Monológy pod modrým neónom

   Techmoan sa ešte raz vrátil k HD VMD formátu (tomu obskúrnemu formátu, o ktorom nikto nič nevie a nikto sa s tým nikdy a nikde nestretol) a na rozdiel odo mňa, on mal to šťastie, že mu dáky zberateľ venoval jeden HD VMD disk s filmom. Asi naozaj potrebujem mať YouTube kanál s aspoň 1 miliónom odberateľov, aby mi samé od seba chodili ponuky. Krutá realita.   Ničmenej chcem doplniť a opraviť informácie. HD VMD disky sa dali u nás kúpiť v rokoch 2008 a 2009. V ponuke ich mala spoločnosť Orava a distribuovala ich aj predajní svojich odberateľov. Ponuka bola obmedzená asi na 14 titulov a dodnes som nezistil, či boli lokalizované aspoň do češtiny vo forme titulkov, alebo išlo o importované tituly určené pre iný trh (jednotlivé trhy boli UK, USA, Francúzsko, Skandinávia/Fínsko/Island, Poľsko a India). Jedným z titulov, ktoré sa dali zohnať u nás, bol aj ten jediný HD VMD disk, ktorý získal Techmoan od svojho fanúšika - Lucky Number Slevin . Či si ich naozaj aj niekto u nás, ...

  Určite ste mnohí videli toto video od britského Youtubera menom Techmoan. A určite ste mnohí z vás ani netušili, že niečo také vôbec existovalo. No, existovalo . Dalo sa to u nás v roku 2008 normálne kúpiť, dokonca o niečo neskôr aj vo výraznej zľave . A samozrejme sa o tomto formáte a prehrávači písalo, napríklad tu , tu , tu , alebo tu . Prehrávač v druhej polovici roku 2008 distribuovala firma Orava a dal sa kúpiť buď v ich podnikových predajniach, alebo tam, kde distribuovali svoje produkty. Problém bol v tom, že firma NME veľmi rýchlo skončila a tak aj predaj u nás netrval veľmi dlho. Keďže sľubovaná dostupnosť titulov v češtine bola v nedohľadne, šťastlivec, ktorý si prehrávač kúpil, dostal pribalené 3 HD VMD disky s filmami, ktoré boli v poľštine a kto chcel ďalšie filmy v tomto formáte, mohol si ich kúpiť priamo na stránke výrobcu , prípadne pri troche šťastia na americkom Amazone. Tí, čo ani netušili a nevedeli, čo si vôbec kúpili, to používali/používajú ako klasický DV...

   Istotne to nebol jediný element, ktorý spôsobil neexistenciu sebadôvery. Toho bolo viac. Aj rodina, do ktorej som sa narodil, mala ďaleko od ideálov. Otec bol žiarlivý alkoholik, ktorý mal kopec démonov, s ktorými ani nevedel bojovať, o 10 rokov starší brat z matkinho prvého manželstva, si uzurpoval dominanciu tým, že ma ponižoval a snažil sa dokázať, že nič neviem, nič som nezažil a o živote viem úplne hovno. Namiesto podpory som sa dočkal len degradácie, nielen zo strany niektorých spolužiakov zo základnej školy, ale aj niektorých členov rodiny. A to až tak, že som nakoniec nič nedokázal. Na základnej škole som mal mizerný prospech, strednú som horko-ťažko dokončil a na vysokú by som sa nedostal, ani keby prišiel za mojimi rodičmi sám minister školstva s miliónom v kufríku. Nikto ma nebral vážne, môj názor nemal žiadnu váhu a možnosť prejaviť sa mi nebola umožnená. Bol som nezaujímavý, bez sebavedomia a bez sebadôvery. Bol som predurčený na zánik. "Toho si nevšímajte, to ...

   Aby som mohol písať o konci, musím sa vrátiť na začiatok. Nie na začiatok toho, o čom píšem, o chorobe. Nie na začiatok vzťahu, ktorý prebiehal počas tej udalosti. Ale na začiatok formovania mojej osobnosti. Poďme sa vrátiť do čias, kedy mi chýbalo niekoľko rokov, aby som sa stal držiteľom občianskeho preukazu.   Keď sú deti ešte v materskej škole, nepanuje tam rivalita, ponižovanie, uvedomelá zlomyseľnosť, či šikana. Aj keď niektoré deti vedeli vyviesť dáku lotrovinu, nevznikli tam trhliny v duši, ktoré si človek nesie pomaly celý svoj život. Tieto veci sa dejú neskôr, na základnej škole. Nemôžem povedať, že by ma fyzicky šikanovali, ale bol som terčom ponižovania a výsmechu, najmä za to, čo som nemohol ovplyvniť. Výška. Poniektorí spolužiaci sa tvárili, že sú kamaráti, ale v podstate zneužívali toho, že nie som ako oni a že mi záležalo na tom, aby som niekam zapadol. Bol som im na smiech. Veď čo by im mohol spraviť človiečik, čo v ôsmej triede ZŠ meria sotva 146 cm, ...

   Človek je najzraniteľnejší, keď sa ocitne na pokraji svojich síl. A je úplne jedno, či je na pokraji duševnej, alebo fyzickej kondícii. Istotne to zažil takmer každý z vás. Moja najväčšia slabina je vyčerpanosť, respektíve nemožnosť čerpať energiu. Nikdy sa mi nepodarilo posediačky zaspať napríklad cestou vlakom, autom, či autobusom, v hlučnom prostredí plnom ľudí, nikdy som nedokázal mať plnohodnotný spánok v prírode, napríklad na čundri, či v prostredí, ktoré nepoznám. A ak som cestoval v nočnom vlaku v spacom, či ležadlovom kupé, musel by som byť naozaj extrémne vyčerpaný, aby som tam spal viac ako 2 hodiny. Určite sa pamätáte na scénu z filmu Životy tých druhých, kde tajný policajt Stasi na policajnej akadémii vysvetľuje postup, ako donútiť vyčerpanosťou človeka priznať sa aj k tomu, čo nespáchal. A to len preto, aby už mal svätý kľud.   Samozrejme, že som sa niekoľkokrát dostal do situácie, kedy som naozaj bol vyčerpaný riešiť čokoľvek a jediné, čo bolo pre mňa v...