DVD - 7. časť - Konkurencia

O tom, že DVD bude niekedy dominantný formát, si konzorcium síce želalo, ale netušilo ako a kedy k tomu príde. Štart formátu mal úspech, ako aj nízke náklady na výrobu nosičov, ktoré budú určené pre viac trhov, práve vďaka tomu, že na jednom DVD mohlo byť viac jazykových mutácií. Predsa len bolo jednoduchšie pre lokálnych distribútorov prevziať už hotové disky a maximálne im dodať obal, než duplikovať enormné množstvo videokaziet do obchodov a videopožičovní. A ako to už v praxi býva, keď príde na trh nový úspešný nosič, zákonite (skôr, či neskôr) skončí niektorý z existujúcich. Jeden z nich skončil prekvapivo veľmi skoro.

Laserdisc nebol dominantný formát a to, že vychádzali nové filmy aj 20 rokov po jeho prvom predstavení, bolo samo o sebe prekvapením. Videonosičom kráľoval bezkonkurenčne formát VHS, v Ázii sa začalo dariť formátu Video CD, no Laserdiscy si kupovali sotva 2 percentá američanov a európanov. A po úspešnom štarte DVD začali byť "prerastené" Laserdiscy s rozmerom ako gramoplatňa už skôr na smiech. Firma Pioneer síce uviedla na trh v roku 1997 kombinované LD a DVD prehrávače, ale definitívny koniec sa blížil. V USA vyšiel posledný disk v roku 2000, v Japonsku o rok neskôr (definitívne posledný Laserdisc vyšiel v roku 2007, ale išlo o karaoke titul pre karaoke bary a nebol určený pre maloobchodný predaj). Firma Pioneer ukončila výrobu prehrávačov v roku 2009 a do roku 2020 zabezpečovala servis, kým nevyčerpala zásoby náhradných dielov.

VHS sa ako líder videonosičov tešil z prvej priečky ešte niekoľko rokov po premiére DVD, ale základy sa začali otriasať, keď sa cena DVD prehrávačov začala znížovať, predaj Playstation 2, čoby prvej konzoly s DVD mechanikou, rástol a začali sa objavovať plne lokalizované DVD. A v roku 2002 predaj DVD nosičov prekonal VHS. Najmä v našich končinách sa práve vtedy už začali objavovať prvé DVD vo videopožičovniach, ako aj menší distribútori začali vydávať svoje prvé DVD nosiče, ktoré neboli preberané z celoeurópskych distier, ale boli kompletne vyrábané u nás. V obchodoch sa dali kúpiť prvé DVD receivery, čiže DVD prehrávače so zabudovaným šesťkanálovým zosilňovačom a sadou piatich reproduktorov a subwooferu, ktoré stáli menej, ako 20 tisíc korún (cca. 664 €). Predaj VHS kaziet s filmami začal prudko klesať a posledne filmy vyšli na tomto formáte v roku 2006 (v Austrálii v roku 2007 a v Južnej Kórei až v roku 2010). Postupne sa ukončovala výroba aj čistých VHS kaziet a firma Funai, čoby posledný výrobca videorekordérov, definitívne ukončila výrobu v roku 2016, symbolicky po 40 rokoch od vzniku formátu.

Video CD si užívalo popularitu iba v južnej a juhovýchodnej Ázii. Tu a tam dačo vyšlo aj inde (napríklad u nás česky dabovaný film Sieť), ale inak šlo skôr o obskúrnejší formát. Jeho jedinou výhodou boli nízke výrobné náklady, najmä v nultých rokoch, keď si ešte poniektorí výrobcovia nemohli dovoliť programy na authoring DVD. Pamätníci si iste budú pamätať, že napríklad v programe Nero Burning Rom sa dali Video CD napáliť a to veľmi jednoducho, stačilo pridať videosúbor. Pred rozmachom DVD napaľovačiek a DVD prehrávačov umožňujúcich prehrávať aj súbory s populárnym kódekom DivX, bolo vypálenie VideoCD jedinou možnosťou, ako si napáliť CD s filmom, ktoré sa dalo prehrať v mnohých prehrávačoch. Ale v Ázii to bolo inak. Na výrobu DVD bolo nutné odvádzať licenčné poplatky, čo pre mnohé krajiny bolo nemysliteľné (napríklad Čína, ale k tomu sa ešte dostaneme), takže Video CD tam výrazne dominovalo a to dokonca aj v časoch, keď sa začali objavovať disky s vysokým rozlíšením. Bohužiaľ, či a kedy Video CD formát skončil, neviem s istotou napísať, ale ešte v roku 2016 nové filmy na tomto formáte boli.

Tu si ešte dovolím malú odbočku. Firma Philips na margo toho, že Čína kvôli licenčným poplatkom neuvedie na svojom trhu DVD formát, vyvinula v roku 1998 nový formát - Super Video CD (SVCD). Premisa bola jasná, priniesť do tejto časti sveta formát na CD nosiči, ktorý sa kvalitatívne približuje k DVD, má vyšší dátový tok, než VCD (už vtedy to bolo možné s rýchlejšími mechanikami 2x a viac) a s lepším formátom zvuku (2x stereo, alebo 4x mono, až do 384 kbps, vrátane MPEG Multichannel 5.1). V definitívnej podobe má obraz rozlíšenie 480x576 pre PAL (480x480 NTSC), čo je odborne nazývané ako dve tretiny D1 a je enkódovaný do MPEG-2 s variabilným dátovým tokom až do 2,6 Mbps. SVCD nakoniec svojho technicky nevyspelého staršieho brata nenahradil a to z celkom logického dôvodu: jeho technická špecifikácia umožnila maximálne 35 minút videozáznamu. Navyše len hŕstka v Číne vyrobených DVD prehrávačov vedelo SVCD prehrať (údajne bolo najväčším problémom práve atypické rozlíšenie). Existuje len hŕstka titulov a formát prakticky zapadol do zabudnutia. Podobne ako pri VCD, SVCD disky sa dajú vytvoriť a následne vypáliť pomocou Nero Burning Rom.

Len v skratke spomeniem, že z VCD a SVCD formátov vznikli ešte rôzne deriváty typu CVD, XSVCD, MVCD, či RSVCD, ale išlo skôr len o akési experimenty bez patričného komerčného využitia.

Jediným priamym konkurenčným formátom (ne)bol EVD (Enhanced Versatile Disc) vyvíjaný v Číne a priamo podporovaný čínskou vládou. V podstate išlo o DVD, ktoré malo úplne inú štruktúru, než DVD Video. Celý vývoj a existencia formátu bolo len kvôli licenčným poplatkom za DVD Video formát. Preto EVD nosiče sa dali prečítať na bežných DVD mechanikách v počítači, ale na prehratie obsahu bolo potrebné mať patričný EVD prehrávač. Namiesto MPEG-2 sa na kompresiu obrazu použil kódek VP6 a na zvuk vlastný kódek EAC (Enhanced Audio Codec) ako mono, stereo, alebo 5.1 surround. VP6 video kódek je v porovnaní s MPEG-2 efektívnejší, takže v pláne bol aj obsah vo vyššom rozlíšení, než má DVD Video. Vyrobilo sa niekoľko prototypov prehrávačov, prototypy diskov boli úspešne napálené na DVD-R a plán bol taký, že do roku 2008 EVD definitívne nahradí DVD formát. K tomu vôbec neprišlo, keďže On2 Technologies, ktorí vyvinuli VP6 kódek, nedostali od konzorcia firiem, ktoré EVD vyvíjali, zaplatené. Údajne vyšli až 4 filmy, no DVD prehrávače, ktoré EVD nosiče prehrať vedeli, sa dali kúpiť dokonca aj u nás (napríklad prenosný prehrávač rebrandovaný na značku Orava) a dajú sa zohnať aj v čase písania tohto článku na Aliexpress.

Pokračovanie nabudúce