Monológy pod modrým neónom

   Už pri písaní druhého dielu sa nahromadili ešte nejaké chuťovky, na ktoré som aj ja zabudol, že existovali. Samozrejme sa chcem poďakovať niektorým ľuďom za tipy. Síce nie všetky sú kategorizované ako zabudnuté, niektoré tipy skôr patria do kategórie "guilty pleasure" a tejto téme sa možno budem venovať v niektorom z ďalších článkov. A tak bez zbytočných rečí sa poďme pustiť do záverečnej časti (právom) zabudnutej hudobnej tvorby. Exil Na skok sa vrátime do dancefloorovej éry a pripomenieme si túto formáciu, ktorá vznikla v roku 1991 ako zábavová skupina. Po úspechu prvých hitov skupiny Maduar sa aj Exil zviezol na dancefloorovej vlne a "odpálil to týmto hitom", na ktorý som aj ja zabudol a naďabil som naň, keď som zbieral materiály pre druhý diel. "Bohatá" diskografia zahŕňa 4 albumy a dva single a okrem jednej pesničky , ktorá je produkčne "very cheesy", veľa vody nenamútili a vrátili sa tam, kde začali: ako zábavová skupina. Bogieman Toto m...

   Bohom zabudnutej tvorby máme toľko, že to vydá na ešte jeden článok, tak teda pokračujem a začnem hneď zľahka. Modrá žiara Modrá žiara, alebo známejší ako Mokrá čiara, bol rodák zo Šale Adam Loprete, ktorý mal to šťastie, že televízia Musicbox zaradila do svojho katalógu niekoľko videoklipov, ktoré relatívne dosť často táto "jukeboxová" hudobná stanica hrala. Čo k tomu dodať. Chalan s egom vyšším, než televízna veža Ostankino, ktorý si myslel, že hiphopová scéna z neho padne na zadok. V tom čase sa šírili internetom posmešné poznámky, že jeho mama má vysoké účty za sms-ky, keďže klipy Modrej žiary sa hrali častejšie, než reálne hity. Čo s chalanom v súčasnosti je, nikto netuší a časom sme aj zabudli, že vôbec existoval. Wicked Ešte na chvíľu zostaneme vo vodách slovenského hiphopu. Wicked bola odpoveď na vtedy populárny projekt Trosky . Chalani sa objavili v takej relácii na televízii VTV, ktorú moderoval Marián Greksa a v ktorej hľadali nové hudobné talenty. Keďže účinkuj...

   Posledné dni trpím nespavosťou a vtedy mi napadnú rôzne nezmysly, ktorými si zamestnávam mozog, keď sa mi nedarí zaspať. Okrem iného som rozmýšľal nad tým, ako udržím pri živote tento blog, ktorého nosnou časťou je autobiografický seriál "Všetci sme tak trochu blázni", ktorý som v jednom momente nechcel dopísať a v inom momente som sa k nemu čiastočne vrátil. Keďže sa chcem vyvarovať určitým témam, ktoré sú živené na sociálnych sieťach viac, než je únosné aj pre otrlých čitateľov, došiel som k názoru, že tých tém, o ktorých by som mohol písať, nie je veľa, teda popravde, skoro žiadne. A pri jednej nočnej session, kedy som sa bezprizorne váľal na gauči, to zrazu prišlo.   Slovenská populárna tvorba je vo svojej podstate veľmi bohatá. Od Františka Krištofa Veselého, cez Prúdy a Paľa Hammela, Evu Kostolányiovú, Karola Duchoňa, Marcelu Laiferovú, Modus, Mekyho Žbirku, Tublatanku, Elán, Beatu Dubasovú, Paľa Haberu, až po Horkýže slíže, Desmod (fuj), Hex, Le Payaco, IMT Smil...