejto krajiny, bolo len otázkou času, kedy nastane ten moment, kedy si zbalím do starej cestovnej tašky tie najnutnejšie veci na prežitie niekoľkých dní za hranicami Slovenska. Ten moment ale dlho nenastal, keďže možnosť cestovať dopravnými prostriedkami mi zhatila choroba, o ktorej píšem už vyše pol druha roku ten stále nedokončený seriál na pokračovanie . Pred udalosťami z autobiografického príbehu, som bol naposledy na letnej dovolenke na ostrove Mallorca v roku 2012, spolu s vtedajšou snúbenicou. A po udalostiach, ktoré sa potom udiali, som mal celkom strach. Nie ani tak zo samotnej cesty, ale skôr zo zdravotného hľadiska. Mal som strach, aby sa mi počas cesty lietadlom/vlakom/autobusom, nič závažného nestalo. Fast forwarding do súčasnosti (a bohužiaľ aj spojler príbehu), všetko je zo zdravotného hľadiska okay a po krátkom výlete po Budapešti s kamarátom, som sa mohol konečne pobrať "kade ľahšie" a ísť aspoň 1000 km od miesta...

  Akupunktúra je alternatívna liečebná metóda pochádzajúca z Číny. Najstaršia učebnica opisuje 365 liečebných bodov na povrchu tela, v roku 1026 už bolo opísaných cca 600 akupunktúrnych bodov. Dnes sa uvádza až 2000 akupunktúrnych bodov. Liečba spočíva v zapichovaní veľmi tenkých ihličiek do citlivých bodov v koži pacienta. Tieto citlivé body sa nazývajú akupunktúrne body. (výňatok z Wikipédie)   Samotný priebeh akupunkúry trvá približne 20 až 25 minút. Ja som si poležal so zapichnutými ihlami asi pol druha hodiny. Teda podriemal. V jednom momente som zaregistroval, ako doktorka prišla do miestnosti, len aby zhasla svetlo. Nechala ma, aby som si pospal. Keď po hodine a pol prišla, prebral som sa. S úsmevom na tvári podišla ku mne, spýtala sa ako sa cítim a po mojej odpovedi začala vyťahovať zo mňa ihly, ktoré potom hádzala do odpadkového koša. Ihly sú teda jednorázové. Opäť som sa dačo nové naučil. Po vytiahnutí poslednej ihly som sa posadil a nahol som sa po zvršok obleče...

  Žijeme v krajine, ktorú môžeme s kľudom premenovať na Kocúrkovo. Krajina, kde značná časť obyvateľstva prehliada fakt, že istí členovia vládnucej strany sú zapletení do daňového podvodu, kde pre značnú časť obyvateľstva je až príliš jednoduché cestovať na dovolenku do zahraničia len s občianskym vo vrecku a túžia po cestovnom pase, po víza, po nevýhodných konverzných kurzoch, kde istá časť obyvateľstva je schopná ignorovať dejiny a radšej príjme lož, kde istá časť obyvateľstva túži po spojení s krajinou, ktorá v minulosti napáchala viac škody ako osohu. Krajina, kde obyvatelia radšej vinia iných za svoje činy, kde časť obyvateľstva nie je schopná si zobrať osud do vlastných rúk a radšej zdiera systém, krajina, kde adorujeme tých, ktorí by inde boli označení ako miestni blázni, krajina, kde sa hrdíme národnosťou, odcudzujeme iné národy a pritom so samozrejmosťou konzumujeme to, čo iné národy priniesli k nám. Adorujeme hlúposť, neschopnosť, násilie, zastrašovanie, lož, propagandu. ...

  Do tohoto momentu som ako-tak vyžil z nemocenskej dávky, po procedúre som si už musel požičiať peniaze. Aj keď som nemal pred vtedajšou priateľkou tajnosti, tentokrát som jej túto informáciu neposkytol. Druhá procedúra ma totiž vyšla o niečo drahšie. Z nemocenskej dávky som splatil prvú splátku a išiel opäť na kontrolu k obvodnej, kde som porozprával o tejto procedúre. Stretol som sa však s nepochopením a neustálym pripomínaním, že mám diagnostikovanú panickú poruchu a nie niečo s chrbátom. Keď som jej povedal, že som za dve posedenia zaplatil dovedna 250€, tak iba neveriacky krútila hlavou. Z čistého zúfalstva som sa spýtal teda, či mi aspoň odobrí akupunktúru, na čo som sa konečne stretol s nezamietavým postojom. Dokonca mi poradila aj jedného doktora, na ktorého som tiež natrafil, len na potvoru ordinuje len každý utorok a aj to tak ďaleko, že tam by sa mi pešo nechcelo ísť. Porozprával som jej aj o tom, že som sa dohodol s doktorkou psychiatrie, že vysadíme benzodiazepíny a s...

  A tak som sa vrátil do zdravotného strediska, v ktorom sídli ten starý ujo neurológ. Chválabohu, že nie rovno k nemu, ale o poschodie nižšie. Priznám sa, že ordinácia, do ktorej som mal namierené, mi pripadala ako nástupište 9 a 3/4 z kníh o Harry Potterovi. Jednoducho som si ju predtým na chodbe, kde je RTG oddelenie, nevšimol a pritom je priamo na konci a nad dverami dokonca vyčnieva výrazná tabuľa s názvom ordinácie. Môjmu príchodu predchádzal telefonát, kde som si s mužom na druhom konci linky dohodol termín. Tak som si sadol do pohodlnej pohovky a sledoval ľudí, ktorí sa prišli nechať odfotiť röntgenovými lúčmi na negatív veľkého formátu, či vyzdvihnúť už hotové a vyvolané snímky. Aj keď som sedel podstatne ďaleko od večne otvorených dverí laboratória, kde sa snímky vyvolávali, vôňa vývojky a ustalovaču, mne veľmi sympatická, doplávala priamo do mojich nosných dierok a dopriavala mi nádherné spomienky na moje tínedžerské roky, kedy som túto zmes vôni mal dennodenne k dispozí...

- Okamžite prestaňte tie lieky brať! - Ale, ale,... pán doktor na pohotovosti povedal, aby som tie lieky bral tak, ako on povedal. - Ja vás liečim, nie doktor na pohotovosti, okamžite prestaňte tie lieky brať! Príďte o dva dni na kontrolu.   Telefonát s doktorkou psychiatrie ma síce zneistil, ale na druhú stranu aj potešil. Nemal som dojem, že mám všetko to svinstvo brať, pretože som stále dúfal, že nič takého, ako panickú poruchu nemám. No uvedomoval som si, že to začína byť totálne zamotané a sám už som nevedel, ako ďalej. Kedy to skončí? Kedy budem opäť zdravý? Aké psie kusy budú lekári so mnou stvárať, až kým zistia reálnu príčinu? Som fakt blázon?   Necítil som sa stopercentne pri plnom vedomí. Už len pravidelné branie benzodiazepínov robilo zo mňa akúsi mátohu, ktorá už nevie samostatne fungovať. Apatia, letargia, depresie, o tom bola prakticky celá jeseň. Nič ma nebavilo, nič ma netešilo, po antidepresívach som nebol schopný ani akejkoľvek sexuálnej činnosti. Len v...

  Ferko vracia úder. Chachá, toto zrejme všetci (ne)čakali, no veci sa majú tak, že Ferko is stronger than ever . Myšlienkami aspoň. No keďže nám klope na dvere dlho vytúžená jar a nie nadarmo sa vraví, že Máj, lásky čas, je zrejme na mieste dodať single ženám pár rád, ako sa vyhnúť chybám, ktoré mnohé iné ženy zvyknú robievať, lebo zrejme zabudli po x rokoch vzťahu, ako na to. A kde inde tieto rady poskytnúť, ako tu. No dobre, niekoľko článkov sa zjavilo na webičincoch , či dokonca na stránkach určených len mužom , ktoré skôr komentovali to, čo sa na webičincoch spomínalo. Preto vám single ženy, túžiace po mužoch, poskytnem pár rád a nebudem chcieť za to nič. 1. Vyzerajte dobre Nikto z neba nespadol dokonalý, no existuje pár dômyselných vecí, ktoré môžu urobiť z vreca zemiakov... celkom dobre vyzerajúce vrece zemiakov. Stačí si len v šatníku nájsť vhodné oblečenie, ktoré nezvýrazní nedokonalosť vašej nedokonalej postavy a nebude vyzerať, že ho nosila pred vami vaša babička v d...

Dva mesiace "flákania" sa zrejme skončili, tak hneď to rozbalím... A ČO ĎALEJ, KRAJ MÔJ RODNÝ?   Sľubil som, že sa politickým témam nebudem vyjadrovať, nie som ani politológ a ani niekto, kto politiku robí. Ale z časti len k tejto téme nakuknem, lebo to nateraz patrilo k môjmu trápeniu.   Týždeň dozadu sme po 4 rokoch opäť vhádzali do volebných úrn hlasovacie lístky so starostlivo vybranými politickými stranami, ktorým sme dali svoju dôveru. Voľby sa niesli vo veľmi zvláštnom duchu. A podľa výsledkov aj v celkom rozporuplnom duchu. Tú trpkú pachuť v ústach cítim aj teraz, keď toto píšem. No voľby tentokrát asi najvýraznejšie zobrazili stav nášho národa. Národa tak zmagoreného, že sa nevie poriadne ani v ničom dohodnúť. O trpkosť v ústach sa azda najviac postarali voliči jednej strany, ktorú radšej menovať nebudem, lebo viete o ktorú ide. I keď išlo de facto o minoritnú skupinu, svojou voľbou (a trúfam si povedať, že riadne nejasnou) sa postarali o taký turbomix, že je m...

  Je mi trápne, že tento môj blog som odsunul na vedľajšiu koľaj, ale čo mám robiť, že mi neostáva veľa výkonnostných prostriedkov na to, aby som sem prispieval tak, ako "za starých čias"? Sakra, aj mňa to štve, že si svoju čitateľskú základňu odrádzam. Toť moje prvé trápenie, ktoré mi sužuje dušu už od jesene, tak šup na ďalšie, ktoré sa za ostatnú dobu udiali. SUNNY BOYS & MOON GIRLS   Čím viac sledujem (a)sociálne siete, tým viac sa stretávam s nepochopením mne vlastným, že čo sa vlastne v mojom širšom okolí vlastne deje. A čím ďalej, tým viac sa to stupňuje do takého štádia, že mi je až blbo na srdci a nadobúdam pocit to celé zo seba dostať von. Niečo som načrtol tu ešte v lete, no vyzerá to tak, že k zlepšeniu situácie nedošlo.   Ako iste viete, začínajú tu vznikať akési skupinky obyvateľstva, ktoré sa začínajú častovať prívlastkami, ktoré sú urážlivé pre jednotlivé skupinky. A vŕta mi hlavou, či to má nejaký zmysel. Teda pardón, NEMÁ TO ZMYSEL! A s výroko...

  Už niekoľko hodín si užívame rok 2016 a nebolo by odveci zosumarizovať ten predchádzajúci rok, lebo každý to tak robí. Zvuky odpálenej pyrotechniky už utíchli, snáď ešte nejakí zábudlivci urobia nejaký buch, ale nič také, že je nutné schovávať svoje domáce zvieratá. Takže smelo do čítania. Len pre upresnenie, text je mierne upravený, pretože originál som uverejnil na FB hodinu pred Novým rokom. Práca, ktorú som mal rok predtým (viď príspevok ), už v roku 2015 nebola. Vo februári mi vypršala pracovná zmluva, projekt, na ktorom sme pracovali skončil a tak som sa rozhodol, že sa posuniem ďalej. S hudbou ma to bavilo a chcel som sa jej venovať naplno. Mal som veľa nápadov a plánov, no celé sa to na mňa nejako zosypalo a nič mi nevychádzalo. Smola za smolou. Jediné pozitívum v tomto smere mi priniesla skupina Le Payaco, ktorá po desiatich rokoch vydala nový album. Pomohol som im ako som vedel a všetci členovia kapely sa mi za to samozrejme odvďačili a moju pomoc aj ako jediní oceni...