Monológy pod modrým neónom

  Niekedy začiatkom roka som sa úplnou náhodou dopracoval k tejto upútavke . Myšlienka ma aj celkom zaujala, nakoľko som krátko predtým shareoval s kamarátom cez Skype rôzne diskofilné "odpaľováky" našeho "mládí" z 90. rokov. Na tej upútavke som sa v celku pobavil a tak som začal hľadať na googli niečo viac o tejto akcii, až som našiel samotnú stránku , propagujúcu túto akciu. A keď som videl, že akcia sa bude okrem iného konať aj na Slovensku, tak som sprostredkoval túto informáciu kamarátom. Odvtedy ubehlo niekoľko mesiacov a mne to trošku vyfúklo z hlavy (práca, nová priateľka , zmena QTH , ...). A ozval sa kamarát, či by som na tú akciu nešiel. Priznám sa, trošku som zle hospodáril s peniazmi a tak som "zosockatel", na čo mi kamarát povedal, že to nemám riešiť a kúpil mi vstupenku. Potom sme riešili rôzne možnosti, ako sa dopraviť do Orechovej Potône a ako sa po skončení akcie dopraviť naspäť domov, najmä kvôli tomu, že ja a kamarát bývame od seba cca....

  Druhé ráno. Po polke tabletky som si sadol pred počítač s cieľom skontrolovať maily a sociálne siete. V dlaniach a prstoch som cítil mravenčenie a pocit, ako keby som bol nervózny, ale len v rukách. Celý deň som sa snažil striasť z toho pocitu. Navečer som cítil z rúk teplo. Na ďalší deň som mal termín kontroly u obvodnej lekárky. Dal som si polku tabletky, rýchlo sadol pred počítač opäť skontrolovať maily a ruky sa mi začali strašne potiť. Pocit mravenčenia neprestával, mal som dojem, že sa intenzita stupňovala. Horko-ťažko som sa obliekol a vyrazil na túru k obvodnej. Chcel som ísť už skôr, tak na ôsmu, dorazil som skoro o pol jedenástej doobeda. V čakárni kupodivu nikto nebol. Bolo mi teplo, aj keď vonku už bolo chladno, tak som sa pritmolil k oknu, ktoré som otvoril. Z mravenčenia v rukách sa to celé zmenilo na brnenie v celom tele. Dvere do ordinácie sa otvorili a vyšla sestrička, ktorá si to zamierila ku mne. Vždy takto vybehne, aby od ľudí v čakárni vyzbierala kartičky poi...