Zudarové trápenia - Fall of teh Autumn & Winťär
Je mi trápne, že tento môj blog som odsunul na vedľajšiu koľaj, ale čo mám robiť, že mi neostáva veľa výkonnostných prostriedkov na to, aby som sem prispieval tak, ako "za starých čias"? Sakra, aj mňa to štve, že si svoju čitateľskú základňu odrádzam. Toť moje prvé trápenie, ktoré mi sužuje dušu už od jesene, tak šup na ďalšie, ktoré sa za ostatnú dobu udiali.
SUNNY BOYS & MOON GIRLS
Čím viac sledujem (a)sociálne siete, tým viac sa stretávam s nepochopením mne vlastným, že čo sa vlastne v mojom širšom okolí vlastne deje. A čím ďalej, tým viac sa to stupňuje do takého štádia, že mi je až blbo na srdci a nadobúdam pocit to celé zo seba dostať von. Niečo som načrtol tu ešte v lete, no vyzerá to tak, že k zlepšeniu situácie nedošlo.
Ako iste viete, začínajú tu vznikať akési skupinky obyvateľstva, ktoré sa začínajú častovať prívlastkami, ktoré sú urážlivé pre jednotlivé skupinky. A vŕta mi hlavou, či to má nejaký zmysel. Teda pardón, NEMÁ TO ZMYSEL! A s výrokom dnes už zosnulej pani Pohlovej odkazujem: "Ja by som všetky tie internety zakázal(a)".
Mojím problémom číslo 1 je, že sa snažím aspoň nejak dostať k aktuálnemu dianiu v krajine, v ktorej som sa narodil, vyrastal a v ktorej žijem (a dúfam, že tu aj otrčím kopytá, prirodzenou cestou samozrejme). No a poznáte to, nejak sa dostaví to nutkanie kliknúť na kolónku s nápisom Diskusia, či Komentáre a prepadne vás pocit zvedavosti, že čo si vlastne o danej veci myslia ostatní spoluobyvatelia. No a sem-tam sa stretnete so slovami ako Amerikanofil, Rusofób, Slniečkár a podobne. Neviem ako vy, ale pomaly a isto mám problémy obrniť sa na takých názoroch. Ale s heslom "Radšej mlčať a byť za hlupáka, ako prehovoriť a dokázať to", sa silou-mocou, zubami-nechtami, chlebom a soľou, snažím držať na uzde a neklesnúť na veľmi nízku úroveň diskutujúcich a udržiavam si myšlienkový nadhľad a rozvahu. Zatiaľ sa mi to darí. Zatiaľ! No na druhú stranu mi to celé príde nejaké detinské a z neznámeho dôvodu mi to stále vynára spomienky na časy dávno minulé, keď sa podobne častovali tiež dve skupinky obyvateľstva: na metalistov a depešákov. A tak, ako to humorne opísal Luborg na Dailymale a nazval všetkých tých, čo nie sú slniečkári, mesiačkármi, updatnem rýmovačku z osemdesiatych rokov do dnešnej doby:
Gúľali sa, gúľali
Mesiačkári z vŕšku
Narazili na slniečkárov
Rozbili si držku
KÔŇŠPIRAČNÉ TEÓRIE
Zatiaľ čo musíme strpieť zimu, premenlivú ako nálady ženy počas menštruácie a počasie, škaredé ako megaobézne rande s hnijúcimi zubami v počte kusov 10 dohromady, zápasíme stále (už mi je to fakt blbé) s tým istým dookola. Takže v skratke: v tomto článku som spomenul, že mám nový job. Áno mám. Nájdete ma v jednom z hangárov na letisku. Montujem tam chemtrails do dopravných lietadiel. Super práca, super kolektív, platovo zatiaľ nič moc, ale už ma povýšili, takže sa to čoskoro zobrazí aj na výplatnej páske. Koho som nasral? *)
MÁ ZMYSEL NIEČO EŠTE TVORIŤ?
Tak, ako som spomínal v predchádzajúcom článku, vrátil som sa k foteniu. Považujem to za prirodzenú vec, keď človek sa s postupujúcim vekom venuje iným koníčkom, než v minulosti. Tak, ako som kedysi skladal hudbu, neskôr v rámci hudby venoval zvukárine, tak teraz po novom som presedlal na fotenie. K tomuto prechodu ma samozrejme donútili okolnosti, kedy som sa stal v rámci hudby potrebný ako protéza slepého čreva. Ono je to fakt, pokiaľ ako veľký kamoš nevykonám tú a tú činnosť grátis, ale "na drzovku" si vypýtam za to peniaze, tak zrazu o mňa nie je záujem. Tak málo stačí k demotivácii, takže som si musel nájsť zábavku niekde inde. Fotenie mi nie je cudzie, skôr naopak, presedel som pár rokov v školskej lavici kvôli tomu, ale taká dlhá pauza, akú som si "naordinoval" po absolvovaní vzdelania, spôsobila len to, že som sa stal akurát fotograf-začiatočník.
Je fajn fotiť na film, je to retro, je to vintage, je to "hipsterčina" (a je jedno, či sa fotí s plastovou Holgou, alebo s niekdajším "takmer profi" foťákom s dobrým objektívom), ale je to nepraktické z dnešného hľadiska. Takže som si musel skôr či neskôr zadovážiť vlastný digitálny foťák. Lenže tu som narazil na problém. Keďže som mal na istý čas požičaný foťák od kamoša, ohmatal som si ho za ten čas dostatočne a bohužiaľ som narazil na problémy, ktorým som sa chcel vyhnúť. Takže som sa dostal do štádia, aký foťák si mám vybrať. Financie sú značne obmedzené, výber takisto. Do "entry-levelu" som ako fajnovka nechcel ísť, pretože mi nevyhovovalo obmedzenie v podobe malého snímacieho čipu, či pomalého sériového snímania (keby bolo treba zachytiť akýkoľvek moment). A nejaké ďalšie obmedzenia by sa isto našli. Po urputnom hľadaní na internete, sa mi nakoniec podarilo nájsť foťák, ktorý má svoje pre, ale bohužiaľ aj proti. Nie je síce full frame, ale má chválabohu väčší snímací čip, než drvivá väčšina zrkadloviek, ktoré sú na trhu. Fotoaparát je rýchly, svižný, poriadna konštrukcia, nemá automatické režimy. Ale bohužiaľ je starý. Až tak, že som si musel zadovážiť čítačku kariet, pretože nakopírovať z neho 8 gigabajtov fotografií, trvalo niečo vyše 4 hodín. A možno najpodstatnejší problém je, že snímací čip nie je dostatočne citlivý, takže tam, kde ja končím, ostatní začínajú.
Ak sa snažím prekusnúť, že môj nový koníček ide do peňazí a na kúpu dobrých objektívov budem nútený rozpredať časť svojej zbierky vinylov, celé to zhatí skupina ľudí, ktorí prizvukujú, že ten môj foťák je starý, ťažký črep, ktorý zrní, má málo megapixelov (lebo na monitore s rozlíšením 1366x768, to jest niečo málo cez 1 MPx, je fakt vidieť rozdiel medzi 8 a 24 MPx), no proste je to stará rároha, ktorá je dobrá akurát na zatĺkanie klincov.
No Buddhu im naháňam, tak čo akože mám robiť? Sedieť na riti a čumieť do telky? Naserte si, hejteri!
Pre dnešok stačilo. Tak příště
Váš Zudar
*) - samozrejme, že srandujem vy teliatka, chemtrails neexistujú!
SUNNY BOYS & MOON GIRLS
Čím viac sledujem (a)sociálne siete, tým viac sa stretávam s nepochopením mne vlastným, že čo sa vlastne v mojom širšom okolí vlastne deje. A čím ďalej, tým viac sa to stupňuje do takého štádia, že mi je až blbo na srdci a nadobúdam pocit to celé zo seba dostať von. Niečo som načrtol tu ešte v lete, no vyzerá to tak, že k zlepšeniu situácie nedošlo.
Ako iste viete, začínajú tu vznikať akési skupinky obyvateľstva, ktoré sa začínajú častovať prívlastkami, ktoré sú urážlivé pre jednotlivé skupinky. A vŕta mi hlavou, či to má nejaký zmysel. Teda pardón, NEMÁ TO ZMYSEL! A s výrokom dnes už zosnulej pani Pohlovej odkazujem: "Ja by som všetky tie internety zakázal(a)".
Mojím problémom číslo 1 je, že sa snažím aspoň nejak dostať k aktuálnemu dianiu v krajine, v ktorej som sa narodil, vyrastal a v ktorej žijem (a dúfam, že tu aj otrčím kopytá, prirodzenou cestou samozrejme). No a poznáte to, nejak sa dostaví to nutkanie kliknúť na kolónku s nápisom Diskusia, či Komentáre a prepadne vás pocit zvedavosti, že čo si vlastne o danej veci myslia ostatní spoluobyvatelia. No a sem-tam sa stretnete so slovami ako Amerikanofil, Rusofób, Slniečkár a podobne. Neviem ako vy, ale pomaly a isto mám problémy obrniť sa na takých názoroch. Ale s heslom "Radšej mlčať a byť za hlupáka, ako prehovoriť a dokázať to", sa silou-mocou, zubami-nechtami, chlebom a soľou, snažím držať na uzde a neklesnúť na veľmi nízku úroveň diskutujúcich a udržiavam si myšlienkový nadhľad a rozvahu. Zatiaľ sa mi to darí. Zatiaľ! No na druhú stranu mi to celé príde nejaké detinské a z neznámeho dôvodu mi to stále vynára spomienky na časy dávno minulé, keď sa podobne častovali tiež dve skupinky obyvateľstva: na metalistov a depešákov. A tak, ako to humorne opísal Luborg na Dailymale a nazval všetkých tých, čo nie sú slniečkári, mesiačkármi, updatnem rýmovačku z osemdesiatych rokov do dnešnej doby:
Gúľali sa, gúľali
Mesiačkári z vŕšku
Narazili na slniečkárov
Rozbili si držku
KÔŇŠPIRAČNÉ TEÓRIE
Zatiaľ čo musíme strpieť zimu, premenlivú ako nálady ženy počas menštruácie a počasie, škaredé ako megaobézne rande s hnijúcimi zubami v počte kusov 10 dohromady, zápasíme stále (už mi je to fakt blbé) s tým istým dookola. Takže v skratke: v tomto článku som spomenul, že mám nový job. Áno mám. Nájdete ma v jednom z hangárov na letisku. Montujem tam chemtrails do dopravných lietadiel. Super práca, super kolektív, platovo zatiaľ nič moc, ale už ma povýšili, takže sa to čoskoro zobrazí aj na výplatnej páske. Koho som nasral? *)
MÁ ZMYSEL NIEČO EŠTE TVORIŤ?
Tak, ako som spomínal v predchádzajúcom článku, vrátil som sa k foteniu. Považujem to za prirodzenú vec, keď človek sa s postupujúcim vekom venuje iným koníčkom, než v minulosti. Tak, ako som kedysi skladal hudbu, neskôr v rámci hudby venoval zvukárine, tak teraz po novom som presedlal na fotenie. K tomuto prechodu ma samozrejme donútili okolnosti, kedy som sa stal v rámci hudby potrebný ako protéza slepého čreva. Ono je to fakt, pokiaľ ako veľký kamoš nevykonám tú a tú činnosť grátis, ale "na drzovku" si vypýtam za to peniaze, tak zrazu o mňa nie je záujem. Tak málo stačí k demotivácii, takže som si musel nájsť zábavku niekde inde. Fotenie mi nie je cudzie, skôr naopak, presedel som pár rokov v školskej lavici kvôli tomu, ale taká dlhá pauza, akú som si "naordinoval" po absolvovaní vzdelania, spôsobila len to, že som sa stal akurát fotograf-začiatočník.
Je fajn fotiť na film, je to retro, je to vintage, je to "hipsterčina" (a je jedno, či sa fotí s plastovou Holgou, alebo s niekdajším "takmer profi" foťákom s dobrým objektívom), ale je to nepraktické z dnešného hľadiska. Takže som si musel skôr či neskôr zadovážiť vlastný digitálny foťák. Lenže tu som narazil na problém. Keďže som mal na istý čas požičaný foťák od kamoša, ohmatal som si ho za ten čas dostatočne a bohužiaľ som narazil na problémy, ktorým som sa chcel vyhnúť. Takže som sa dostal do štádia, aký foťák si mám vybrať. Financie sú značne obmedzené, výber takisto. Do "entry-levelu" som ako fajnovka nechcel ísť, pretože mi nevyhovovalo obmedzenie v podobe malého snímacieho čipu, či pomalého sériového snímania (keby bolo treba zachytiť akýkoľvek moment). A nejaké ďalšie obmedzenia by sa isto našli. Po urputnom hľadaní na internete, sa mi nakoniec podarilo nájsť foťák, ktorý má svoje pre, ale bohužiaľ aj proti. Nie je síce full frame, ale má chválabohu väčší snímací čip, než drvivá väčšina zrkadloviek, ktoré sú na trhu. Fotoaparát je rýchly, svižný, poriadna konštrukcia, nemá automatické režimy. Ale bohužiaľ je starý. Až tak, že som si musel zadovážiť čítačku kariet, pretože nakopírovať z neho 8 gigabajtov fotografií, trvalo niečo vyše 4 hodín. A možno najpodstatnejší problém je, že snímací čip nie je dostatočne citlivý, takže tam, kde ja končím, ostatní začínajú.
Ak sa snažím prekusnúť, že môj nový koníček ide do peňazí a na kúpu dobrých objektívov budem nútený rozpredať časť svojej zbierky vinylov, celé to zhatí skupina ľudí, ktorí prizvukujú, že ten môj foťák je starý, ťažký črep, ktorý zrní, má málo megapixelov (lebo na monitore s rozlíšením 1366x768, to jest niečo málo cez 1 MPx, je fakt vidieť rozdiel medzi 8 a 24 MPx), no proste je to stará rároha, ktorá je dobrá akurát na zatĺkanie klincov.
No Buddhu im naháňam, tak čo akože mám robiť? Sedieť na riti a čumieť do telky? Naserte si, hejteri!
Pre dnešok stačilo. Tak příště
Váš Zudar
*) - samozrejme, že srandujem vy teliatka, chemtrails neexistujú!
Komentáre
Zverejnenie komentára