Monológy pod modrým neónom

  Tie pohľady som normálne cítil. Tých zopár ľudí, čo sedelo v čakárni, si ma museli premeriavať zrakom, prečo som skrútený a sedím na invalidnom vozíku. 'Určite to je nejaký narkoman, feťák, húlič, alebo ožran.' Áno, bolo by najlepšie povedať dvojici záchranárov, že dosť a postavil by som sa na vlastné nohy, poďakoval a odkráčal smerom von. Ale také jednoduché to nebolo. Celé telo v kŕči, srdce mi šlo vyskočiť z hrude a ťažko sa mi dýchalo. Otvorili sa dvere do tej "zbernej" ambulancie a vošli sme dovnútra. Zdravoťák ma odparkoval do rohu miestnosti, odovzdal službu konajúcemu doktorovi papiere, ktoré vyplnil v byte a v sanitke a ja som sa len ešte raz poďakoval a poprial príjemný deň. Ak si niekto myslel, že mi naordinujú všetky možné vyšetrenia, aby zistili, čo mi je, tak sa mýli. Keďže sa zdravoťáci dozvedeli, že som psychiatrický pacient a túto skutočnosť napísali do papierov, službu konajúci doktor vylúčil hneď všetky možnosti a zavolal službu kon...

Toto nie je promo článok na objednávku. Exemplár som si zakúpil osobne za vlastné peniaze s plným vedomím, bez cudzieho vplyvu. Ej, veru som hodne hejtoval. Hejtoval snahu skupiny Olympic a vydavateľstva Supraphon. Zahrabával ten projekt pod čiernu zem, chrlil som naň oheň a síru, nazýval ľudí, ktorí sa na ňom podielali, babrákmi, amatérmi, fušermi. Získaval som "mixed opinions" na moje príspevky, v ktorých som popisoval, že keby som si to kúpil, tak maximálne kvôli vnútornému obalu s potlačou a samotný vinyl by som niekomu venoval. Album Želva skupiny Olympic je vlastne prvým československým bigbítovým (alebo rockovým) albumom vôbec. Nejaké strohé informácie som o albume poskytol tu . Takmer všetci ho takisto považujú za najlepší počin kapely Olympic. Nenamietam, album má moje sympatie, ale považovať ho za najlepší, to asi ťažko (otvor si ten link ešte raz, tam ospevujem album Pták Rosomák). Zohnať tento album na vinyle, bolo svojho času ťažké. Ak sa aj zohnať dal, tak...

Na dobu neurčitú prerušujem "seriál na pokračovanie" Všetci sme tak trochu blázni. Posledné kapitoly sa mi píšu momentálne veľmi ťažko a nechávam to na nejaký čas uležať. Ale bez obáv, dokončím to, len mi prosím dajte chvíľu čas. Zatiaľ teda niečo ľahšieho a niečo, čo sa netýka môjho života, aspoň teda nie priamo. :)   Aj keď sa to zdá neuveriteľné, videoherné konzoly zdobia obývačky, či detské izby domácností už viac ako 40 rokov. Za ten čas prešli neskutočným vývojom, od výkonu procesoru, či grafických a zvukových čipov, cez rôzne veľkosti pamätí, až po samotné nosiče hier a ich distribúciu. Nech išlo o jednoduché 8 bitové konzoly, ktoré veľa ukázať nemohli, či najmodernejšie 64 bitové platformy, ktorých výkon je ohromujúci, jedno je isté, tieto konzoly vychovali nejednu generáciu hráčov a pre každého z nich tá ich konzola niečo znamená.   V tomto zozname pripomeniem aspoň v skratke tie, ktoré vo všeobecnosti znamenajú najviac, t.j., ovplyvnili najväčšie množstvo hráčo...

  Niekedy začiatkom roka som sa úplnou náhodou dopracoval k tejto upútavke . Myšlienka ma aj celkom zaujala, nakoľko som krátko predtým shareoval s kamarátom cez Skype rôzne diskofilné "odpaľováky" našeho "mládí" z 90. rokov. Na tej upútavke som sa v celku pobavil a tak som začal hľadať na googli niečo viac o tejto akcii, až som našiel samotnú stránku , propagujúcu túto akciu. A keď som videl, že akcia sa bude okrem iného konať aj na Slovensku, tak som sprostredkoval túto informáciu kamarátom. Odvtedy ubehlo niekoľko mesiacov a mne to trošku vyfúklo z hlavy (práca, nová priateľka , zmena QTH , ...). A ozval sa kamarát, či by som na tú akciu nešiel. Priznám sa, trošku som zle hospodáril s peniazmi a tak som "zosockatel", na čo mi kamarát povedal, že to nemám riešiť a kúpil mi vstupenku. Potom sme riešili rôzne možnosti, ako sa dopraviť do Orechovej Potône a ako sa po skončení akcie dopraviť naspäť domov, najmä kvôli tomu, že ja a kamarát bývame od seba cca....

  Druhé ráno. Po polke tabletky som si sadol pred počítač s cieľom skontrolovať maily a sociálne siete. V dlaniach a prstoch som cítil mravenčenie a pocit, ako keby som bol nervózny, ale len v rukách. Celý deň som sa snažil striasť z toho pocitu. Navečer som cítil z rúk teplo. Na ďalší deň som mal termín kontroly u obvodnej lekárky. Dal som si polku tabletky, rýchlo sadol pred počítač opäť skontrolovať maily a ruky sa mi začali strašne potiť. Pocit mravenčenia neprestával, mal som dojem, že sa intenzita stupňovala. Horko-ťažko som sa obliekol a vyrazil na túru k obvodnej. Chcel som ísť už skôr, tak na ôsmu, dorazil som skoro o pol jedenástej doobeda. V čakárni kupodivu nikto nebol. Bolo mi teplo, aj keď vonku už bolo chladno, tak som sa pritmolil k oknu, ktoré som otvoril. Z mravenčenia v rukách sa to celé zmenilo na brnenie v celom tele. Dvere do ordinácie sa otvorili a vyšla sestrička, ktorá si to zamierila ku mne. Vždy takto vybehne, aby od ľudí v čakárni vyzbierala kartičky poi...

  V balení ostalo toľko tabletiek, koľko má človek prstov na jednej ruke a pred sebou ešte posledné tri návštevy rehabilitačného strediska. Vtedajšia priateľka držala v ruke príbalový leták od liekov s účinnou látkou alprazolam a zúrivo hltala slovo za slovom. "Hovorila Ti lekárka, že máš postupne znížovať dávky?" "Nie", odpovedal som bez rozmýšľania, pretože to bola pravda. Psychiatrička mi na mesiac dala dva balíčky liekov, ktoré mi mali vydržať do najbližšej návštevy. Znudene som uhasil cigeretu a pobral sa do izby si sadnúť k počítaču, pretože som očakával e-mail s linkom na stiahnutie archívu, v ktorom sa nachádzala moja najbližšia práca pre jednu bratislavskú kapelu. Vtedajšia priateľka sa celkom potešila, pretože tvorbu tejto kapely mala ešte v tej dobe celkom rada. A potešil som sa aj ja, pretože to trojmesačné ničnerobenie mi začalo už dosť liezť na nervy.   Neplánovane som išiel k svojej obvodnej, pretože som jednoducho potreboval legálne chodiť von. Schv...

  Následujúce dni sa od seba príliš nelíšili. Pravidelne som konzumoval tabletky, jednu ráno, jednu večer a obdeň som chodieval na rehabilitáciu. Aj tam sa všetko dialo takmer rovnako. Cvičenie, parafín, elektroliečba. Akurát, že raz som išiel najprv na parafín, inokedy zas na elektroliečbu, inokedy som začal cvičením. Na cvičení sme striedavo sedeli na stoličkách a fitloptách, alebo sme ležali na žinenkách. Aj cvičenia boli vždy iné, ale stále ťažké. Raz sa mi tam aj trošku zatočila hlava. Na parafíne som ešte dvakrát absolvoval to zúrivé žehlenie mikiny na mojom chrbáte s tým vrčiacim kusom nekvalitného plastu a plesknutie do vosku navlhčenej handry na môj chrbát. Na " elektrošokoch " som striedavo ležal v trojke a v jednotke. V tej jednotke ale nemali tie prísavníky, ale mi museli dať tie elektródy priamo na krk a priložili mi na ne také malé závažia vo vrecúškach. Aj namiesto vtipnej melódie ten stroj skôr zabzučal. Častokrát som skoro na tieto procedúry aj meškal z dôvod...

  Veľmi veľa som spával. Častokrát som sa zobudil až na obed a poobede som pokračoval v spánku ďalej. Tabletky s účinnou látkou alprazolam ma úplne ukľudňovali. Ráno som sa budil len vtedy, ak som išiel na rehabilitáciu. A aj to som sa budil až na tretí-štvrtý pokus. Posteľ ma oveľa viac priťahovala. Aj za počítačom som trávil čoraz menej času. Radšej som ležal v posteli a hral som hry na handheld videohernej konzole. Ale keď som musel ísť na rehabilitáciu, či som chcel, alebo nechcel, tú posteľ som opustiť musel. Horko-ťažko som sa dovliekol spotený po extrémne živom sne do kuchyne, aby som si doprial rannú cigaretku a potom som podobne ťažko kráčal do kúpeľne, kde som musel vykonávať tú otravnú činnosť: rannú očistu v sprche, čistenie zubov, umytie tváre a vlasov a nakoniec nanesenie anti-perspirantu do podpazušia. Aj keď som sa osviežil, stále som bol rovnaká mátoha. Nič sa mi nechcelo a bolo mi to úplne jedno.   Robilo mi problém aj obliecť sa. Sotva som sa udržal na nohá...

Dnešným dielom sa výnimočne pozrieme na dva albumy jedného interpréta. A samozrejme sa po predošlých článkov vrátime naspäť do Československa, resp. do Francúzska. Ladies and gentlemen, hraje a zpívá skupina Olympic. Olympic - Pták Rosomák (1969) - Supraphon   Skupina vznikla v roku 1962 ešte pod názvom Karkulka (KARlínsky KULturní KAbaret) a o rok neskôr bola premenovaná na súčasný názov Olympic . Predlohou tohto názvu bol klub Olympik, sídliaci na Spálenej ulici v Prahe. Skupina sa v prvopočiatkoch špecializovala na hranie prevzatých rokenrolových vecí 50. rokov a doprevádzala rôznych spevákov, ako napr. Pavel Bobek, Miki Volek, Pavel Sedláček, či Yvonne Přenosilová. Postupom času sa však preklenuli na súčasnú zahraničnú tvorbu. Už v tej dobe hrali v kapele ľudia, ktorí boli súčasťou tzv. zlatej formácie: gitarista Petr Janda (1941), klavírista Miroslav Berka (1944-1987) a basgitarista Pavel Chrastina (1940). Vo vtedajšom Československu bolo zvykom, že sa zostav...