Intermission: Želva na vinyle... (po 45 rokoch)
Toto nie je promo článok na objednávku. Exemplár som si zakúpil osobne za vlastné peniaze s plným vedomím, bez cudzieho vplyvu.
Ej, veru som hodne hejtoval. Hejtoval snahu skupiny Olympic a vydavateľstva Supraphon. Zahrabával ten projekt pod čiernu zem, chrlil som naň oheň a síru, nazýval ľudí, ktorí sa na ňom podielali, babrákmi, amatérmi, fušermi. Získaval som "mixed opinions" na moje príspevky, v ktorých som popisoval, že keby som si to kúpil, tak maximálne kvôli vnútornému obalu s potlačou a samotný vinyl by som niekomu venoval.
Album Želva skupiny Olympic je vlastne prvým československým bigbítovým (alebo rockovým) albumom vôbec. Nejaké strohé informácie som o albume poskytol tu. Takmer všetci ho takisto považujú za najlepší počin kapely Olympic. Nenamietam, album má moje sympatie, ale považovať ho za najlepší, to asi ťažko (otvor si ten link ešte raz, tam ospevujem album Pták Rosomák).
Zohnať tento album na vinyle, bolo svojho času ťažké. Ak sa aj zohnať dal, tak bol v tzv. "šalátovom" prevedení a častokrát za nekresťanské peniaze. Keďže svojho času vyšiel v duálnej podobe (aj mono, aj stereo), zohnať pravú stereofónnu verziu bolo prakticky nemožné. Tak som sa musel uspokojiť najprv s mono verziou, ktorú som si kúpil dakedy v roku 2009. Mal som šťastie na úplne prvý pressing s pôvodným obalom (neskoršie vydania mali už len univerzálny obal), ktorý bol navrhnutým bubeníkom Janom Antonínom Pacákom. A za celkom obstojnú cenu 11€. Ak sa náhodou niekde na aukciách vyskytla stereofónna verzia, spustila sa obrovská bitka a častokrát sa predala za sumu 70€ a viac. V roku 2011 skupina Olympic vydala na vinyle tzv. francúzsky album (pozbieraný z rôznych nekvalitných kópií - recenzia pod tým istým linkom) a bolo len otázkou času, či neurobia láskavosť všetkým fanúšikom, ktorí tú stereo verziu zohnať nevedeli (či už nemali šťastie, alebo dostatok financií), veď sám som spamoval diskusie a dožadoval sa nového vydania. Ubehli dva roky a potom sa objavil tento trailer. Fanúšikovia museli zaplesať blahom. Bodaj by nie: replika pôvodného obalu a stredového labelu, v stereu a za priaznivú cenu. Ja som ale medzitým zohnal pôvodnú stereo verziu, síce s univerzálnym obalom, ale v perfektnom stave a tých 50€, ktoré som dal za ten kus čierneho plastu s drážkami, mi v danom momente nepripadali ako šialená cena. Prakticky súbežne s trailerom sa začali objavovať na internete aj promo články, ktorých text bol ale od slova do slova rovnaký. Čítajúc informácie, ktoré boli v článku, som na chvíľu zmeravel a pomyslel si: "tak toto nebude bohviečo". Stačí si prečítať článok a dopracujeme sa k hláškam typu (citácia v češtine): "grafické podklady k obalu se nedochovaly...", "...archivní kus neposkytoval dostatečně kvalitní zdroj, protože tiskařské možnosti byly v roce 1968 na výrazně nižší úrovni než dnes...", "...původní záměr byl takový, že se z originálních pásů vyrobí zcela nový master pro vinyl...", "...nejsou k dispozici zdrojové stereofonní verze albových pásů...", "...jako výchozí materiál tedy posloužil remaster z roku 2004...". Pre vinylových fajnšmekrov sklamanie za sklamaním. Dočítame sa, že nakoniec oskenovali archívny kus, nejak ho doretušovali, aby zachovali pôvodnú podobu, ale aj to, že pôvodný master neexistuje/nie je k dispozícii, kópia z roku 1990 je nevyhovujúca (nebol to prepis pre CD, ktoré vyšlo v roku 1991?) a jedinou možnosťou bolo použiť remaster z roku 2004, ktorý sa "analógovo upravil" (wtf?). Tak som si zahejtoval (viď úvod) a mávol som rukou so slovami: "srať, mám originál". Ten vnútorný obal s vytlačeným dodatočným sleeve-note od pána Zámostného a s obrázkami obalov LP a CD ma ale veľmi zaujímal.
O rok a pol neskôr, ku koncu roku 2014, som sa v jednu sobotu pofľakoval po meste a čakajúc na kamaráta/bývalého kolegu, som zašiel do jedného obchodu s knihami a filmami. A čo tam nevidím, jeden regál venovali vinylom a tam sa nachádzal tento kus. Tak som si povedal, že ho teda kúpim, možno časom ho niekde/niekomu strelím. Uvidím. Obal, čo sa týka kvality tlače a autenticity, je naozaj na vynikajúcej úrovni. Chválim kvalitnú reprodukciu zadnej strany (toľko opísanej ako o tej, ku ktorej nie sú pôvodné podklady), porovnaním s pôvodnym obalom badať mierne zdvihnutie kvôli spodnej bielej lište, aby sa tam zmestil čiarový kód, fotografia je pri porovnaní s originálom tmavšia. Polkruhové logo firmy Supraphon je inak zdvihnuté a doprevádza ho iné katalógové číslo (pochopiteľne, keďže schéma z rokov 1967 až 1988 sa nepoužíva) s použitým iným fontom, na prednej strane obalu absentuje akékoľvek logo firmy Supraphon, či pôvodné hranaté, alebo štandardné polkruhové. Vnútorný "inlay" je milým prekvapením. Pôvodne som si myslel, že samotný vinyl bude zabalený do nejakého bieleho papierového obalu s vystrihnutým otvorom a inlay bude vytlačený na extra papieri, nakoniec je inlay vnútorným obalom, bohužiaľ sa vinyl z neho ťažšie vyťahuje (statická elektrina, ledva sa tam vojde ruka na uchopenie). Dodané popisné informácie sú celkom zaujímavé (existencia rôznych verzií a nahrávok jednotlivých skladieb, dátum finalizácie/masteringu konkrétnych skladieb, reprodukcia jednotlivých obalov pre LP a CD, reprodukcia zápisného dokumentu skladby Želva). Stredový label je zaujímavé faksimile pôvodných stredových labelov, ktoré používal Supraphon pre stereo platne v rokoch asi 1962 až 1972 v červenom prevedení (asi do 1969), font však nie je vytlačený striebornou farbou, ale jednoduchou bielou. O vernosť samozrejme ani tak nejde, je to celkom zaujímavé riešenie (ďakujem). Zarazilo ma ale, že matričné čísla, ktoré sa obligátne tlačili na tieto stredové labely, sú úplne odlišné od pôvodných. Pôvodné matričné čísla albumu boli E 1141 a E 1142, Supraphon však na toto vydanie vytlačil odlišné - E 1023 a E 1024, pravdepodobne neuvedomujúc si, že kedysi tieto čísla nosil úplne iný album,. Na porovnanie s pôvodnými výliskami sa odlišuje využitie samotnej rytej plochy platne, technológia DMM, ktorá sa v GZ Media (pozn. lisovňa v meste Loděnice u Berouna, existujúca od roku 1951) používa od roku 1985, dovoľuje využiť plochu omnoho šetrnejšie, drážky nie sú také hlboké a široké. To však pri pohľade na stranu A, ktorá ma asi 14 minút, vyzerá, že snáď mali album vyryť/vylisovať ako 10", prípadne ako 12" pri rýchlosti 45 rpm. Aj 20 minútová strana B zaberá podstatne menej plochy, než pôvodne vydanie (preto tá poznámka ohľadom 45 rpm platne).
A ako toto vydanie hrá? Ak bol pôvodne zamýšľaný návrh tak, aby album znel podobne/rovnako ako pôvodné vydanie, tak autenticita sa nezachovala. Album znie na prvé počutie síce svieže vďaka lepšiemu vykresleniu výšok (známych z CD), ale počúvanie albumu sa postupne stane neznesiteľným a unavujúcim. Môže za to použitie remasteru z roku 2004, ktorý je necitlivý k pôvodnej nahrávke a zvukový remasteringový inžinier, ktorý umelo vytiahol výškové pásmo, celú nahrávku prehnal cez nejaký kompresor/limiter, ktorý spôsobil to, že to hraje čisto, ale chýbajú tomu grády. Veľmi ma mrzí, že autenticita nebola zachovaná.
Ak by som mal hodnotiť hviezdičkami, kde 1* znamená najmenej a 5* najviac, tak obal dostane jednoznačne *****, nahrávka *** (sorry, Želva nie je fakt nič extra) a zvukový prednes tiež iba ***.
Pre porovnanie, ako vyzerajú jednotlivé stredové labely.
Mono verzia
Stereo verzia
Remaster z roku 2013
Remastrovanú platňu pokladám do regálu a nechávam tam. Ak si budem chcieť pustiť tento album, bezkonkurenčne vytiahnem originál, hraje totiž lepšie a príjemnejšie. Tí, čo nezoženiete originál, kúpte si tento remaster, možno sa vám to bude páčiť.
UPDATE: Remastrovanú platňu som predal. Ostávam naďalej s pôvodnými vydaniami.
Ej, veru som hodne hejtoval. Hejtoval snahu skupiny Olympic a vydavateľstva Supraphon. Zahrabával ten projekt pod čiernu zem, chrlil som naň oheň a síru, nazýval ľudí, ktorí sa na ňom podielali, babrákmi, amatérmi, fušermi. Získaval som "mixed opinions" na moje príspevky, v ktorých som popisoval, že keby som si to kúpil, tak maximálne kvôli vnútornému obalu s potlačou a samotný vinyl by som niekomu venoval.
Album Želva skupiny Olympic je vlastne prvým československým bigbítovým (alebo rockovým) albumom vôbec. Nejaké strohé informácie som o albume poskytol tu. Takmer všetci ho takisto považujú za najlepší počin kapely Olympic. Nenamietam, album má moje sympatie, ale považovať ho za najlepší, to asi ťažko (otvor si ten link ešte raz, tam ospevujem album Pták Rosomák).
Zohnať tento album na vinyle, bolo svojho času ťažké. Ak sa aj zohnať dal, tak bol v tzv. "šalátovom" prevedení a častokrát za nekresťanské peniaze. Keďže svojho času vyšiel v duálnej podobe (aj mono, aj stereo), zohnať pravú stereofónnu verziu bolo prakticky nemožné. Tak som sa musel uspokojiť najprv s mono verziou, ktorú som si kúpil dakedy v roku 2009. Mal som šťastie na úplne prvý pressing s pôvodným obalom (neskoršie vydania mali už len univerzálny obal), ktorý bol navrhnutým bubeníkom Janom Antonínom Pacákom. A za celkom obstojnú cenu 11€. Ak sa náhodou niekde na aukciách vyskytla stereofónna verzia, spustila sa obrovská bitka a častokrát sa predala za sumu 70€ a viac. V roku 2011 skupina Olympic vydala na vinyle tzv. francúzsky album (pozbieraný z rôznych nekvalitných kópií - recenzia pod tým istým linkom) a bolo len otázkou času, či neurobia láskavosť všetkým fanúšikom, ktorí tú stereo verziu zohnať nevedeli (či už nemali šťastie, alebo dostatok financií), veď sám som spamoval diskusie a dožadoval sa nového vydania. Ubehli dva roky a potom sa objavil tento trailer. Fanúšikovia museli zaplesať blahom. Bodaj by nie: replika pôvodného obalu a stredového labelu, v stereu a za priaznivú cenu. Ja som ale medzitým zohnal pôvodnú stereo verziu, síce s univerzálnym obalom, ale v perfektnom stave a tých 50€, ktoré som dal za ten kus čierneho plastu s drážkami, mi v danom momente nepripadali ako šialená cena. Prakticky súbežne s trailerom sa začali objavovať na internete aj promo články, ktorých text bol ale od slova do slova rovnaký. Čítajúc informácie, ktoré boli v článku, som na chvíľu zmeravel a pomyslel si: "tak toto nebude bohviečo". Stačí si prečítať článok a dopracujeme sa k hláškam typu (citácia v češtine): "grafické podklady k obalu se nedochovaly...", "...archivní kus neposkytoval dostatečně kvalitní zdroj, protože tiskařské možnosti byly v roce 1968 na výrazně nižší úrovni než dnes...", "...původní záměr byl takový, že se z originálních pásů vyrobí zcela nový master pro vinyl...", "...nejsou k dispozici zdrojové stereofonní verze albových pásů...", "...jako výchozí materiál tedy posloužil remaster z roku 2004...". Pre vinylových fajnšmekrov sklamanie za sklamaním. Dočítame sa, že nakoniec oskenovali archívny kus, nejak ho doretušovali, aby zachovali pôvodnú podobu, ale aj to, že pôvodný master neexistuje/nie je k dispozícii, kópia z roku 1990 je nevyhovujúca (nebol to prepis pre CD, ktoré vyšlo v roku 1991?) a jedinou možnosťou bolo použiť remaster z roku 2004, ktorý sa "analógovo upravil" (wtf?). Tak som si zahejtoval (viď úvod) a mávol som rukou so slovami: "srať, mám originál". Ten vnútorný obal s vytlačeným dodatočným sleeve-note od pána Zámostného a s obrázkami obalov LP a CD ma ale veľmi zaujímal.
O rok a pol neskôr, ku koncu roku 2014, som sa v jednu sobotu pofľakoval po meste a čakajúc na kamaráta/bývalého kolegu, som zašiel do jedného obchodu s knihami a filmami. A čo tam nevidím, jeden regál venovali vinylom a tam sa nachádzal tento kus. Tak som si povedal, že ho teda kúpim, možno časom ho niekde/niekomu strelím. Uvidím. Obal, čo sa týka kvality tlače a autenticity, je naozaj na vynikajúcej úrovni. Chválim kvalitnú reprodukciu zadnej strany (toľko opísanej ako o tej, ku ktorej nie sú pôvodné podklady), porovnaním s pôvodnym obalom badať mierne zdvihnutie kvôli spodnej bielej lište, aby sa tam zmestil čiarový kód, fotografia je pri porovnaní s originálom tmavšia. Polkruhové logo firmy Supraphon je inak zdvihnuté a doprevádza ho iné katalógové číslo (pochopiteľne, keďže schéma z rokov 1967 až 1988 sa nepoužíva) s použitým iným fontom, na prednej strane obalu absentuje akékoľvek logo firmy Supraphon, či pôvodné hranaté, alebo štandardné polkruhové. Vnútorný "inlay" je milým prekvapením. Pôvodne som si myslel, že samotný vinyl bude zabalený do nejakého bieleho papierového obalu s vystrihnutým otvorom a inlay bude vytlačený na extra papieri, nakoniec je inlay vnútorným obalom, bohužiaľ sa vinyl z neho ťažšie vyťahuje (statická elektrina, ledva sa tam vojde ruka na uchopenie). Dodané popisné informácie sú celkom zaujímavé (existencia rôznych verzií a nahrávok jednotlivých skladieb, dátum finalizácie/masteringu konkrétnych skladieb, reprodukcia jednotlivých obalov pre LP a CD, reprodukcia zápisného dokumentu skladby Želva). Stredový label je zaujímavé faksimile pôvodných stredových labelov, ktoré používal Supraphon pre stereo platne v rokoch asi 1962 až 1972 v červenom prevedení (asi do 1969), font však nie je vytlačený striebornou farbou, ale jednoduchou bielou. O vernosť samozrejme ani tak nejde, je to celkom zaujímavé riešenie (ďakujem). Zarazilo ma ale, že matričné čísla, ktoré sa obligátne tlačili na tieto stredové labely, sú úplne odlišné od pôvodných. Pôvodné matričné čísla albumu boli E 1141 a E 1142, Supraphon však na toto vydanie vytlačil odlišné - E 1023 a E 1024, pravdepodobne neuvedomujúc si, že kedysi tieto čísla nosil úplne iný album,. Na porovnanie s pôvodnými výliskami sa odlišuje využitie samotnej rytej plochy platne, technológia DMM, ktorá sa v GZ Media (pozn. lisovňa v meste Loděnice u Berouna, existujúca od roku 1951) používa od roku 1985, dovoľuje využiť plochu omnoho šetrnejšie, drážky nie sú také hlboké a široké. To však pri pohľade na stranu A, ktorá ma asi 14 minút, vyzerá, že snáď mali album vyryť/vylisovať ako 10", prípadne ako 12" pri rýchlosti 45 rpm. Aj 20 minútová strana B zaberá podstatne menej plochy, než pôvodne vydanie (preto tá poznámka ohľadom 45 rpm platne).
A ako toto vydanie hrá? Ak bol pôvodne zamýšľaný návrh tak, aby album znel podobne/rovnako ako pôvodné vydanie, tak autenticita sa nezachovala. Album znie na prvé počutie síce svieže vďaka lepšiemu vykresleniu výšok (známych z CD), ale počúvanie albumu sa postupne stane neznesiteľným a unavujúcim. Môže za to použitie remasteru z roku 2004, ktorý je necitlivý k pôvodnej nahrávke a zvukový remasteringový inžinier, ktorý umelo vytiahol výškové pásmo, celú nahrávku prehnal cez nejaký kompresor/limiter, ktorý spôsobil to, že to hraje čisto, ale chýbajú tomu grády. Veľmi ma mrzí, že autenticita nebola zachovaná.
Ak by som mal hodnotiť hviezdičkami, kde 1* znamená najmenej a 5* najviac, tak obal dostane jednoznačne *****, nahrávka *** (sorry, Želva nie je fakt nič extra) a zvukový prednes tiež iba ***.
Pre porovnanie, ako vyzerajú jednotlivé stredové labely.
Mono verzia
Stereo verzia
Remaster z roku 2013
Remastrovanú platňu pokladám do regálu a nechávam tam. Ak si budem chcieť pustiť tento album, bezkonkurenčne vytiahnem originál, hraje totiž lepšie a príjemnejšie. Tí, čo nezoženiete originál, kúpte si tento remaster, možno sa vám to bude páčiť.
UPDATE: Remastrovanú platňu som predal. Ostávam naďalej s pôvodnými vydaniami.
Komentáre
Zverejnenie komentára