Intermission: Celebrate The 80's & 90's With The Hoff!
Niekedy začiatkom roka som sa úplnou náhodou dopracoval k tejto upútavke. Myšlienka ma aj celkom zaujala, nakoľko som krátko predtým shareoval s kamarátom cez Skype rôzne diskofilné "odpaľováky" našeho "mládí" z 90. rokov. Na tej upútavke som sa v celku pobavil a tak som začal hľadať na googli niečo viac o tejto akcii, až som našiel samotnú stránku, propagujúcu túto akciu. A keď som videl, že akcia sa bude okrem iného konať aj na Slovensku, tak som sprostredkoval túto informáciu kamarátom. Odvtedy ubehlo niekoľko mesiacov a mne to trošku vyfúklo z hlavy (práca, nová priateľka, zmena QTH, ...). A ozval sa kamarát, či by som na tú akciu nešiel. Priznám sa, trošku som zle hospodáril s peniazmi a tak som "zosockatel", na čo mi kamarát povedal, že to nemám riešiť a kúpil mi vstupenku. Potom sme riešili rôzne možnosti, ako sa dopraviť do Orechovej Potône a ako sa po skončení akcie dopraviť naspäť domov, najmä kvôli tomu, že ja a kamarát bývame od seba cca. 210 km. Začali sme obaja zisťovať, kto všetko na tú akciu ide, ako a či by sme nevedeli sa nejak vopchať do auta, resp. či nezoberieme autom my niekoho. Prvý šok: kamaráta stopli príslušníci PZ a zistil, že mu skončila STK na aute, takže bude sa musieť nejak inak dopraviť. Ja som rozmýšľal, že do Orechovej Potône pôjdem vlakom, čo by bolo relatívne bezproblémov, no ako naspäť domov, keď prvý vlak ide až niekedy po pol piatej ráno? Dilema. Kamarát nakoniec vyhlásil, že pôjde na motorke. Ešte som bol v práci a na telefóne sme riešili detaily. Takže stanovil sa plán: On zoberie rovno do Potône jedného človeka, vysadí ho tam a príde po mňa. A tak aj bolo, prišiel na motorke a ja som ho poprosil, aby mi dal nejaké rýchle inštrukcie, ako má sedieť spolujazdec, keďže na motorke som sa ešte neviezol. Hupsol som na jeho dvojkolesového tátoša a hurá na akciu.
Teraz dačo o tejto vypredanej akcii: Čakalo na nás obrovské pódium s dvomi veľkoplošnými obrazovkami na stranách. Kto ale čakal, že na nich uvidí detailne vystúpenia, bol na omyle, na obrazovkách totiž len rotovalo logo a svietil nápis účinkujúceho. Medzi vystúpeniami na nich išli krátke videá, sumarizujúce 80. a 90. roky (hudba, hry, ľudia, udalosti,...). Zatiaľ čo pomaly prichádzali všetci návštevníci, vypĺňal čas jeden DJ, ktorý púšťal dancefloorové hity z 90. rokov a dve minúty pred 21. hodinou pustil Final Countdown od Europe, v zmysle "odrátania" posledných chvíľ pred začiatkom show. Zaznela prebasovaná zvučka a na pódiu sa zjavil David Hasselhoff, ktorý znel, ako keby už "nakúpil" a občas aj dačo povedal lámanou slovenčinou. Ako prví vystúpili Twenty 4 Seven, ktorí medzi pesničkami sa prihovárali divákom nemecky, namiesto angličtiny, ktorá je pre väčšinu ľudí zrozumiteľnejšia. Ich vystúpenie išlo z "trištvrťového" playbacku (tak ako drvivá väčšina interprétov), rozumej, hudba a speváčkin spev išiel zo záznamu, reálne naživo išiel len ten potmavší "rapper".
Ďalší išli Maduar. Bez komentára.
Po nich ohlásil Hasselhoff, že na pódium príde Turbo B známy z formácie Snap, ale niekto ho rýchlo opravil, že príde DJ Sash. Odohral set zremixovaných starých hitov a vtedy sa na pódiu zapli aj avízované lasery.
Ďalší v poradí bol Rick Astley, ktorý podľa mňa urobil asi najlepšiu show. Spieval síce na polovičný playback, ale na pódiu boli s ním aj vokalistky, ktoré ho decentne dopĺňali.
Až potom išiel spomínaný Turbo B, ktorého potom vystriedala Samantha Fox, ktorá bola tak nezaujímavá, že som sa išiel radšej napiť. Na záver išli Vengaboys a 2 Unlimited, ktorí uzavreli celú show.
Jednotlivé vystúpenia sa vypĺňali, ako som spomínal vyššie, krátkymi videami, alebo prišiel na pódium David Hasselhoff, ktorý zaspieval vždy po jednej pesničke, od menej známych až po ten najznámejší "hit".
Samotná akcia mala viac nedostatkov, ako kladov, všetky nedostatky sa točili hlavne okolo organizácie, ktorá bola podľa mňa absolútne nedotiahnutá a miestami to vyzeralo, že to bolo zbúchané narýchlo. Počnúc od možnosti dopravenia sa (napr. vyvesená značka slepej ulice), až po stánky s občerstvením. Na vyše 12 tisíc návštevníkov boli pripravené v areáli len dva stánky s nápojmi a dva stánky s občerstvením. Nedalo sa platiť v hotovosti, ale čipovými kartami, čo by nebol až taký problém, keby návštevnici o nich vedeli. Na to slúžil jeden stánok s nezrozumiteľným názvom, ktorý som si nezapamätal, alebo dobrovoľníci s oranžovými vlajočkami, v areáli o tom ale nikde nebola zmienka, takže vystáť polhodinovú radu a dozvedieť sa o karte bolo ako za trest (ľutujem tých brigádnikov). Karta stála 2,50€ a nedala sa zaplatiť individuálne a mať na karte zaokrúhlený kredit. Na margo občerstvenia: nechutilo a ani nevyzeralo dobre. Hamburger za 5€ chutil hnusne, bol studený, ale zasýtil, pizza za 4,50€ vyzerala takisto nevábne, kus tenučkého cesta, na ktorom vyčnievalo niečo, čo sa nápadne ponášalo na výrobný salám. Hot-dog bol za 3,50€. Toľko k pochutinám. Stánky s nápojmi ponúkali oveľa viac sortimentu, pivo, nealko, energy drinky, minerálky, víno a pre alkoholikov aj vodku a hrušku. Pivo som nemal a teraz to aj ľutujem, pretože ostatné nápoje, vrátane kofoly, zlievali z dvojlitrových PET fliaš, ktoré boli len tak voľne položené na pultoch. Za 2,50€ mať kofolu, Coca-Colu, či Fantu teplú ako šťanku, nepovažujem za bargain. Tábor Toi-Toi búdiek, rozdelených zvlášť pre ženy a mužov, som nenavštívil. Na druhú stranu, čo čakať za 10€, resp. za VIP 100€ (pivo, víno, nealko neobmedzene, prístup na celý festival, Diamond Deck s rezervovaným miestom na sedenie, jednohúbky a tapas).
Ak to mám zhrnúť, tak to bola taká masová, dedinská, open-air oldies diskotéka (keďže na pódium dovideli len tí vyšší s orlím zrakom). Neurazila, ale ani nenadchla. Ešte šťastie, že sme išli na motorke...
UPDATE: Koho to i napriek tomu navnadilo a nestihol lístky na slovenské vystúpenie, za 15€ si môže túto diskošku zopáknuť na Hungaroringu v Maďarsku, alebo za 20€ v októbri v Holandsku (lístky na švédsku akciu v čase písania článku ešte nie sú v predaji). Btw, line-up vystupujúcich je na každom vystúpení odlišný, takže ak máte radi Haddaway, či Sabrinu, choďte dole k susedom, alebo ak máte radi Scooter, či Alice Deejay, tak šup do Malmö.
Teraz dačo o tejto vypredanej akcii: Čakalo na nás obrovské pódium s dvomi veľkoplošnými obrazovkami na stranách. Kto ale čakal, že na nich uvidí detailne vystúpenia, bol na omyle, na obrazovkách totiž len rotovalo logo a svietil nápis účinkujúceho. Medzi vystúpeniami na nich išli krátke videá, sumarizujúce 80. a 90. roky (hudba, hry, ľudia, udalosti,...). Zatiaľ čo pomaly prichádzali všetci návštevníci, vypĺňal čas jeden DJ, ktorý púšťal dancefloorové hity z 90. rokov a dve minúty pred 21. hodinou pustil Final Countdown od Europe, v zmysle "odrátania" posledných chvíľ pred začiatkom show. Zaznela prebasovaná zvučka a na pódiu sa zjavil David Hasselhoff, ktorý znel, ako keby už "nakúpil" a občas aj dačo povedal lámanou slovenčinou. Ako prví vystúpili Twenty 4 Seven, ktorí medzi pesničkami sa prihovárali divákom nemecky, namiesto angličtiny, ktorá je pre väčšinu ľudí zrozumiteľnejšia. Ich vystúpenie išlo z "trištvrťového" playbacku (tak ako drvivá väčšina interprétov), rozumej, hudba a speváčkin spev išiel zo záznamu, reálne naživo išiel len ten potmavší "rapper".
Ďalší išli Maduar. Bez komentára.
Po nich ohlásil Hasselhoff, že na pódium príde Turbo B známy z formácie Snap, ale niekto ho rýchlo opravil, že príde DJ Sash. Odohral set zremixovaných starých hitov a vtedy sa na pódiu zapli aj avízované lasery.
Ďalší v poradí bol Rick Astley, ktorý podľa mňa urobil asi najlepšiu show. Spieval síce na polovičný playback, ale na pódiu boli s ním aj vokalistky, ktoré ho decentne dopĺňali.
Až potom išiel spomínaný Turbo B, ktorého potom vystriedala Samantha Fox, ktorá bola tak nezaujímavá, že som sa išiel radšej napiť. Na záver išli Vengaboys a 2 Unlimited, ktorí uzavreli celú show.
Jednotlivé vystúpenia sa vypĺňali, ako som spomínal vyššie, krátkymi videami, alebo prišiel na pódium David Hasselhoff, ktorý zaspieval vždy po jednej pesničke, od menej známych až po ten najznámejší "hit".
Samotná akcia mala viac nedostatkov, ako kladov, všetky nedostatky sa točili hlavne okolo organizácie, ktorá bola podľa mňa absolútne nedotiahnutá a miestami to vyzeralo, že to bolo zbúchané narýchlo. Počnúc od možnosti dopravenia sa (napr. vyvesená značka slepej ulice), až po stánky s občerstvením. Na vyše 12 tisíc návštevníkov boli pripravené v areáli len dva stánky s nápojmi a dva stánky s občerstvením. Nedalo sa platiť v hotovosti, ale čipovými kartami, čo by nebol až taký problém, keby návštevnici o nich vedeli. Na to slúžil jeden stánok s nezrozumiteľným názvom, ktorý som si nezapamätal, alebo dobrovoľníci s oranžovými vlajočkami, v areáli o tom ale nikde nebola zmienka, takže vystáť polhodinovú radu a dozvedieť sa o karte bolo ako za trest (ľutujem tých brigádnikov). Karta stála 2,50€ a nedala sa zaplatiť individuálne a mať na karte zaokrúhlený kredit. Na margo občerstvenia: nechutilo a ani nevyzeralo dobre. Hamburger za 5€ chutil hnusne, bol studený, ale zasýtil, pizza za 4,50€ vyzerala takisto nevábne, kus tenučkého cesta, na ktorom vyčnievalo niečo, čo sa nápadne ponášalo na výrobný salám. Hot-dog bol za 3,50€. Toľko k pochutinám. Stánky s nápojmi ponúkali oveľa viac sortimentu, pivo, nealko, energy drinky, minerálky, víno a pre alkoholikov aj vodku a hrušku. Pivo som nemal a teraz to aj ľutujem, pretože ostatné nápoje, vrátane kofoly, zlievali z dvojlitrových PET fliaš, ktoré boli len tak voľne položené na pultoch. Za 2,50€ mať kofolu, Coca-Colu, či Fantu teplú ako šťanku, nepovažujem za bargain. Tábor Toi-Toi búdiek, rozdelených zvlášť pre ženy a mužov, som nenavštívil. Na druhú stranu, čo čakať za 10€, resp. za VIP 100€ (pivo, víno, nealko neobmedzene, prístup na celý festival, Diamond Deck s rezervovaným miestom na sedenie, jednohúbky a tapas).
Ak to mám zhrnúť, tak to bola taká masová, dedinská, open-air oldies diskotéka (keďže na pódium dovideli len tí vyšší s orlím zrakom). Neurazila, ale ani nenadchla. Ešte šťastie, že sme išli na motorke...
UPDATE: Koho to i napriek tomu navnadilo a nestihol lístky na slovenské vystúpenie, za 15€ si môže túto diskošku zopáknuť na Hungaroringu v Maďarsku, alebo za 20€ v októbri v Holandsku (lístky na švédsku akciu v čase písania článku ešte nie sú v predaji). Btw, line-up vystupujúcich je na každom vystúpení odlišný, takže ak máte radi Haddaway, či Sabrinu, choďte dole k susedom, alebo ak máte radi Scooter, či Alice Deejay, tak šup do Malmö.
Komentáre
Zverejnenie komentára