Slovenská hudobná tvorba, na ktorú sme (právom) zabudli

   Posledné dni trpím nespavosťou a vtedy mi napadnú rôzne nezmysly, ktorými si zamestnávam mozog, keď sa mi nedarí zaspať. Okrem iného som rozmýšľal nad tým, ako udržím pri živote tento blog, ktorého nosnou časťou je autobiografický seriál "Všetci sme tak trochu blázni", ktorý som v jednom momente nechcel dopísať a v inom momente som sa k nemu čiastočne vrátil. Keďže sa chcem vyvarovať určitým témam, ktoré sú živené na sociálnych sieťach viac, než je únosné aj pre otrlých čitateľov, došiel som k názoru, že tých tém, o ktorých by som mohol písať, nie je veľa, teda popravde, skoro žiadne. A pri jednej nočnej session, kedy som sa bezprizorne váľal na gauči, to zrazu prišlo.

  Slovenská populárna tvorba je vo svojej podstate veľmi bohatá. Od Františka Krištofa Veselého, cez Prúdy a Paľa Hammela, Evu Kostolányiovú, Karola Duchoňa, Marcelu Laiferovú, Modus, Mekyho Žbirku, Tublatanku, Elán, Beatu Dubasovú, Paľa Haberu, až po Horkýže slíže, Desmod (fuj), Hex, Le Payaco, IMT Smile, môžeme pokračovať do nekonečna, tých interpretov je naozaj veľa, bez ohľadu na to, či k nim prejavujeme rešpekt, alebo dešpekt. To, čo počujeme v rádiu, či v televízii, čo si pustíme na digitálnych službách, či nebodaj doma z fyzických nosičov, je však iba nepatrný zlomok. A tak sa do prepadliska dejín dostali mnohí umelci, ktorých tvorbu sme kedysi počúvali, no dáko sme na nich zabudli. V tomto článku si aspoň zopár z nich skúsime pripomenúť a som zvedavý, či si na nich spomeniete.

Lobby

K 90. rokom nepochybne patrí aj éra dancefloorovej vlny, ktorá sa prehnala Európou a neminula ani našu mikrokrajinku. Robotická midi hudba znejúca cez samplery, synťáky Roland a rytmická časť nápadne sa ponášajúca na legendárny drumcomputer TR-909 a to všetko doplnené spevom v angličtine, keby náhodou dídžeji z popredných nemeckých a holandských klubov išli padať do kolien. Tí, čo tento trend spopularizovali v našich končinách, boli bezpochyby Maduar a neskôr ich odídenci MC Erik & Barbara. Ich popularita v podstate zburcovala mnohých ďalších, ktorí sa chceli na tejto vlne zviezť a medzi nimi patrila aj skupina Lobby na čele so speváčkou Martinou Ostatníkovou. Za celú ich kariéru vydali 4 albumy s postupne klesajúcim záujmom fanúšikov. Ich posledný album mal ďaleko od danceflooru a čo si ako-tak pamätám, znel podobne pop-rockovo, ako vtedy populárna Peha. Pre neveľký záujem sa skupina rozpadla a v hudobnej kariére aspoň čiastočne pokračovala Martina Ostatníková. Vydala jeden sólový album, ktorý širšej verejnosti nie je známy a spievala v revivalovej skupine Starmania. V súčasnosti je hovorkyňou mesta Senec. Členom skupiny bol v časoch ich najväčšej slávy aj Mirec Babjak, ktorý sa neskôr presadil ako rozhlasový moderátor.

D-Night

Na dancefloorovej vlne sa zviezla aj táto formácia z Košíc. Opäť sa použila tá istá šablóna: robotická midi hudba a vokály v angličtine, presne tak, ako sme to poznali zo západných formácií podobného typu. Keďže tento trend v druhej polovici 90. rokov postupne zanikal, zanikli po štyroch albumoch aj D-Night, ktorí sa nevedeli prispôsobiť trhu. O niečo neskôr sa rapper Helicó, vlastným menom Ľubomír Liba, venoval aj sólovej kariére. Vyšiel mu album My Philosophy, ktorý nemal šancu uspieť, keďže bol takmer kompletne v angličtine a v hip-hopovej komunite bol považovaný za pózera, zatiaľ čo slovenskému rapu kráľovali Vec, Kontrafakt, či H16, ktorí rapovali po slovensky. Osudy jednotlivých členov sú v súčasnosti neznáme.

Bee M.

Čo k tomuto dodať? Jednorázový projekt Mišky Marienkovej, ktorá sa tiež chcela zviezť na vlne danceflooru, avšak patrila k tým slabším odvarom. Celý projekt Bee M. skončil tak rýchlo, ako začal. Problém bol možno v tom, že hudobný podklad bol neinovatívny a nezáživný a povedzme si úprimne, Miška Marienková bola vtedy už príliš stará na to, aby hopsala s dvojicou násťročných dievčat na tuc-tucovú hudbu a nemala za sebou ani takú kariéru, ako napríklad Madonna, alebo Cher. Pamätníci si možno spomenú, že spolu s Jožom Pročkom účinkovala v relácii Slávici na ulici. A nebyť náhodných článkov v bulvárnych médiach, ani nevieme, že táto šesťdesiatnička existuje.

Extasy

Aj na hudobný projekt Martina Kavuliča sa časom zabudlo. Tiež sa zviezol na vlne vtedajšej EDM scény a v štýle tvorby Roberta Milesa sa predstavil prerábkou ústrednej melódie filmu Perinbaba. Pod názvom Extasy vydal so speváčkou Petrou Baňásovou dva albumy, ktoré sa niesli v duchu rave a happy hardcore. Podobne ako v predošlých prípadoch, aj na túto tvorbu sme zabudli.

Mister-Y

Priznám sa, že tento "hit" roku 1997, ktorý znie, akoby spal v archíve 5 rokov, mi v danej dobe unikol. Asi preto, lebo bol možno nezaujímavý už vtedy. Neviem, čo sú títo ľudia zač. Poznáte to niekto?

Morhotronic

Na záver tohto článku si dáme chuťovečku, ktorá možno až taká zabudnutá nie je. Morhotronic bol projekt producenta Stana Šimora, ktorý sa do povedomia dostal "hitom" Macejko, na ktorom "fíčurovali" členovia skupiny Senzus. Ak si pozrieme diskografiu tohto projektu, tak tam nájdeme zopár právom zabudnutých coververzií v dancefloorovom (a nie veľmi serióznom) duchu. Ja som si dovolil pridať sem skôr serióznejšie znejúci track. Stano Šimor neskôr produkoval albumy napríklad Tereze Kerndlovej, Karlovi Gottovi, či Helene Vondráčkovej.

Mám prichystané ďalšie "hity", ale tie uverejním v ďalšom článku, aby som vás nepresýtil právom zabudnutou hudbou.