Ako som navštívil archív vydavateľstva Opus

  To miesto, kde sa bežný smrteľník nikdy nedostane, vám neukážem. Pochybujem, že sa ešte niekedy tam dostanem, aj keby som veľmi po tom túžil. To, že som sa tam ocitol, bolo vecou náhody (a aj nepatrného šťastia). Ani sem nenapíšem, ako sa mi tam podarilo dostať. To ostane takým malým tajomstvom.

  Širšie centrum Bratislavy, nenápadná, mierne zašitá budova, v ktorej sídlia mnohé ďalšie firmy. Zamestnanec vydavateľstva Opus nás víta a vedie nás kľukatou chodbou k veľkému nákladnému výťahu. Po príchode na potrebné poschodie vkročíme do dverí, na ktorých by zmiatol nápis firmy snáď každého. Za dverami sa nachádza systematicky rozdelená miestnosť, ktorá slúži ako sklad, office, digitalizačné pracovisko a samozrejme aj účel mojej návštevy: archív. Ten je rozdelený na dve časti: v jednej sa archivujú všetky hotové nosiče, ktoré vydavateľstvo za celú svoju existenciu vydalo a v tej druhej časti sa nachádzajú všetky pôvodné mastery tých nosičov. Neveľká chodba zložená z regálov je na prvý pohľad malá, no siaha do výšky asi troch metrov. Tu sú podľa katalógových čísiel a interných evidenčných čísiel priam vojačikovsky naukladané a chronologicky zoradené všetky analógové master pásy a veľké digitálne kazety U-matic. Okrem samotných nahrávok, ktoré vyšli pod hlavičkou Opusu, sa tu nachádzajú aj všetky nahrávky z niekdajšej slovenskej pobočky Supraphonu, ktorá sa delimitáciou v roku 1971 prekonvertovala práve na Opus.

Pohľad na celý archív

  Najstaršie pásy sa nachádzajú úplne hore, tie posledné sú dole. Ak človek má prehľad o tom, čo všetko v Opuse vyšlo, istotne vie, že už v prvej polovici 80. rokov začali vydávať aj digitálne nahraté nahrávky. Tie sú samozrejme na U-matic kazetách a tie aj približne od druhej polovice 80. rokov začali dominovať nad tými klasickými analógovými pásmi. 

Všetky LP platne, ktoré pod Opusom vyšli

  Internetom sa začali šíriť rôzne fámy, že v 90. rokoch všetky pásy zdigitalizovali a následne zlikvidovali. Keďže som mal asi hodinu sa motať v archíve a prechádzať pohľadom všetky pásy, môžem s kľudom napísať, že ten, čo tieto fámy rozšíruje, zrejme nikdy fyzicky v Opuse nebol. Nech sú teda moje fotky, ktoré tu uvidíte dostatočným dôkazom, že to nie je tak.

V malých krabiciach sú mastery singlov, v tých väčších celé albumy

Do prvej polovice 80. rokov dominovali analógové pásy...

...v druhej polovici 80. rokov už dominovali digitálne U-matic kazety.

Niektoré digitálne nahrávky majú aj analógovú kópiu, napríklad album Bodliak na plavkách Laca Lučeniča z roku 1985 (Opus 9113 1581)

 V archíve sa dajú nájsť aj mastery k licenčným platniam, napríklad tieto k prvej platni skupiny Abba, ktorá vyšla v roku 1974. (Opus 9113 0330)

Originálny master a záložná kópia k albumu Konvergencie od Collegium Musicum (Opus 9113 0136-0137)

Známa výberovka z roku 1989 Beatová horúčka 1965-70 sa robila priamo digitálne (Opus 9013 2113)

V Opuse majú magnetofón Studer B67, ktorý slúži na digitalizáciu pásov, ak idú vydať nahrávky na CD, alebo download. Vinyly vychádzajú z analógových pásov, ktoré pre tieto účely pripravuje firma SEPEA.