Bună ziua România #6

  Streda, 16. novembra 2016, 6:00

  Ten chlapík ma zase vytrhol zo spánku. Trieskal dverami, hlasno rozprával, chodil hore-dole po chodbe. Tak som schmatol smartphone do ruky a opäť pozrel sociálne siete, aby som zistil, že som všetko videl. Po asi pol hodine som ho dal nabíjať a prevrátil som sa na druhý bok, aby som zaspal.

  O pol deviatej ráno som sa prebral. Kamarátke som ešte včera povedal, aby sa pokúsila dnes prísť skôr ako o pol jednej poobede, pretože sme ešte mali ísť do Palácu kultúry. Podľa vyjadrení jednej jej kamarátky, treba si rezervovať aspoň tri hodiny, aby bolo vidieť všetko. O štvrť na desať mi kamarátka píše, že sa zobudila a že si ide dať sprchu. Pre istotu sa pýtam, či to stihne do 40 minút, na čo mi nevedela dať presnú odpoveď. Tak som si dal sprchu aj ja. Po pol hodine mi píše, že sa ešte neosprchovala, lebo nejaký "roommate" a zároveň kolega (kolegyňa) kamarátky, u ktorej bola na byte, je v sprche a nemá zrejme v záujme prenechať kúpeľňu aj ostatným. Tak sa ju snažím presvedčiť, že všetko je ok. Tak si zatiaľ píšeme o nápoji Açaico, ktorý som jej priniesol spolu s nejakými sladkosťami. Niečo pred jedenástou mi píše, že už sa osprchovala a že si ide len usušiť vlasy, obliecť sa a že vyráža za mnou. O pol jednej mi píše, že už je dole. Tak sme opäť išli na "tour de Iaşi" neskoro, než som plánoval. Dnes ale iba vo dvojici, pretože kamarátkin priateľ išiel za rodinou a ostatní boli v práci.

  Do Palas Mall sme dorazili taxíkom a v jednom fast foode sme si dopriali naše raňajky s obedom. A potom sme vyrazili cez záhradu, ktorá oddelovala Palas Mall s Palácom kultúry. Tam ma napadlo, že ešte nemáme spoločnú fotku, tak som vytiahol svoj smartphone a spravili sme si selfie. Bolo jasno a o jednej poobede ešte silno svietilo slnko, takže som na fotke mal zvraštenú tvár. :D

  Zatiaľ čo mnoho vecí je v Rumunsku cenovo dostupných, ba priam až lacných, tak vstupné do Palácu kultúry bolo vysoké aj na moje pomery. 40 Lei, čo je približne 9€. Nemal som poňatia, čo tam vlastne je, pretože ani kamarátka tam ešte nebola. Túto historickú budovu vraj dlhší čas rekonštruovali a že ju otvorili pre verejnosť len prednedávnom. Keďže som už naučený, že nemám očakávať angličtinu u starších ľudí, radšej som bol ticho. Strážnik hovoril kamarátke, že nemáme používať blesk a keď počul, že spolu rozprávame po anglicky, tak mi to zopakoval akýmsi nemecko-anglickým hybridom "No blitz". Tak som mu naznačil, že môj fotoaparát ani blesk nemá, aj keď to bolo zrejme zbytočné, lebo som ho s mojim bezbleskovým foťákom asi nepresvedčil. U staršej pani sme si kúpili lístky a ja som použil naučenú frázu
"Mulțumesc", pani sa usmiala a vyšli sme hore schodami.

  Z Palácu kultúry spravili obrovské múzeum, kde bolo vidieť maľby a sochy rumunských maliarov a sochárov, historické predmety a remeselné výrobky z rumunského vidieka, tradičné odevy a kroje, informácie a fotografie o nemeckej menšine žijúcej v Rumunsku, o vývoji architektúry, stredoveké artefakty vrátane vykopávok a ruin nainštalovaných v podlahe a v neposlednom rade aj výstava fotoaparátov, gramofónov a rádiových prijímačov. Trvalo nám asi 2 hodiny, kým sme to celé prešli. Za tie peniaze to stálo, pretože to bola naozaj obrovská a zaujímavá výstava. V jednej sieni sme dokonca zachytili aj zvukovú skúšku na pripravovaný koncert, kde sa rozcvičovalo jedno hudobné teleso.

  Po dvoch strávených hodinách sme opäť zavítali do Palas Mall, kde sme si sadli do kaviarne na čaj a zákusok a keď už zapadlo slnko, tak sme šli pozrieť kostoly, ktoré sa nachádzajú neďaleko na dlhej ulici, kde boli pri chodníkoch drevené búdy. Tam sa zvyknú konať vianočné trhy. Po prehliadke kostolov som potreboval niekde zohnať nejaké suveníry, veď treba niečo priniesť na pamiatku aj najbližším. Stretli sme cestou k Palas Mall jej kamaráta, s ktorým sme boli včera celý deň a nakoniec sme pred nákupným centrom stretli jej kamarátku, ktorej mala dať kľúče od bytu, keďže u nej prespávala. Zlanárili sme ju, nech ide s nami. Suveníry som kúpil priamo v Palas Mall a odtiaľ sme si išli zahrať "pool", i napriek tomu, že to hrať neviem a že som nešikovný. Nakoniec sa z toho vykľul celkom srandovný večer, kde som schytal bielou guľou do objektívu, ktorému sa chválabohu nič nestalo. Keď sa kamarátka s nami rozlúčila, išli sme si traja sadnúť do Acaju na čaj a zahrali sme si hru, ktorú sme včera nedohrali. Kamarátka samozrejme vyhrala. Po desiatej večer sme ešte rýchlo skočili sa najesť do jedného fast foodu a potom ma kamarát odviezol autom do hostelu.

Pokračovanie nabudúce