Bună ziua România #1
Keďže som za uplynulé roky neopustil hranice tejto krajiny, bolo len otázkou času, kedy nastane ten moment, kedy si zbalím do starej cestovnej tašky tie najnutnejšie veci na prežitie niekoľkých dní za hranicami Slovenska. Ten moment ale dlho nenastal, keďže možnosť cestovať dopravnými prostriedkami mi zhatila choroba, o ktorej píšem už vyše pol druha roku ten stále nedokončený seriál na pokračovanie. Pred udalosťami z autobiografického príbehu, som bol naposledy na letnej dovolenke na ostrove Mallorca v roku 2012, spolu s vtedajšou snúbenicou. A po udalostiach, ktoré sa potom udiali, som mal celkom strach. Nie ani tak zo samotnej cesty, ale skôr zo zdravotného hľadiska. Mal som strach, aby sa mi počas cesty lietadlom/vlakom/autobusom, nič závažného nestalo. Fast forwarding do súčasnosti (a bohužiaľ aj spojler príbehu), všetko je zo zdravotného hľadiska okay a po krátkom výlete po Budapešti s kamarátom, som sa mohol konečne pobrať "kade ľahšie" a ísť aspoň 1000 km od miesta môjho trvalého bydliska.
Voľba padla na krajinu, v ktorej som už predtým bol. Rumunsko. Krajina, o ktorej mnoho ľudí ani netuší, aká v skutočnosti je. Jediné info, ktoré sa tradujú o tejto krajine, sú o obrovskej chudobe, o grófovi Drakulovi a Transylvánii a možno o veľkom množstve Rómov. A že sa tam kradne. To je všetko. A ak sa aj niekto vyberie do tejto krajiny, tak najčastejšie skončí v Bukurešti (lebo služobná cesta), v ojedinelých prípadoch to bude letovisko pri Čiernom mori, alebo Transfăgărăşan. Ja som sa vybral netradične do mesta Iaşi (čítaj Jaš, po slovensky Jasy).
Prečo práve tam? Cieľ mojej cesty bol jasný, tak aspoň skrátene popis: jedného dňa som sa cez internet zoznámil s jedným dievčaťom a začali sme kecať o všetkom možnom. Časom sa z obyčajného chatovania vykľulo kamarátstvo na diaľku (nie, ďalej sme to neposunuli a ani sme sa o to obaja nepokúšali) a začali sme sa celkom intenzívne zaujímať o nás. Možnosť vidieť sa nám zatiaľ suploval Skype, či fotky na FB. Z jej strany prišla prosba, či by som neprišiel do Rumunska, pretože ma chcela vidieť naživo. Ponuku som prijal, ale vtedy som ešte nebol rozhodnutý tam ísť, lebo som ešte nebol schopný cestovať. Naše kamarátstvo sa upevnilo ešte viac, keď sme si vzájomne poslali balíky so sladkosťami, typickými pre naše krajiny. Jej balík obsahoval aj vlastnoručne pripravené zákusky a vinylovú platňu, môj obsahoval na jej želanie vtáčie pierka a mince slovenských korún pre jej priateľa. Medzitým sa s priateľom presťahovala do Veľkej Británie za prácou. Keď som sa vrátil z Budapešti, vedel som, že som už pripravený na cestu a tak som už spriadal plány, ako sa teda dostanem do UK. No nakoniec sme sa aj tak dohodli na Rumunsku, ona tam chcela ísť navštíviť rodinu a prevziať bakalársky titul na univerzite, takže sme spolu plánovali, kedy a na ako dlho tam prídem. V práci som si vybavil dovolenku, ktorá padla netradične na polovicu novembra a už bolo rozhodnuté, že niet cesty späť. :)
Dopraviť sa práve do toho mesta je celkom oriešok. Je tam síce letisko, ale letenky do Rumunska mimo letnú sezónu sú veľmi drahé a žiaden ekonomický dopravca (ako napr. Ryan Air) tam z Bratislavy, Košíc, Prahy, Budapešti, alebo Viedne neletí. Teda áno, z Viedne priamo do Iaşi priamy spoj letí, ale za cenu stredne drahej dovolenky pre jednu osobu na ostrov Mallorca s transferom do hotela a späť na letisko, all-inclusive a pobytom v trojhviezdičkovom hoteli len 100m od pláže. Autobus som odmietol a tak mi ostala možnosť ísť vlakom. V rôznych vyhľadávačoch som pozeral najrýchlejšiu možnosť a dospel som k tejto možnosti: Bratislava - Budapešť - Cluj-Napoca - Iaşi. Pár dní pred odchodom som zrátal financie, najmä koľko ma bude stáť cesta a koľko budem potrebovať peňazí na utrácanie. Pôvodný plán rátal s možnosťou prespať na byte, ale isté okolnosti túto možnosť neumožnili a tak som musel z rozpočtu venovať časť na ubytovanie v lacnom hosteli. Tým odpadla aj možnosť stravy zdarma a tak som musel rátať s tým, koľko som schopný minúť na stravu. Keď sme s kamarátkou všetko naplánovali, vysprchoval som starú cestovnú tašku (nie, nemám ten fancy kufor s kolieskami), pripravil veci na zbalenie a doprial som si 6 hodinový spánok pred dlhou, 24 hodinovou cestou vlakom.
Pokračovanie nabudúce
Voľba padla na krajinu, v ktorej som už predtým bol. Rumunsko. Krajina, o ktorej mnoho ľudí ani netuší, aká v skutočnosti je. Jediné info, ktoré sa tradujú o tejto krajine, sú o obrovskej chudobe, o grófovi Drakulovi a Transylvánii a možno o veľkom množstve Rómov. A že sa tam kradne. To je všetko. A ak sa aj niekto vyberie do tejto krajiny, tak najčastejšie skončí v Bukurešti (lebo služobná cesta), v ojedinelých prípadoch to bude letovisko pri Čiernom mori, alebo Transfăgărăşan. Ja som sa vybral netradične do mesta Iaşi (čítaj Jaš, po slovensky Jasy).
Prečo práve tam? Cieľ mojej cesty bol jasný, tak aspoň skrátene popis: jedného dňa som sa cez internet zoznámil s jedným dievčaťom a začali sme kecať o všetkom možnom. Časom sa z obyčajného chatovania vykľulo kamarátstvo na diaľku (nie, ďalej sme to neposunuli a ani sme sa o to obaja nepokúšali) a začali sme sa celkom intenzívne zaujímať o nás. Možnosť vidieť sa nám zatiaľ suploval Skype, či fotky na FB. Z jej strany prišla prosba, či by som neprišiel do Rumunska, pretože ma chcela vidieť naživo. Ponuku som prijal, ale vtedy som ešte nebol rozhodnutý tam ísť, lebo som ešte nebol schopný cestovať. Naše kamarátstvo sa upevnilo ešte viac, keď sme si vzájomne poslali balíky so sladkosťami, typickými pre naše krajiny. Jej balík obsahoval aj vlastnoručne pripravené zákusky a vinylovú platňu, môj obsahoval na jej želanie vtáčie pierka a mince slovenských korún pre jej priateľa. Medzitým sa s priateľom presťahovala do Veľkej Británie za prácou. Keď som sa vrátil z Budapešti, vedel som, že som už pripravený na cestu a tak som už spriadal plány, ako sa teda dostanem do UK. No nakoniec sme sa aj tak dohodli na Rumunsku, ona tam chcela ísť navštíviť rodinu a prevziať bakalársky titul na univerzite, takže sme spolu plánovali, kedy a na ako dlho tam prídem. V práci som si vybavil dovolenku, ktorá padla netradične na polovicu novembra a už bolo rozhodnuté, že niet cesty späť. :)
Dopraviť sa práve do toho mesta je celkom oriešok. Je tam síce letisko, ale letenky do Rumunska mimo letnú sezónu sú veľmi drahé a žiaden ekonomický dopravca (ako napr. Ryan Air) tam z Bratislavy, Košíc, Prahy, Budapešti, alebo Viedne neletí. Teda áno, z Viedne priamo do Iaşi priamy spoj letí, ale za cenu stredne drahej dovolenky pre jednu osobu na ostrov Mallorca s transferom do hotela a späť na letisko, all-inclusive a pobytom v trojhviezdičkovom hoteli len 100m od pláže. Autobus som odmietol a tak mi ostala možnosť ísť vlakom. V rôznych vyhľadávačoch som pozeral najrýchlejšiu možnosť a dospel som k tejto možnosti: Bratislava - Budapešť - Cluj-Napoca - Iaşi. Pár dní pred odchodom som zrátal financie, najmä koľko ma bude stáť cesta a koľko budem potrebovať peňazí na utrácanie. Pôvodný plán rátal s možnosťou prespať na byte, ale isté okolnosti túto možnosť neumožnili a tak som musel z rozpočtu venovať časť na ubytovanie v lacnom hosteli. Tým odpadla aj možnosť stravy zdarma a tak som musel rátať s tým, koľko som schopný minúť na stravu. Keď sme s kamarátkou všetko naplánovali, vysprchoval som starú cestovnú tašku (nie, nemám ten fancy kufor s kolieskami), pripravil veci na zbalenie a doprial som si 6 hodinový spánok pred dlhou, 24 hodinovou cestou vlakom.
Pokračovanie nabudúce
Komentáre
Zverejnenie komentára