Zudarové trápenia - Winťär 2016 a skoro Špring
Dva mesiace "flákania" sa zrejme skončili, tak hneď to rozbalím...
A ČO ĎALEJ, KRAJ MÔJ RODNÝ?
Sľubil som, že sa politickým témam nebudem vyjadrovať, nie som ani politológ a ani niekto, kto politiku robí. Ale z časti len k tejto téme nakuknem, lebo to nateraz patrilo k môjmu trápeniu.
Týždeň dozadu sme po 4 rokoch opäť vhádzali do volebných úrn hlasovacie lístky so starostlivo vybranými politickými stranami, ktorým sme dali svoju dôveru. Voľby sa niesli vo veľmi zvláštnom duchu. A podľa výsledkov aj v celkom rozporuplnom duchu. Tú trpkú pachuť v ústach cítim aj teraz, keď toto píšem. No voľby tentokrát asi najvýraznejšie zobrazili stav nášho národa. Národa tak zmagoreného, že sa nevie poriadne ani v ničom dohodnúť. O trpkosť v ústach sa azda najviac postarali voliči jednej strany, ktorú radšej menovať nebudem, lebo viete o ktorú ide. I keď išlo de facto o minoritnú skupinu, svojou voľbou (a trúfam si povedať, že riadne nejasnou) sa postarali o taký turbomix, že je možné, že nevznikne žiadna vláda a že o nejaký čas pôjdeme opäť k urnám.
Keďže už mám toľko rokov, koľko mám, som plne zodpovedný za všetky činy, ktoré urobím. Preto ani neľutujem, že som v nedeľné ráno obohatil sociálnu sieť o status, ktorý jasne a zreteľne útočil a poštval kadekoho. Neľutujem to, ba priam naopak, som hrdý na to. Nie preto, že by som mal obrovskú radosť z deštrukcie, to vôbec, ale jedným slovom pretriedil to, čo bolo zrejme potrebné pretriediť. Ide o to, že mi celkom záleží na tom, kde žijem a veľmi nerád by som opúšťal krajinu, v ktorej som sa narodil, dospel, nadobudol vzdelanie a spoznal priateľov a prvé lásky. Preto bola moja voľba taká, aká bola a preto nesúhlasím s voľbou týchto ľudí. Nie som masírovaný médiami, ani tými alternatívnymi, takže nie som žiaden mesiačkár, trúfam si povedať, že zmýšľam progresívne a preto som odporcom akýchkoľvek prejavov "izmov", pretože všetky tieto "izmy" robia jedno a to isté: nenechajú človeka byť človekom, ale robia z neho vydesené a vystrašené hovno, zarovnané podľa pravítka. Jedni sa budú riadiť heslom pesničky "Píšte všetci modrým perom" od Bez ladu a skladu, iní budú doslova riadiť heslom "Psy sa bránia útokom". A už dupľom nepotrebujem podporovať ľudí, ktorí ututlávajú skutočnosť, že sa v minulosti masy mýlili a aký to malo potom dopad na spoločnosť. A výhovorka, že "ja nie som žiaden 'ista'" na mňa neplatia. Nikto, kto má viac intelektu, než výklad v mäsiarstve, by nepodporil svojim hlasom žiadneho "istu". Preto zacitujem jedného môjho slávnejšieho menovca:
Ževraj ľudia, čo volili náckov to spravili preto, lebo sú frustrovaní a nemajú sa dobre. Fajn, chápem.
Ale prečo by sa niekto, kto je natoľko naivný a slabomyseľný, že uverí tomu, že Kotleba mu zrazu dá dobrú prácu, perspektívu a zbaví ho jeho existujúcich frustrácií, mal mať dobre?
Nájsť si prácu, lepšiu ako mechanickú otročinu niekde pri páse, kde vás časom aj tak nahradí robot, má jednu základnú podmienku: vedieť samostatne premýšľať, nachádzať relevantné fakty a správne ich vyhodnocovať, chápať svet v jeho zložitosti. Zhodou okolností sú to tie isté schopnosti, ktoré človeku umožnia rozoznať, že Kotleba len kecá a jeho riešenia Slovensko rozhodne neobohatia, tak ako Hitlerove riešenia neobohatili Nemecko.
A ČO ĎALEJ, KRAJ MÔJ RODNÝ?
Sľubil som, že sa politickým témam nebudem vyjadrovať, nie som ani politológ a ani niekto, kto politiku robí. Ale z časti len k tejto téme nakuknem, lebo to nateraz patrilo k môjmu trápeniu.
Týždeň dozadu sme po 4 rokoch opäť vhádzali do volebných úrn hlasovacie lístky so starostlivo vybranými politickými stranami, ktorým sme dali svoju dôveru. Voľby sa niesli vo veľmi zvláštnom duchu. A podľa výsledkov aj v celkom rozporuplnom duchu. Tú trpkú pachuť v ústach cítim aj teraz, keď toto píšem. No voľby tentokrát asi najvýraznejšie zobrazili stav nášho národa. Národa tak zmagoreného, že sa nevie poriadne ani v ničom dohodnúť. O trpkosť v ústach sa azda najviac postarali voliči jednej strany, ktorú radšej menovať nebudem, lebo viete o ktorú ide. I keď išlo de facto o minoritnú skupinu, svojou voľbou (a trúfam si povedať, že riadne nejasnou) sa postarali o taký turbomix, že je možné, že nevznikne žiadna vláda a že o nejaký čas pôjdeme opäť k urnám.
Keďže už mám toľko rokov, koľko mám, som plne zodpovedný za všetky činy, ktoré urobím. Preto ani neľutujem, že som v nedeľné ráno obohatil sociálnu sieť o status, ktorý jasne a zreteľne útočil a poštval kadekoho. Neľutujem to, ba priam naopak, som hrdý na to. Nie preto, že by som mal obrovskú radosť z deštrukcie, to vôbec, ale jedným slovom pretriedil to, čo bolo zrejme potrebné pretriediť. Ide o to, že mi celkom záleží na tom, kde žijem a veľmi nerád by som opúšťal krajinu, v ktorej som sa narodil, dospel, nadobudol vzdelanie a spoznal priateľov a prvé lásky. Preto bola moja voľba taká, aká bola a preto nesúhlasím s voľbou týchto ľudí. Nie som masírovaný médiami, ani tými alternatívnymi, takže nie som žiaden mesiačkár, trúfam si povedať, že zmýšľam progresívne a preto som odporcom akýchkoľvek prejavov "izmov", pretože všetky tieto "izmy" robia jedno a to isté: nenechajú človeka byť človekom, ale robia z neho vydesené a vystrašené hovno, zarovnané podľa pravítka. Jedni sa budú riadiť heslom pesničky "Píšte všetci modrým perom" od Bez ladu a skladu, iní budú doslova riadiť heslom "Psy sa bránia útokom". A už dupľom nepotrebujem podporovať ľudí, ktorí ututlávajú skutočnosť, že sa v minulosti masy mýlili a aký to malo potom dopad na spoločnosť. A výhovorka, že "ja nie som žiaden 'ista'" na mňa neplatia. Nikto, kto má viac intelektu, než výklad v mäsiarstve, by nepodporil svojim hlasom žiadneho "istu". Preto zacitujem jedného môjho slávnejšieho menovca:
Ževraj ľudia, čo volili náckov to spravili preto, lebo sú frustrovaní a nemajú sa dobre. Fajn, chápem.
Ale prečo by sa niekto, kto je natoľko naivný a slabomyseľný, že uverí tomu, že Kotleba mu zrazu dá dobrú prácu, perspektívu a zbaví ho jeho existujúcich frustrácií, mal mať dobre?
Nájsť si prácu, lepšiu ako mechanickú otročinu niekde pri páse, kde vás časom aj tak nahradí robot, má jednu základnú podmienku: vedieť samostatne premýšľať, nachádzať relevantné fakty a správne ich vyhodnocovať, chápať svet v jeho zložitosti. Zhodou okolností sú to tie isté schopnosti, ktoré človeku umožnia rozoznať, že Kotleba len kecá a jeho riešenia Slovensko rozhodne neobohatia, tak ako Hitlerove riešenia neobohatili Nemecko.
Ľudia
čo naletia podvodníkom budú vždy obeťami, v ľubovoľnom systéme. S tým sa
nedá nič robiť. Niekoho podvedie BMG Invest, niekoho Kotleba. Niet im
pomoci.
Nerád škatuľkujem, no pre tentokrát si dovolím zaironizovať: ako je možné, že jednotným znakom takých ľudí, je napríklad absolútne zlý pravopis? Vie mi na to niekto relevantne odpovedať? Mám hľadať práve v tom nejakú spojitosť?
KEĎ ZAČNEŠ CÍTIŤ SILU KORPORÁTNEHO SYSTÉMU
Onehdá som písal, že som navzdory byť samostatným jedincom, stal zamestnancom jednej spoločnosti. Dôvod, prečo som to urobil, som tiež popísal. V rámci toho je všetko ok. Dokonca som v rámci tej spoločnosti postúpil vyššie. No začínam práve v ostatnú dobu cítiť, že to asi nebolo tak celkom z mojej strany správne rozhodnutie. Nie, že by som ľutoval toho, to nie, ale zrazu začínam pociťovať, že venujem zamestnaniu aj ten čas, čo som mal vždy rezervovaný pre svoje mimopracovné aktivity. A aj keď som rozhodnutý, že z mimopracovných aktivít nepoľavím ani za toho Buddhu, tak moje telo a moja duša sa začínajú tomu priečiť. A nerád by som sa objavil na rozcestí a rozhodoval sa, či jedno, alebo druhé.
Prvým signálom je, že robím aj nadčasy. A to preto, lebo chýbajú ľudia. A druhým signálom je, že musím byť de facto k dispozícii 24 hodín denne a riešiť rôzne požiadavky, či riešiť problémy, ktoré vzniknú. V oboch prípadoch som odtrhnutý od času, kedy by som chcel byť niekym iným, než zamestnancom a netúžim po tom, aby sa zo mňa stal voľnočasový pasívny človek, ktorého koníčky sa skresali na pozeranie telky, či mesiačkárenie v krčme na témy, ktoré by som v rámci vlastnej neschopnosti ani nevyriešil.
Preto hlásim zatiaľ malé, ale o to výraznejšie: HELP!
Do skorého čítania
Váš Zudar
Nerád škatuľkujem, no pre tentokrát si dovolím zaironizovať: ako je možné, že jednotným znakom takých ľudí, je napríklad absolútne zlý pravopis? Vie mi na to niekto relevantne odpovedať? Mám hľadať práve v tom nejakú spojitosť?
KEĎ ZAČNEŠ CÍTIŤ SILU KORPORÁTNEHO SYSTÉMU
Onehdá som písal, že som navzdory byť samostatným jedincom, stal zamestnancom jednej spoločnosti. Dôvod, prečo som to urobil, som tiež popísal. V rámci toho je všetko ok. Dokonca som v rámci tej spoločnosti postúpil vyššie. No začínam práve v ostatnú dobu cítiť, že to asi nebolo tak celkom z mojej strany správne rozhodnutie. Nie, že by som ľutoval toho, to nie, ale zrazu začínam pociťovať, že venujem zamestnaniu aj ten čas, čo som mal vždy rezervovaný pre svoje mimopracovné aktivity. A aj keď som rozhodnutý, že z mimopracovných aktivít nepoľavím ani za toho Buddhu, tak moje telo a moja duša sa začínajú tomu priečiť. A nerád by som sa objavil na rozcestí a rozhodoval sa, či jedno, alebo druhé.
Prvým signálom je, že robím aj nadčasy. A to preto, lebo chýbajú ľudia. A druhým signálom je, že musím byť de facto k dispozícii 24 hodín denne a riešiť rôzne požiadavky, či riešiť problémy, ktoré vzniknú. V oboch prípadoch som odtrhnutý od času, kedy by som chcel byť niekym iným, než zamestnancom a netúžim po tom, aby sa zo mňa stal voľnočasový pasívny človek, ktorého koníčky sa skresali na pozeranie telky, či mesiačkárenie v krčme na témy, ktoré by som v rámci vlastnej neschopnosti ani nevyriešil.
Preto hlásim zatiaľ malé, ale o to výraznejšie: HELP!
Do skorého čítania
Váš Zudar
Komentáre
Zverejnenie komentára