DVD - 14. časť - Saturácia trhu, alebo ako PNS-ky zabili videopožičovne I.
Keď sa začal zvyšovať záujem o DVD a postupne zanikal záujem o dovtedy dominantný formát VHS, vedeli najmä malí lokálni distribútori promptne reagovať a začali postupne zapĺňať hlad po DVD diskoch. Problém bol len ten, že ľubovoľný divácky atraktívny titul stál na DVD tri, či štyrikrát viac, než na VHS a to si nie každý mohol dovoliť. Ale zvedavosť a prejavený záujem bol a masívna kampaň na podporu DVD (vysoká kvalita obrazu v digitálnej podobe, priestorový zvuk ako z kina, interaktivita, bonusové materiály, viac jazykových mutácií a možnosť vybrať si sledovať film v pôvodnom znení s titulkami, či bez, alebo s dabingom) sa prejavovala v tlačenej podobe v časopisoch a novinách, v televízii, v kine medzi upútavkami, či na hulváta aj na samotných videokazetách. Bonton a Warner Home Video priamo zastupovali na územi ČR a SR filmové spoločnosti ako Warner Bros., 20th Century Fox, Universal Pictures, Columbia Tri Star, v istom čase Disney a mnohé ďalšie, takže preberali filmy z ich katalógov a ako som spomínal v predošlých článkoch, preberali hotové disky, ktoré mali čiastočnú, či úplnu českú, prípadne slovenskú lokalizáciu (či bude disk aj s dabingom, rozhodovali samotné filmové spoločnosti a títo distribútori potom tie dabingy dodali). Ostatní malí distribútori (Intersonic, HCE, SPI, Vapet, či vtedy začínajúci Magicbox) nakupovali práva na filmy na tzv. filmových veľtrhoch - kúpili balíček trebárs s ôsmimi filmami, kde jeden, či dva, boli divácky atraktívne tituly a zvyšné boli béčka, artové, nezávislé, nízkorozpočtové, alebo komerčné prepadáky. Ani jeden z nich priamo nezastupoval žiadne filmové štúdio a v podstate si vzájomne liezli do kapusty (keď niektorému distribútorovi skončil monopol na konkrétny titul, iný hneď kúpil na ten titul práva a potom ho vydal - napríklad Piaty Element - najprv ho distribuoval v kinách a na VHS a v roku 2002 aj na DVD Intersonic a akonáhle mu skončil monopol, práva kúpil Vapet a následne ho vydal na DVD). Zatiaľ čo distribútori Bonton a WHV oceňovali DVD rovnakou cenou, ako zástupcovia veľkých štúdií v iných krajinách, malí distribútori si mohli dovoliť vydať DVD za nižšie ceny. A tu nastupujú do hry DVD magazíny, ktoré sa tešili veľkej obľube, pretože, logicky, obsahovali ako prílohu film na DVD. DiViDi sa výlučne zameriaval na české filmy - tie natočené do roku 1964 distribuoval Filmexport, tie od roku 1965 do 1991 zasa Centrun Českého Videa (odnož Bontonu). Keďže išlo o časopisy, predávali sa v trafikách, či v novinových stánkoch a tie sú takmer všade a distribúcia je širšia, než boli kníhkupectva, obchody s elektronikou, či samostatné obchody s hudobnými a video nosičmi. Logicky si tak distribútori mohli dovoliť v prípade DVD prílohy aj vyšší náklad. A keď je vyšší náklad, tak aj cena DVD sa zníži.
Jeden z prvých, čo si vyskúšali DVD prílohu na nečisto, bol časopis Stereo & Video. Išlo o svojho času úspešný magazín, ktorý mal slušnú čítanosť a rastúci záujem. A tak si dovolili zasponzorovať výrobu DVD, ktorý skončil ako príloha k časopisu za cenu o čosi nižšiu, než malo DVD v kamenných predajniach. Nešlo síce o veľký titul, ale bol divácky atraktívny. To stačilo k tomu, že sa zvýšil záujem o samotný časopis, ktorý sa rýchlo vypredal. Nešlo ešte o pravidelnú prílohu, len sem-tam čosi vyšlo. Čísla nepusili. Záujem bol obrovský. Nakladateľstvo si zrátalo náklady a rozhodlo, že pre tieto účely začne vydávať časopis DVD Mag, ktorý bude mať pravidelnú prílohu DVD s filmom. Ale na rozdiel od časopisu DiViDi, bude mať ako prílohu zahraničné filmy. A tu nastupujú malí distribútori, ktorí nakupujú balíčky, kde sú aj nie úplne zaujímavé filmy. DVD Mag postupne rozšíri prílohu z jedného filmu na dva filmy na jednom (dvojvrstvovom) disku, či rovno dva DVD disky "za cenu jedného". Pre malých distribútorov je to "win-win" situácia - takto sa "odpadový" film dostane k väčšiemu množstvu zákazníkov - a zvýši sa náklad z pár stovák kusov pre videopožičovne na slušnú desiatku tisíc kusov. Postupne sa na trhu objavilo ešte niekoľko ďalších časopisov, ktoré sa zviezli na tejto vlne, ale na rozdiel od DVD Mag, SvětDVD, či DiViDi, ktoré mali v prílohe aj divácky atraktívne filmy, sa tie ďalšie časopisy, často s jalovým obsahom, zamerali práve výlučne na "jalové" filmy.
Predajnosť DVD sa z roka na rok zvyšovala a v prípade tzv. AAA titulov dosahovala v rámci ČR a SR často 60 až 80 tisíc kusov za titul (najpredávanejšie DVD boli s filmami Pán prsteňov). A hlad po lacných DVD, ktoré boli ako príloha k časopisom, rástol, tak, ako rástol predaj DVD prehrávačov. Mimoriadne obľúbená bola herná konzola PlayStation 2, ktorá mala DVD mechaniku a pri uvedení na trh stála menej, než klasický DVD prehrávač (tie v tom čase stáli okolo 30 tisíc korún, PS2 bezmála 20 tisíc a postupom času bola lacnejšia). Sony, ktoré okrem iného už vtedy vlastnilo filmové štúdiá Columbia Pictures a Tri Star Pictures, pridávalo v tom čase na obal DVD aj dodatok, že disk je kompatibilný s PS2.
Práve rastúci záujem o DVD prinútil vydavateľov dennej tlače, ako je Nový Čas, či Plus jeden deň a lokálnych distribútorov k odvážnemu rozhodnutiu, využiť vysoký predaj dennej tlače k predaju DVD. Dovtedy boli DVD príloha primárne doménou audio/video a filmových magazínov. Niektorí vydavatelia sa spojili napríklad s Bontonom, že budú vo svojich časopisoch promovať série DVD, ku ktorým končili distribučné práva. Takto sa v novinových stánkoch začali predávať samostatné DVD s áčkovými filmami za znížené ceny, ktoré boli nižšie, než ceny DVD magazínov s obskúrnymi filmami. Tieto "výpredajové" DVD boli buď v plastových slim obaloch, alebo v tzv. "digipackoch", čo boli otváracie kartónové obaly s plastovým vnútrom. Tituly, ktoré distribuoval Bonton, boli štandardne preberané zo zahraničia, akurát boli často okresané len na samotný film bez bonusov, ale obsahovali niekedy aj inú jazykovú mutáciu, než českú, prípadne slovenskú. Veľkej popularite sa tešila najmä séria filmov s Jamesom Bondom, ktorá vychádzala postupne od 22. februára do 6. júla 2010. Každé DVD v plastovom slim obale stálo € 2,95 a pre tento účel distribuovala filmy v novinových stánkoch spoločnosť PB Publishing, mediálne to zastrešoval denník SME, takto dovedna vyšlo 20 filmov a kto si zadovážil všetky, mohol vyhrať aj kartónový box, do ktorého si mohol všetky DVD uložiť.
Práve Petit Press, ktorý vydával dennik SME, zastrešoval, či už finančne, alebo mediálne, rôzne CD a neskôr aj DVD edície, mimo iné aj sériu slovenských filmov od 40. až po 80. roky.
Práve mediálna podpora tlačových médií povzbudila distribútorov, že dokonca aj sami od seba začali distribuovať nosiče do novinových stánkov. A tie sa postupne stali silnou konkurenciou vtedy ešte populárnym videopožičovniam.
Pokračovanie nabudúce
Komentáre
Zverejnenie komentára