DVD - 3. časť - A je to vonku
Po úspešnom štarte v Japonsku bolo len otázkou času, kedy sa spustí predaj nosičov a prehrávačov vo zbytku sveta. Vtedy bolo úplne bežné, že medzi jednotlivými trhmi býval aj ročný rozdiel, napríklad pri herných konzolách. Dnes je to nemysliteľné. V USA spustili predaj v marci 1997 a na začiatok mali záujemcovia na výber z 32 filmov. Všade sa dočítate, že film Twister bol prvý film na DVD, pravdou je, že bol len jeden z mnohých. Niektorí však zastávajú presvedčenie, že zatiaľ čo ostatné filmy si svoju videopremiéru už odbili predtým na VHS a LaserDiscoch, Twister mal svoju videopremiéru až v deň spustenia predaja DVD v Spojených štátoch. Toto už veľmi zmapovať nevieme, dopracovať sa k dobovým článkom o formáte DVD je náročné, lebo bez výnimky vyšli len v papierovej podobe, on-line nie je takmer nič a ak aj niečo bolo na internete, s najväčšou pravdepodobnosťou je to nedostupné, lebo si buď periodikum vyhádzalo archív, alebo medzičasom zaniklo.
Premiéra v Európe bola komplikovanejšia, než sa zdá. Už na jeseň roku 1997 sa dali v našich obchodoch kúpiť prvé DVD prehrávače a pri troche šťastia sa dali z Nemecka, či Francúzska zohnať prvé nosiče často s hudobným obsahom, prípadne ojedinele s nejakým filmom, ktorý mal iba jazykovú mutáciu krajiny, v ktorej vyšiel. S istotou však potvrdiť vieme, že v septembri 1997 vyšli v Európe tieto filmy na DVD: Mikrokozmos a Kolja. Oficiálne sa predaj DVD nosičov spustil až v marci 1998, čiže rok po premiére v USA. Prečo to trvalo tak dlho, o tom môžeme polemizovať, možno to súviselo aj s tým, ako sa bude riešiť distribúcia v jednotlivých krajinách. Predsalen, tie prvé náznaky z roku 1997 vyšli len v individuálnych krajinách s lokálnou jazykovou mutáciou a predstava bola využiť možnosť ôsmich zvukových stôp a 32 titulkov a tak zjednotiť vydania tak, aby jednotliví lokálni distribútori mohli prevziať hotový nosič.
Vo zbytku sveta prebiehalo spustenie predaja v rokoch 1998 a 1999.
Štart formátu DVD sa dá považovať za úspešný. Rátalo sa s postupnou adopciou a hlavným dôvodom kúpy bol okrem obrazu vo vynikajúcej kvalite aj priestorový zvuk Dolby Digital. V obchodoch bolo to povestné "domáce kino" obrovským lákadlom. Ale potrvá ešte niekoľko rokov, kým DVD zosadí z trónu videokazety.
Prvé DVD disky sa správali inak, ako sme boli neskôr zvyknutí, film sa spustil automaticky. Kto si potreboval zmeniť zvukovú stopu, alebo zapnúť titulky, musel stlačiť tlačidlo MENU a až potom si v menu vybral to, čo potreboval a pokračoval v prehrávaní od posledného zastavenia. Len niektorí výrobcovia išli cestou "najprv menu, potom film". Takisto aj menu bolo veľmi strohé a statické, často vizuálne totožné, ak išlo o tituly od rovnakého výrobcu (napríklad Warner Home Video). Individuálny dizajn menu sa začal využívať o čosi neskôr a pohyblivé menu sa začalo zavádzať v praxi až v roku 2000 (samozrejme bolo možné ho urobiť aj skôr, špecifikácia to umožňovala). Dokonca spočiatku vychádzali 2 rôzne DVD verzie konkrétneho filmu (orezaná verzia v 4:3 a širokouhlá v 16:9), prípadne vydali film na obojstrannom disku, kde jednotlivé verzie mali svoju stranu. Nebolo ani neobvyklé vydať obojstranný disk, kde na jednej strane bol film a na druhej bonusový materiál (výroba dvojvrstvových diskov bola náročnejšia, preto aj počet obojstranných dvojvrstvových diskov sa dá zrátať na prstoch jednej ruky), ja si dokonca pamätám jeden disk, ktorý obsahoval totožný materiál na oboch stranách, len na každej strane boli na výber iné jazykové mutácie. Minimálne v Európe už v roku 1999 sa skončilo s predajom DVD, ktoré obsahovali aj 4:3 a 16:9 verzie daného filmu, v USA sa duálne DVD vydania držali do polovice nultých rokov. Obojstranné disky už po roku 2000 takisto skončili (až na malé výnimky). Všetky informácie o tom, čo obsahuje disk a v akom formáte je, sa dočítal človek na zadnej strane, čomu slúžili rôzne piktogramy. I keď je niekedy vtipné čítať o tom, že ako bonusový materiál na disku je vlastne samotné "interaktívne" menu. Ale pravdou je, že bonusový materiál tiež nebol spočiatku samozrejmosťou. Disky boli často jednovrstvové a ak sa na ňom nachádzal bezmála dvojhodinový film, užívateľ sa musel uspokojiť maximálne s trailerom, prípadne so strohými filmografiami hercov a tvorcov. Preto súčasťou boli spočiatku booklety, kde okrem názvov jednotlivých kapitol filmu sa nachádzal dáky stručný popis produkcie daného filmu a fotografie. Táto prax sa však ukončila v polovici nultých rokoch, čo mi ako filmovému fanúšikovi osobne veľmi chýbalo (najmä ku koncu existencie tohto doplnku tam distribútor dopĺňal svoje propagačné materiály). Takže na otázku, prečo sa vnútri v obale nachádzajú háčiky, tak tam bol často milý booklet s textovou prílohou. Pre doplnenie už len dodám, že prvé DVD obsahovali v booklete aj návod, ako manipulovať s diskom a ako sa používa menu, čo bude po vložení do prehrávača disk robiť a kde sa nachádzajú jednotlivé položky.
DTS
Firma DTS (Digital Theatre System) nastúpila na vlak v podstate neskôr. V roku 1997 začali rokovať s konzorciom o zavedení ich zvukového formátu. DVD špecifikácia nebola striktne uzavretá a konzorcium aj rátalo s týmto (a ešte aj s formátom SDDS) formátom zvuku. V štandarde bol bitrate DTS stopy úplne ako klasické PCM stereo (samozrejme v kinách to bolo inak, aj Dolby Digital mal pre kinokópie inú špecifikáciu, než na DVD a LaserDiscu) a rátalo sa aj s polovičným bitrate 768 kbps. Otázne ale bolo, ako si dosavadné prehrávače s DTS zvukovou stopou poradia (nejak si poradili). Prvé DVD disky s DTS stopou vyšli až 2 roky po povestnom potrasení rukou.
DVD s filmom Gladiátor s DTS zvukom, ktoré vyšlo v roku 2000, neskôr ho nahradilo plne lokalizované vydanie už iba v Dolby Digital. (Zdroj: vlastná domáca zbierka)
Pokračovanie nabudúce
Komentáre
Zverejnenie komentára