Monológy pod modrým neónom

O tom, že DVD bude niekedy dominantný formát, si konzorcium síce želalo, ale netušilo ako a kedy k tomu príde. Štart formátu mal úspech, ako aj nízke náklady na výrobu nosičov, ktoré budú určené pre viac trhov, práve vďaka tomu, že na jednom DVD mohlo byť viac jazykových mutácií. Predsa len bolo jednoduchšie pre lokálnych distribútorov prevziať už hotové disky a maximálne im dodať obal, než duplikovať enormné množstvo videokaziet do obchodov a videopožičovní. A ako to už v praxi býva, keď príde na trh nový úspešný nosič, zákonite (skôr, či neskôr) skončí niektorý z existujúcich. Jeden z nich skončil prekvapivo veľmi skoro. Laserdisc nebol dominantný formát a to, že vychádzali nové filmy aj 20 rokov po jeho prvom predstavení, bolo samo o sebe prekvapením. Videonosičom kráľoval bezkonkurenčne formát VHS, v Ázii sa začalo dariť formátu Video CD, no Laserdiscy si kupovali sotva 2 percentá američanov a európanov. A po úspešnom štarte DVD začali byť "prerastené" Laserdi...

Piktogramy na obale Aby sme sa vedeli vyznať, čo disk obsahuje a v akom formáte, sa na obale nachádzali rôzne piktogramy. Najčastejšie to bol región disku (u nás región 2). O regiónoch som písal v jednom z predošlých článkov, takže len v skratke: nie každý disk bol striktne určený len pre jeden región, vychádzali aj rôzne kombinácie (napríklad 2 a 5, 2 a 4, či 2, 4 a 5), prípadne boli určené pre všetky regióny (namiesto čísla tam bolo buď slovo FREE, alebo ALL). Dosť často sa však stávalo aj to, že určitý disk mal na obale len jeden región, ale v skutočnosti bol určený aj pre ďalšie regióny. Týkalo sa to širokých distier veľkých spoločností a tak vyrobili disk pre viac regiónov, i keď na obaloch priznali vždy len jeden. Nebolo teda neobvyklé objaviť napríklad disk s českým dabingom, alebo titulkami v Austrálii, ktorá patrí do regiónu 4. Vo vybraných časopisoch (napríklad DiViDi) bývali stĺpcové články upozorňujúce na existenciu konkrétnych diskov s českou (prípa...

Najjednoduchšie je napísať, že po vložení disku do prehrávača sa po zobrazení menu pohybujte šípkami a potvrdzujte voľbu tlačidlom Enter. Ale na pozadí toho celého prebieha zaujimavý proces. V dnešnej časti si predstavíme, ako to celé funguje, čo vyčítame z piktogramov na obale, ako dômyselne bol celý formát DVD vymyslený, ako aj to, aké zaujímavosti sme mohli objaviť. DVD Video má určitú štruktúru, podľa ktorej sa správa tak, ako sa správa. Každý disk je iný na základe toho, ako výrobca vyrobil tzv. authoring (tomu sa budeme separátne venovať v niektorej z ďalších častí), čiže čo urobí disk ako prvé, keď sa vloží do prehrávača a čo nám zobrazí. Štandardne to býva úvodná animácia vydavateľstva, následne text o copyrighte a následne sa zobrazí menu, v ktorom sa pohybujeme pomocou šípok na diaľkovom ovládači. V menu si zvykneme zvoliť jazykovú mutáciu daného filmu (dabing, resp. pôvodné znenie s titulkami) a po potvrdení si spustíme film, prípadne skúmame obsah bonusových mat...

V predošlom článku som spomenul, že prvé domáce DVD, ktoré si mohol našinec u nás kúpiť (i napriek tomu, že ČR a SR boli od roku 1993 samostatné republiky, distribučný trh bol zlúčený, tak v článku to budem popisovať, že to bolo "u nás"), bol film Kolja. Ako som sa dočítal v jednom článku z roku 2002, DVD bolo prezentované na brnenskom Invexe ešte v roku 1997 a bol o neho záujem aj u zahraničných návštevníkov. Jeho obrovskou nevýhodou bolo, že neobsahoval žiadnu inú jazykovú mutáciu (žiadne titulky) a popravde aj kvalita obrazu bola tragická (išlo o zdigitalizovaný analógový telecine prepis a v tomto prevedení vyšiel aj na videokazete, či bol prezentovaný v televízii až do momentu, kedy vyšli všetky Svěrákové filmy v reštaurovanej podobe v polovici nultých rokoch). Ďalšie DVD s českými filmami začali pomaličky vychádzať od apríla 1998, napríklad Báječná léta pod psa , či Postřížiny . Tieto filmy už obsahovali anglické, či dokonca nemecké titulky, druhý menovaný ti...

Po úspešnom štarte v Japonsku bolo len otázkou času, kedy sa spustí predaj nosičov a prehrávačov vo zbytku sveta. Vtedy bolo úplne bežné, že medzi jednotlivými trhmi býval aj ročný rozdiel, napríklad pri herných konzolách. Dnes je to nemysliteľné. V USA spustili predaj v marci 1997 a na začiatok mali záujemcovia na výber z 32 filmov. Všade sa dočítate, že film Twister  bol prvý film na DVD, pravdou je, že bol len jeden z mnohých. Niektorí však zastávajú presvedčenie, že zatiaľ čo ostatné filmy si svoju videopremiéru už odbili predtým na VHS a LaserDiscoch, Twister mal svoju videopremiéru až v deň spustenia predaja DVD v Spojených štátoch. Toto už veľmi zmapovať nevieme, dopracovať sa k dobovým článkom o formáte DVD je náročné, lebo bez výnimky vyšli len v papierovej podobe, on-line nie je takmer nič a ak aj niečo bolo na internete, s najväčšou pravdepodobnosťou je to nedostupné, lebo si buď periodikum vyhádzalo archív, alebo medzičasom zaniklo. Premiéra v Európe bola ko...

Philips a Sony v 90. rokoch pochopili, že CD bola strela do čierneho. Malý, kompaktný disk s priemerom 12 cm (a aj menšie 8 cm) sa ukázal byť univerzálnym nosičom nielen hudby, ale aj audiovizuálneho obsahu, či ako dátový nosič pre počítače, či herné konzoly. Zatiaľ čo hudobné CD svojou kvalitou zvuku a kapacitou plne postačovalo a aj pre dátové cédečka bolo 650, resp. 700 MB celkom dosť, tak Video CD bolo len akýmsi kompromisom s nižšou kvalitou obrazu. Veď čo by aj chceli, CD je vynález 70. rokov, odpremiérovaný v roku 1982. Na audiovizuálny obsah, i keď len v analógovej podobe tu bol veľkorozmerný Laserdisc, ktorý sa ako prvý optický disk objavil na trhu v roku 1978 (Ak by sme to vzali striktne, tak ani LaserDisc nie je prvý optický disk, toto prvenstvo má flexibilný disk pre klávesové nástroje Optigan firmy Mattel z roku 1971. Ak poznáte 16, alebo 35mm filmový pás určený pre kiná, tak viete, že vedľa jednotlivých políčok je tzv. optická zvuková stopa, tak disky pre Opti...

Po takmer 4 ročnej prestávke, kedy som vlastne nemal o čom písať (aj keď mám nejaké resty, čo by som rád dokončil), mi minimálne rok trčal v hlave námet, ktorý som chcel spracovať až teraz, keď na jeseň tohto roku (2026) oslávime 30. výročie formátu, ktorý je ešte stále, i keď nie už tak veľmi, relevantný. DVD. Digital Versatile Disc (v niektorých zdrojoch tiež, najmä v jeho rodiacich sa začiatkoch, Digital Video Disc) mal byť už na papieri revolučný nosič, ktorý nahradí dosavadné nosiče (nielen) s audiovizuálnym obsahom. Poďme ale po poriadku. Krátka história Už od prvého uverejnenia videoformátu Quadruplex pre televízne účely v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a jeho postupnú adaptáciu vo svete (v Československu až v roku 1967), bolo otázkou času, kto prinesie video aj do domácností. Quadruplex videorekordéry vážili viac ako 750 kilogramov a boli naročné na obsluhu. Prvý videoformát pre bežných užívateľov bol tzv. CV formát (odvodený od modelu CV-2000) vyvinutý firm...