Všetci sme tak trochu "blázni" - časť XVI.
Akupunktúra je alternatívna liečebná metóda pochádzajúca z Číny. Najstaršia učebnica opisuje 365 liečebných bodov na povrchu tela, v roku 1026 už bolo opísaných cca 600 akupunktúrnych bodov. Dnes sa uvádza až 2000 akupunktúrnych bodov. Liečba spočíva v zapichovaní veľmi tenkých ihličiek do citlivých bodov v koži pacienta. Tieto citlivé body sa nazývajú akupunktúrne body. (výňatok z Wikipédie)
Samotný priebeh akupunkúry trvá približne 20 až 25 minút. Ja som si poležal so zapichnutými ihlami asi pol druha hodiny. Teda podriemal. V jednom momente som zaregistroval, ako doktorka prišla do miestnosti, len aby zhasla svetlo. Nechala ma, aby som si pospal. Keď po hodine a pol prišla, prebral som sa. S úsmevom na tvári podišla ku mne, spýtala sa ako sa cítim a po mojej odpovedi začala vyťahovať zo mňa ihly, ktoré potom hádzala do odpadkového koša. Ihly sú teda jednorázové. Opäť som sa dačo nové naučil. Po vytiahnutí poslednej ihly som sa posadil a nahol som sa po zvršok oblečenia, aby som sa obliekol. Cítil som sa fajn. Bol som odpočinutý, pozitívne naladený a mal som z akupunktúry veľmi dobrý pocit. Doktorka mi napísala ďalší termín presne o týždeň, rozlúčili sme sa a pobral som sa domov. Prešiel som trhoviskom s úsmevom na tvári a všimol som si, že spoza mračien vyšlo na chvíľu slnko.
Nemal som potrebu si poobede ľahnúť. Ten fasa pocit, aký som prežíval, ma udržiaval čulého, až som mal dojem, že môžem rozdávať tú energiu. Telefonát s vtedajšou priateľkou a jej následnou návštevou, bol dôkazom toho, že tá akupunktúra nemusí byť len výmysel šarlatánov. V obchode som poobede bol, blbé stavy som tam nemal, ale aj tak sa ma spýtala, či som si vyskúšal autobus. Cestovať v ňom som si ešte netrúfol, veril som tomu, že nech už je môj problém akýkoľvek, či problém s krčnou chrbticou, alebo s tou psychikou, tak moment, keď do autobusu nasadnem, ešte len nastane. A tak sme strávili večer tak, ako sme zvykli: sedením v kuchyni, kde v pozadí vyhrávala z telky akási talentová šou, ktorá ma absolútne nezaujímala, ale popri opisovaní zážitkov z práce som dostal od vtedajšej priateľky nejaké vysvetlenia o vystupujúcich z tej televíznej šou. Rád som ju počúval, lebo rozprávala veľmi zaujímavo a pútavo aj o veciach, ktoré ma samé o sebe vôbec nezaujímali. Po večernej sprche a očiste sme tradične zaľahli do postele.
Tradičný opakovaný budík, ktorý vyhrával nejakú durovú melódiu, je znamenie, že ju musím z tej postele doslova vyhnať, inak by prišla do práce neskoro. To sa samozrejme za ostatné týždne u nej stávalo takmer často. Ja som skoro vstávať nemusel, takže mi nevadilo chodiť po polnoci spať. Na ten moment, kedy som ju musel ukecať, aby sa zodvihla z postele, som sa prebral, ale akonáhle odišla do kúpelne, tak som opäť zaspal. A tak sa stalo aj to, že som nevnímal ani to, ako sa oblieka a ako sa rozlúči so mnou tradičným bozkom na pery. Mne začínal deň často až o dve, či tri hodiny neskôr. Návšteva psychologičky bola ešte v nedohľadne a predo mnou bolo ešte 6 dní, kým prídem opäť na akupunktúru. Aj k obvodnej som nechodil tak často, ako na začiatku "péenky". Zrazu bolo proste viac prázdna a nudných dní. A začal som pociťovať niečo, čo som dovtedy nepoznal.
Samotný priebeh akupunkúry trvá približne 20 až 25 minút. Ja som si poležal so zapichnutými ihlami asi pol druha hodiny. Teda podriemal. V jednom momente som zaregistroval, ako doktorka prišla do miestnosti, len aby zhasla svetlo. Nechala ma, aby som si pospal. Keď po hodine a pol prišla, prebral som sa. S úsmevom na tvári podišla ku mne, spýtala sa ako sa cítim a po mojej odpovedi začala vyťahovať zo mňa ihly, ktoré potom hádzala do odpadkového koša. Ihly sú teda jednorázové. Opäť som sa dačo nové naučil. Po vytiahnutí poslednej ihly som sa posadil a nahol som sa po zvršok oblečenia, aby som sa obliekol. Cítil som sa fajn. Bol som odpočinutý, pozitívne naladený a mal som z akupunktúry veľmi dobrý pocit. Doktorka mi napísala ďalší termín presne o týždeň, rozlúčili sme sa a pobral som sa domov. Prešiel som trhoviskom s úsmevom na tvári a všimol som si, že spoza mračien vyšlo na chvíľu slnko.
Nemal som potrebu si poobede ľahnúť. Ten fasa pocit, aký som prežíval, ma udržiaval čulého, až som mal dojem, že môžem rozdávať tú energiu. Telefonát s vtedajšou priateľkou a jej následnou návštevou, bol dôkazom toho, že tá akupunktúra nemusí byť len výmysel šarlatánov. V obchode som poobede bol, blbé stavy som tam nemal, ale aj tak sa ma spýtala, či som si vyskúšal autobus. Cestovať v ňom som si ešte netrúfol, veril som tomu, že nech už je môj problém akýkoľvek, či problém s krčnou chrbticou, alebo s tou psychikou, tak moment, keď do autobusu nasadnem, ešte len nastane. A tak sme strávili večer tak, ako sme zvykli: sedením v kuchyni, kde v pozadí vyhrávala z telky akási talentová šou, ktorá ma absolútne nezaujímala, ale popri opisovaní zážitkov z práce som dostal od vtedajšej priateľky nejaké vysvetlenia o vystupujúcich z tej televíznej šou. Rád som ju počúval, lebo rozprávala veľmi zaujímavo a pútavo aj o veciach, ktoré ma samé o sebe vôbec nezaujímali. Po večernej sprche a očiste sme tradične zaľahli do postele.
Tradičný opakovaný budík, ktorý vyhrával nejakú durovú melódiu, je znamenie, že ju musím z tej postele doslova vyhnať, inak by prišla do práce neskoro. To sa samozrejme za ostatné týždne u nej stávalo takmer často. Ja som skoro vstávať nemusel, takže mi nevadilo chodiť po polnoci spať. Na ten moment, kedy som ju musel ukecať, aby sa zodvihla z postele, som sa prebral, ale akonáhle odišla do kúpelne, tak som opäť zaspal. A tak sa stalo aj to, že som nevnímal ani to, ako sa oblieka a ako sa rozlúči so mnou tradičným bozkom na pery. Mne začínal deň často až o dve, či tri hodiny neskôr. Návšteva psychologičky bola ešte v nedohľadne a predo mnou bolo ešte 6 dní, kým prídem opäť na akupunktúru. Aj k obvodnej som nechodil tak často, ako na začiatku "péenky". Zrazu bolo proste viac prázdna a nudných dní. A začal som pociťovať niečo, čo som dovtedy nepoznal.
Komentáre
Zverejnenie komentára