Monológy pod modrým neónom

  Žijeme v krajine, ktorú môžeme s kľudom premenovať na Kocúrkovo. Krajina, kde značná časť obyvateľstva prehliada fakt, že istí členovia vládnucej strany sú zapletení do daňového podvodu, kde pre značnú časť obyvateľstva je až príliš jednoduché cestovať na dovolenku do zahraničia len s občianskym vo vrecku a túžia po cestovnom pase, po víza, po nevýhodných konverzných kurzoch, kde istá časť obyvateľstva je schopná ignorovať dejiny a radšej príjme lož, kde istá časť obyvateľstva túži po spojení s krajinou, ktorá v minulosti napáchala viac škody ako osohu. Krajina, kde obyvatelia radšej vinia iných za svoje činy, kde časť obyvateľstva nie je schopná si zobrať osud do vlastných rúk a radšej zdiera systém, krajina, kde adorujeme tých, ktorí by inde boli označení ako miestni blázni, krajina, kde sa hrdíme národnosťou, odcudzujeme iné národy a pritom so samozrejmosťou konzumujeme to, čo iné národy priniesli k nám. Adorujeme hlúposť, neschopnosť, násilie, zastrašovanie, lož, propagandu. ...

  Do tohoto momentu som ako-tak vyžil z nemocenskej dávky, po procedúre som si už musel požičiať peniaze. Aj keď som nemal pred vtedajšou priateľkou tajnosti, tentokrát som jej túto informáciu neposkytol. Druhá procedúra ma totiž vyšla o niečo drahšie. Z nemocenskej dávky som splatil prvú splátku a išiel opäť na kontrolu k obvodnej, kde som porozprával o tejto procedúre. Stretol som sa však s nepochopením a neustálym pripomínaním, že mám diagnostikovanú panickú poruchu a nie niečo s chrbátom. Keď som jej povedal, že som za dve posedenia zaplatil dovedna 250€, tak iba neveriacky krútila hlavou. Z čistého zúfalstva som sa spýtal teda, či mi aspoň odobrí akupunktúru, na čo som sa konečne stretol s nezamietavým postojom. Dokonca mi poradila aj jedného doktora, na ktorého som tiež natrafil, len na potvoru ordinuje len každý utorok a aj to tak ďaleko, že tam by sa mi pešo nechcelo ísť. Porozprával som jej aj o tom, že som sa dohodol s doktorkou psychiatrie, že vysadíme benzodiazepíny a s...

  A tak som sa vrátil do zdravotného strediska, v ktorom sídli ten starý ujo neurológ. Chválabohu, že nie rovno k nemu, ale o poschodie nižšie. Priznám sa, že ordinácia, do ktorej som mal namierené, mi pripadala ako nástupište 9 a 3/4 z kníh o Harry Potterovi. Jednoducho som si ju predtým na chodbe, kde je RTG oddelenie, nevšimol a pritom je priamo na konci a nad dverami dokonca vyčnieva výrazná tabuľa s názvom ordinácie. Môjmu príchodu predchádzal telefonát, kde som si s mužom na druhom konci linky dohodol termín. Tak som si sadol do pohodlnej pohovky a sledoval ľudí, ktorí sa prišli nechať odfotiť röntgenovými lúčmi na negatív veľkého formátu, či vyzdvihnúť už hotové a vyvolané snímky. Aj keď som sedel podstatne ďaleko od večne otvorených dverí laboratória, kde sa snímky vyvolávali, vôňa vývojky a ustalovaču, mne veľmi sympatická, doplávala priamo do mojich nosných dierok a dopriavala mi nádherné spomienky na moje tínedžerské roky, kedy som túto zmes vôni mal dennodenne k dispozí...

- Okamžite prestaňte tie lieky brať! - Ale, ale,... pán doktor na pohotovosti povedal, aby som tie lieky bral tak, ako on povedal. - Ja vás liečim, nie doktor na pohotovosti, okamžite prestaňte tie lieky brať! Príďte o dva dni na kontrolu.   Telefonát s doktorkou psychiatrie ma síce zneistil, ale na druhú stranu aj potešil. Nemal som dojem, že mám všetko to svinstvo brať, pretože som stále dúfal, že nič takého, ako panickú poruchu nemám. No uvedomoval som si, že to začína byť totálne zamotané a sám už som nevedel, ako ďalej. Kedy to skončí? Kedy budem opäť zdravý? Aké psie kusy budú lekári so mnou stvárať, až kým zistia reálnu príčinu? Som fakt blázon?   Necítil som sa stopercentne pri plnom vedomí. Už len pravidelné branie benzodiazepínov robilo zo mňa akúsi mátohu, ktorá už nevie samostatne fungovať. Apatia, letargia, depresie, o tom bola prakticky celá jeseň. Nič ma nebavilo, nič ma netešilo, po antidepresívach som nebol schopný ani akejkoľvek sexuálnej činnosti. Len v...