Monológy pod modrým neónom

V tomto článku sa ešte krátko vrátim k DVD authoringu, aby som čo-to k tomu doplnil. Spočiatku sa zdalo, že DVD budú vydávať len veľké štúdia, keďže lIcencia authoringového programu Sonic Scenarist stála toho času 25 tisíc USD, čo bola suma, ktorú si vtedy hocikto nemohol dovoliť (dnes by to bolo 45 tisíc dolárov). Postupom času sa začali objavovať lacnejšie programy, ako napríklad DVD Architect, DVDit Pro, Adobe Encore, či DVD Lab Pro, ktoré výdatne poslúžili malým vydavateľom. Síce niektoré neposkytovali také komplexné možnosti, ako Sonic Scenarist, čoby "industry standard", ale pri troche snahy sa dali v nich urobiť profesionálne vyzerajúce disky na slušnej úrovni. Sám som pred vyše 20 rokmi napísal na svoj dnes už neexistujúci web články o tom, ako si doma spraviť vlastné DVD ( TU , TU a TU - v archíve sa bohužiaľ nezachovali obrázky), ktoré vtedy poslúžili a pomohli niektorým svadobným kameramanom (často mi vtedy chodili maily od nich, keď potrebovali s nie...

Ak už je všetko prichystané, čiže sú všetky videá enkódované (vrátane pohyblivého menu, ktoré je tiež vo forme videí, resp. vo forme obrázkov, ak je statické), prichádza samotný authoring. V priebehu existencie DVD vzniklo nespočetné množstvo authoringových softvérov, ten najvyužívanejší v profesionálnej sfére je Sonic Scenarist , ktorý takisto tento rok oslavuje svoje 30. výročie existencie. Tu sa vlastne pripraví z dodaných surovín výsledný disk. Užívateľ začne robiť prepojenia medzi jednotlivými menu, resp. videami, robí všetky kroky, ako sa bude disk správať v prehrávači. Tu sa zvolí poradie zvukových stôp a titulkov na filme (aj sa priradí jazykový tag) a v rámci výberu jazykovej mutácie v menu sa nalinkujú jednotlivé stopy. Tu sa film rozdelí do kapitol a netreba pripomínať, že aj to je jedna z vecí, na ktorú treba myslieť počas dramaturgie, čiže na koľko kapitol sa film rozdelí, pretože grafický dizajn kapitolového sub-menu musí byť pripravený. A v neposlednom rade s...

Áno, áno, už nadišiel čas. Prvých 9 dielov som len škrabkal po povrchu, teraz už ideme do hĺbky. Reč bude o tom najdôležitejšom bode, bez ktorého by sme vlastne nemohli spustiť žiaden disk - o authoringu. Čo to je? Je to, laicky povedané, celý súhrn úkonov, ako sa disk bude správať, keď ho vložíme do prehrávača. Celý authoring sa robí v tzv. authoringovom programe, v ňom sa vlastne pripraví menu a jeho navigácia, voľby jednotlivých videí, zvukových stôp a titulkov, ako aj všetky úkony, ktoré disk urobí, keď sa spustí. Tomu však predchádza ešte niekoľko krokov. Dramaturgia Predtým, než výrobca započne prácu na authoringu, si musí pripraviť dramaturgiu daného titulu. Čo ten disk bude okrem filmu obsahovať? Koľko jazykových mutácií bude film obsahovať? Je k dispozícii toľko materiálu, že sa to zmestí na jednovrstvový disk, alebo dvojvrstvový disk, či rovno na viac diskov? Doteraz som sa vyhýbal tomu, koľko obsahu sa zmestí na disk. Nie čo sa týka kapacity, ale dĺžky. DVD totiž...

V tejto časti len v krátkosti rozoberiem, že sa občas na obaloch DVD nosičov nachádzali nie úplne pravdivé informácie. Môžeme však iba polemizovať, prečo to tak bolo. Skúsim sa na to pozrieť svojim laickým pohľadom na danú problematiku. V tejto časti sa nebudem venovať samotným diskom a ich chýb, tomu venujem niektorú z ďalších častí. Tlačiarenskí škriatkovia boli odjakživa pohromou, ktorá trápila polygrafický priemysel, či išlo o knihy, dennú tlač, či obaly produktov. Niekedy vznikla chyba u grafického dizajnéra, niekedy zas priamo v tlačiarni. A obaly na DVD nie sú výnimkou, avšak len vo výnimočných prípadoch sa vydavateľ snažil nepravdivú, či inak chybnú informáciu napraviť dodatočnou opravou. Nebudem rozoberať absenciu všetkých regiónov, v ktorých disk funguje. Ak tam bol región 2 pod ktorý spadáme my, bolo to v poriadku (o tomto som písal v jednej z predchádzajúcich častí a primárne sa týka preberaných hotových diskov lokálnymi distribútormi). Nesprávny obrazový formát...

V priebehu rokov sme sa mohli stretnúť s rôznymi typmi diskov, či rôznych vydaní toho istého titulu. Skúsime si v tejto časti priblížiť tie najčastejšie typy, nebudem ich nijak zoraďovať. DVD-5, DVD-9,...: O tom, že existujú jednovrstvové, dvojvrstvové, obojstranné disky (a ich rôzne kombinácie), sme si už písali v minulých článkoch a o tom, prečo tie disky vychádzajú buď tak, alebo onak, si popíšeme v jednom z budúcich článkoch o DVD Authoringu. K tejto téme len dodám, že v priebehu existencie vyšli určité tituly najprv na jednovrstvovom DVD (napríklad bez bonusov, alebo maximálne s nejakým krátkym) a neskôr na dvojvrstvovom disku (viac bonusov, väčšia jazyková podpora), prípadne vice versa (budgetové vydanie - o tom popíšem viac v niektorej z ďalších častí). Špeciálna edícia: Ide o vydanie, ktoré nahrádza predchádzajúce napríklad pridaním väčšieho množstva bonusových materiálov, prípadne je na výber aj iný zostrih filmu. Niekedy sa pod špeciálnou edíciou môže schovávať aj...

O tom, že DVD bude niekedy dominantný formát, si konzorcium síce želalo, ale netušilo ako a kedy k tomu príde. Štart formátu mal úspech, ako aj nízke náklady na výrobu nosičov, ktoré budú určené pre viac trhov, práve vďaka tomu, že na jednom DVD mohlo byť viac jazykových mutácií. Predsa len bolo jednoduchšie pre lokálnych distribútorov prevziať už hotové disky a maximálne im dodať obal, než duplikovať enormné množstvo videokaziet do obchodov a videopožičovní. A ako to už v praxi býva, keď príde na trh nový úspešný nosič, zákonite (skôr, či neskôr) skončí niektorý z existujúcich. Jeden z nich skončil prekvapivo veľmi skoro. Laserdisc nebol dominantný formát a to, že vychádzali nové filmy aj 20 rokov po jeho prvom predstavení, bolo samo o sebe prekvapením. Videonosičom kráľoval bezkonkurenčne formát VHS, v Ázii sa začalo dariť formátu Video CD, no Laserdiscy si kupovali sotva 2 percentá američanov a európanov. A po úspešnom štarte DVD začali byť "prerastené" Laserdi...