Všetci sme tak trochu "blázni" - časť XIV.
A tak som sa vrátil do zdravotného strediska, v ktorom sídli ten starý ujo neurológ. Chválabohu, že nie rovno k nemu, ale o poschodie nižšie. Priznám sa, že ordinácia, do ktorej som mal namierené, mi pripadala ako nástupište 9 a 3/4 z kníh o Harry Potterovi. Jednoducho som si ju predtým na chodbe, kde je RTG oddelenie, nevšimol a pritom je priamo na konci a nad dverami dokonca vyčnieva výrazná tabuľa s názvom ordinácie. Môjmu príchodu predchádzal telefonát, kde som si s mužom na druhom konci linky dohodol termín. Tak som si sadol do pohodlnej pohovky a sledoval ľudí, ktorí sa prišli nechať odfotiť röntgenovými lúčmi na negatív veľkého formátu, či vyzdvihnúť už hotové a vyvolané snímky. Aj keď som sedel podstatne ďaleko od večne otvorených dverí laboratória, kde sa snímky vyvolávali, vôňa vývojky a ustalovaču, mne veľmi sympatická, doplávala priamo do mojich nosných dierok a dopriavala mi nádherné spomienky na moje tínedžerské roky, kedy som túto zmes vôni mal dennodenne k dispozícii. Celú atmosféru dopĺňala magická kombinácia umelého osvietenia žltkastých neóniek na chodbe a pomalého východu slnka v šere, ktoré nebolo vidieť kvôli hustým mrakom. Krásny to kontrast teplého osvetlenia vnútra budovy a chladného modro-šedého šera, doplneného pouličnými lampami, ktorých oranžové svetlo sa pomaly míňalo účinku. S úsmevom na tvári som sledoval pomaly sa prebúdzajúci život v zdravotnom stredisku a letmo som sledoval hodiny, ktoré viseli na stene. Či ten úsmev bol úprimný, alebo spôsobený benzodiazepínmi, už neviem spätne posúdiť. Ešte päť minút. Ráno som si po zobudení dal trištvrte tabletky a túto dávku si budem dávať najbližšie dva týždne. Mám ísť na to pomaly, aby som zas nemal absťák a aby som nedostal delirium tremens.
Dvere sa otvorili a v nich sa zjavil muž. S úsmevom na tvári si pohľadom prešiel čakáreň až kým jeho pohľad nespatril mňa. Spýtal sa na meno a potom ma pozval dnu. Vnútri sedela milá a sympatická doktorka, ktorej som tipoval tak o desať rokov viac, ako mne. Na vešiak som zavesil bundu a šiltovku a sadol som si na stoličku oproti doktorke. Tá mi ponúkla čaj a začala zisťovať, čo bolo cieľom návštevy jej neobvyklej ordinácie. Tak som spustil monológ, ktorý som už rozprával všetkým doktorom, u ktorých som dovtedy bol, avšak doplnil som to tým, že mi posledne diagnostikovali psychickú poruchu. Doktorka ma pozorne počúvala a v jednom momente sa ma spýtala, či si myslím, že je to psychikou? Odpovedal som, že nie som si istý, ale že to neviem na sto percent posúdiť. Na to mi povedala, že mala pacientku, ktorá mala podobné problémy, no nebolo to psychikou, ale problémom s chrbticou. A že to mi akupunktúra nevylieči. To ma prekvapilo, no chcel som vedieť viac.
Ordinácia nie je iba na aplikovanie akupunktúry, je to všeobecná ambulancia na liečbu akýchkoľvek bolestí, akupunktúru vykonáva doktorka ako jednu z mnohých doplnkových služieb. Primárne teda rieši rôzne prejavy bolestí. A tak mi navrhla úplne niečo iné. Prešli sme teda z jej pracovne rovno do ambulancie. Tam sa nachádzali dve lehátka, ktoré boli oddelené plentou. Všade dominovala zelená farba, ktorá vo všeobecnosti veľmi ukľudňuje. Ale nie tá hnusná socialistická zelená, ale taký ten príjemný odtieň. Požiadala ma, aby som sa vyzliekol do pol pása a začala mi hmatať chrbát. Popritom mi hovorila, že mám na chrbte veľa svalových spazmov, ktoré sú dôsledkom toho problému, ktorý ma postihoval. Tak som sa spýtal, že čo sa bude diať a hlavne, či si to budem môcť dovoliť. Keď mi vypočítala cenu za všetky úkony, ktoré mieni urobiť, tak sa mi pretočili zreničky. Tá sa vyšplhala až na 120€. Povedal som jej, že je to dosť, ale nakoniec som jej aj tak dôveroval, pretože to bola moja azda jediná nádej na vyriešenie problému.
Tak som si ľahol vyzlečený do pol pása na jedno z tých lehátok. Doktorka samozrejme svoju činnosť komentovala, čo ma ukľudňovalo. Najprv začala mi vpichovať injekciu s nejakou látkou do tých spazmov, aby sa svalstvo uvoľnilo. Tá látka sa používa vo vyšších dávkach na umrtvovanie. Každým vpichom som cítil, že tie spazmy na chrbáte mám. Keď ich napichala asi desať, tak odbehla a ja som počul z diaľky zvuk štrngania sklenených nádob. Doktorka mi ako ďalší úkon navrhla bankovanie, čo bolo niečo, čo som chcel vyskúšať, až na tie cucfleky, ktoré po bankách ostanú. A tak som cítil, ako sa prisávajú sklenené banky na mojom chrbáte, niektoré boli väčšie, niektoré menšie, pocitovo som narátal dve rôzne veľkosti. Dodnes sa vedú spory, či bankovanie má nejaký účinok, no môžem potvrdiť len to, že je to celkom príjemné. Po niekoľkých minútach mi začala postupne odstraňovať banky a uistila ma, že žiadne krvavé cucfleky na chrbáte nebudem mať. Následovala príjemná tlaková masáž, čo bolo tiež niečo, čo som normálne potreboval. Jej pohyby rúk a prstov neboli také silné, ako na klasickej masáži, takže namiesto strnulého tŕpnutia nad bolesťou som ležal s blaženým pocitom na lehátku a nechal sa unášať príjemným masírovaním. Doktorka sa masážou samozrejme zamerala na zrejmý zdroj celej príčiny, čo bola najmä oblasť chrbtice. Už ani neviem, či som bol tak uvoľnený a zrelaxovaný jej masážou, alebo to bolo účinkom liekov, no tento blažený pocit som zažíval po veľmi dlhej dobe. Nakoniec mi po masáži položila na chrbát nejaký vankúš, ktorý predtým vyhriala v mikrovlnke. Sálalo z neho príjemné teplo, ktoré pohltilo celé moje telo a prisahal by som, že mi vtedy z úst vybehla slinka.
Prial by som si, aby to celé trvalo oveľa dlhšie, tak rýchlo ubehla hodina a pol. Nakoniec mi z peňaženky zmizlo 120€ a ja som sa pobral domov s ďalším termínom, ktorý bol o týždeň.
Dvere sa otvorili a v nich sa zjavil muž. S úsmevom na tvári si pohľadom prešiel čakáreň až kým jeho pohľad nespatril mňa. Spýtal sa na meno a potom ma pozval dnu. Vnútri sedela milá a sympatická doktorka, ktorej som tipoval tak o desať rokov viac, ako mne. Na vešiak som zavesil bundu a šiltovku a sadol som si na stoličku oproti doktorke. Tá mi ponúkla čaj a začala zisťovať, čo bolo cieľom návštevy jej neobvyklej ordinácie. Tak som spustil monológ, ktorý som už rozprával všetkým doktorom, u ktorých som dovtedy bol, avšak doplnil som to tým, že mi posledne diagnostikovali psychickú poruchu. Doktorka ma pozorne počúvala a v jednom momente sa ma spýtala, či si myslím, že je to psychikou? Odpovedal som, že nie som si istý, ale že to neviem na sto percent posúdiť. Na to mi povedala, že mala pacientku, ktorá mala podobné problémy, no nebolo to psychikou, ale problémom s chrbticou. A že to mi akupunktúra nevylieči. To ma prekvapilo, no chcel som vedieť viac.
Ordinácia nie je iba na aplikovanie akupunktúry, je to všeobecná ambulancia na liečbu akýchkoľvek bolestí, akupunktúru vykonáva doktorka ako jednu z mnohých doplnkových služieb. Primárne teda rieši rôzne prejavy bolestí. A tak mi navrhla úplne niečo iné. Prešli sme teda z jej pracovne rovno do ambulancie. Tam sa nachádzali dve lehátka, ktoré boli oddelené plentou. Všade dominovala zelená farba, ktorá vo všeobecnosti veľmi ukľudňuje. Ale nie tá hnusná socialistická zelená, ale taký ten príjemný odtieň. Požiadala ma, aby som sa vyzliekol do pol pása a začala mi hmatať chrbát. Popritom mi hovorila, že mám na chrbte veľa svalových spazmov, ktoré sú dôsledkom toho problému, ktorý ma postihoval. Tak som sa spýtal, že čo sa bude diať a hlavne, či si to budem môcť dovoliť. Keď mi vypočítala cenu za všetky úkony, ktoré mieni urobiť, tak sa mi pretočili zreničky. Tá sa vyšplhala až na 120€. Povedal som jej, že je to dosť, ale nakoniec som jej aj tak dôveroval, pretože to bola moja azda jediná nádej na vyriešenie problému.
Tak som si ľahol vyzlečený do pol pása na jedno z tých lehátok. Doktorka samozrejme svoju činnosť komentovala, čo ma ukľudňovalo. Najprv začala mi vpichovať injekciu s nejakou látkou do tých spazmov, aby sa svalstvo uvoľnilo. Tá látka sa používa vo vyšších dávkach na umrtvovanie. Každým vpichom som cítil, že tie spazmy na chrbáte mám. Keď ich napichala asi desať, tak odbehla a ja som počul z diaľky zvuk štrngania sklenených nádob. Doktorka mi ako ďalší úkon navrhla bankovanie, čo bolo niečo, čo som chcel vyskúšať, až na tie cucfleky, ktoré po bankách ostanú. A tak som cítil, ako sa prisávajú sklenené banky na mojom chrbáte, niektoré boli väčšie, niektoré menšie, pocitovo som narátal dve rôzne veľkosti. Dodnes sa vedú spory, či bankovanie má nejaký účinok, no môžem potvrdiť len to, že je to celkom príjemné. Po niekoľkých minútach mi začala postupne odstraňovať banky a uistila ma, že žiadne krvavé cucfleky na chrbáte nebudem mať. Následovala príjemná tlaková masáž, čo bolo tiež niečo, čo som normálne potreboval. Jej pohyby rúk a prstov neboli také silné, ako na klasickej masáži, takže namiesto strnulého tŕpnutia nad bolesťou som ležal s blaženým pocitom na lehátku a nechal sa unášať príjemným masírovaním. Doktorka sa masážou samozrejme zamerala na zrejmý zdroj celej príčiny, čo bola najmä oblasť chrbtice. Už ani neviem, či som bol tak uvoľnený a zrelaxovaný jej masážou, alebo to bolo účinkom liekov, no tento blažený pocit som zažíval po veľmi dlhej dobe. Nakoniec mi po masáži položila na chrbát nejaký vankúš, ktorý predtým vyhriala v mikrovlnke. Sálalo z neho príjemné teplo, ktoré pohltilo celé moje telo a prisahal by som, že mi vtedy z úst vybehla slinka.
Prial by som si, aby to celé trvalo oveľa dlhšie, tak rýchlo ubehla hodina a pol. Nakoniec mi z peňaženky zmizlo 120€ a ja som sa pobral domov s ďalším termínom, ktorý bol o týždeň.
Komentáre
Zverejnenie komentára