Vinyly naše každodenné - úvod (sprievodca na pokračovanie)
Túto sériu článkov venujem gramofónovým začiatočníkom, takže vy ostatní skúsení tu veľa podstatných informácií nenájdete. Preto sa vopred ospravedlňujem.
Uplynulý rok bol v rámci predajnosti vinylových platní asi najúspešnejší. Predaj z roka na rok stúpa a už dnes lisovne vo svete lisujú v maximálnej možnej miere. Veď len tá u našich susedov vylisovala za ostatný rok niečo cez 14 miliónov kusov. Preto trikrát hurá za jediný analógový nosič, ktorý prežil tú hromadnú digitalizáciu všetkého. Ešte nemáte gramofón? Nič to, nejaký sa nájde. Ale skôr, než sa dostanem k tomu, ako si doma nainštalovať toto dômyselné zariadenie, tak by som rád napísal čo-to o platniach, ktoré v drážkach ukrývajú nespočetné množstvo kultúrneho dedičstva.
O platniach len v skratke, pre zvedavcov je tu Wikipédia.
Gramofónová platňa (ďalej len vinyl, alebo platňa) vznikla za zvláštnych okolností. Thomas Alva Edison sa vytešoval zo svojho valčeku a prišiel Emil Berliner a rozšliapol ho. :D Samozrejme len žartujem, ale povedzme, že určitý súvis za vznikom platne bola možnosť jej jednoduchej replikácie, čo Edisonov valček neumožňoval. Platňa ale nemala spočiatku lepšiu kvalitu zvuku, než valček, ktorý si udržiaval svoju konštantnú rýchlosť, ale práve to, že sa z originálu mohol spraviť odliatok, z ktorého sa dalo odliať tisíce kópií, zvíťazilo nad komplikovaným kopírovaním valčekov z jedného fonografu na druhý. Postupne tak z rôznych voskov sa platňa vyrábala najprv zo šelakovej hmoty (šelak, bavlna, sadza a iné materiály) až po polymer polyvinylchloridu. Vývoj sa uberal aj samotnou rýchlosťou prehrávania. Od rôznych rýchlostí v rozmedzí 60 až 100 otáčok za minútu, cez 78 otáčok až po súčasných 33 1/3 a 45 otáčok za minútu.
Prvý dnešný vinyl (t.j. 33 1/3 RPM, 12" /30 cm/) existuje približne od roku 1948 (o rok neskôr pribudli aj povestné sedempalce o rýchlosti 45 RPM) a prakticky v tejto forme existuje dodnes. Len medzitým pribudli ešte rôzne zoštandardizované ekvalizačné krivky a koncom 50. rokov stereo.
Gramoplatne u nás (resp. v Československu).
Musím ďakovať istým okolnostiam, že Československo nebolo výrazne pozadu za okolitým západným svetom (najmä za čias komunistických). Za prvej republiky sme boli súbežne so svetom, aj čo sa týka prechodu z akustického záznamu na elektrický (asi 1926) a na území štátu existovalo niekoľko lisovní (asi najznámejšia bola v Ústí nad Labem). Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa niektoré zrušili a jedna z nich sa zoštátnila a tá sa v roku 1951 premiestnila kúsok od Prahy do obce Loděnice. Tamojšia továreň začala v tom roku lisovať okrem štandardných platní (to boli tie 78 otáčkové) aj prvé vinyly. Prvé stereofónne platne pre nás vtedy jediné vydavateľstvo Supraphon začalo produkovať v roku 1959, len dva roky po svetovej premiére a výrobu štandardných platní ukončili v roku 1964 (približne 4 roky po tom, čo ich na západe prestali vyrábať).
Mono, stereo, kvadro, digital, DMM...
Po zavedení stereofónnych vinylov sa tie monofónne začali označovať ako mono (do konca 60. rokov predstavovali väčšinu produkcie) a mnohé tituly tak vyšli aj v mono a stereo verziách. Obaly tak nesú dve katalógové čísla (identifikujúce mono a stereo verziu) a práve tie stereofónne vinyly sa dali identifikovať buď nálepkou STEREO, alebo jednoduchým vytiahnutí z obalu. Tento zmätok v prvej polovici 70. rokov zrušili, keď sa zastavila produkcia mono vinylov (vo svete cca. v roku 1969). Opus, ktorý vznikol v roku 1971 stihol vydať v tom roku len pár duálnych titulov a v zápätí s tým aj prestal, Supraphon s tým prestal o rok neskôr a Panton svojimi duálnymi titulmi trápil poslucháčov do roku 1974. Supraphon približne od roku 1974 začal produkovať tzv. kvadrofónne platne (bolo potrebné mať špeciálny dekóder), ale tak, ako vo svete, ani u nás sa tento trend neudržal. Od roku 1982 začali u nás vychádzať nahrávky vyhotovené na digitálnej platforme (i keď prvý digitálny záznam vznikol u nás ešte v roku 1977) a približne od roku 1985 nastal posledný upgrade vo výrobe, keď sa u nás zaviedol systém DMM (Direct Metal Mastering), ktorý nahradil dosavadný systém výroby matricového masteru z lakovaných dosiek na celokovové medené platne.
Nabudúce sa budem venovať zháňaniu prvého gramofónu a prvých platní.
Uplynulý rok bol v rámci predajnosti vinylových platní asi najúspešnejší. Predaj z roka na rok stúpa a už dnes lisovne vo svete lisujú v maximálnej možnej miere. Veď len tá u našich susedov vylisovala za ostatný rok niečo cez 14 miliónov kusov. Preto trikrát hurá za jediný analógový nosič, ktorý prežil tú hromadnú digitalizáciu všetkého. Ešte nemáte gramofón? Nič to, nejaký sa nájde. Ale skôr, než sa dostanem k tomu, ako si doma nainštalovať toto dômyselné zariadenie, tak by som rád napísal čo-to o platniach, ktoré v drážkach ukrývajú nespočetné množstvo kultúrneho dedičstva.
O platniach len v skratke, pre zvedavcov je tu Wikipédia.
Gramofónová platňa (ďalej len vinyl, alebo platňa) vznikla za zvláštnych okolností. Thomas Alva Edison sa vytešoval zo svojho valčeku a prišiel Emil Berliner a rozšliapol ho. :D Samozrejme len žartujem, ale povedzme, že určitý súvis za vznikom platne bola možnosť jej jednoduchej replikácie, čo Edisonov valček neumožňoval. Platňa ale nemala spočiatku lepšiu kvalitu zvuku, než valček, ktorý si udržiaval svoju konštantnú rýchlosť, ale práve to, že sa z originálu mohol spraviť odliatok, z ktorého sa dalo odliať tisíce kópií, zvíťazilo nad komplikovaným kopírovaním valčekov z jedného fonografu na druhý. Postupne tak z rôznych voskov sa platňa vyrábala najprv zo šelakovej hmoty (šelak, bavlna, sadza a iné materiály) až po polymer polyvinylchloridu. Vývoj sa uberal aj samotnou rýchlosťou prehrávania. Od rôznych rýchlostí v rozmedzí 60 až 100 otáčok za minútu, cez 78 otáčok až po súčasných 33 1/3 a 45 otáčok za minútu.
Prvý dnešný vinyl (t.j. 33 1/3 RPM, 12" /30 cm/) existuje približne od roku 1948 (o rok neskôr pribudli aj povestné sedempalce o rýchlosti 45 RPM) a prakticky v tejto forme existuje dodnes. Len medzitým pribudli ešte rôzne zoštandardizované ekvalizačné krivky a koncom 50. rokov stereo.
Gramoplatne u nás (resp. v Československu).
Musím ďakovať istým okolnostiam, že Československo nebolo výrazne pozadu za okolitým západným svetom (najmä za čias komunistických). Za prvej republiky sme boli súbežne so svetom, aj čo sa týka prechodu z akustického záznamu na elektrický (asi 1926) a na území štátu existovalo niekoľko lisovní (asi najznámejšia bola v Ústí nad Labem). Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa niektoré zrušili a jedna z nich sa zoštátnila a tá sa v roku 1951 premiestnila kúsok od Prahy do obce Loděnice. Tamojšia továreň začala v tom roku lisovať okrem štandardných platní (to boli tie 78 otáčkové) aj prvé vinyly. Prvé stereofónne platne pre nás vtedy jediné vydavateľstvo Supraphon začalo produkovať v roku 1959, len dva roky po svetovej premiére a výrobu štandardných platní ukončili v roku 1964 (približne 4 roky po tom, čo ich na západe prestali vyrábať).
Mono, stereo, kvadro, digital, DMM...
Po zavedení stereofónnych vinylov sa tie monofónne začali označovať ako mono (do konca 60. rokov predstavovali väčšinu produkcie) a mnohé tituly tak vyšli aj v mono a stereo verziách. Obaly tak nesú dve katalógové čísla (identifikujúce mono a stereo verziu) a práve tie stereofónne vinyly sa dali identifikovať buď nálepkou STEREO, alebo jednoduchým vytiahnutí z obalu. Tento zmätok v prvej polovici 70. rokov zrušili, keď sa zastavila produkcia mono vinylov (vo svete cca. v roku 1969). Opus, ktorý vznikol v roku 1971 stihol vydať v tom roku len pár duálnych titulov a v zápätí s tým aj prestal, Supraphon s tým prestal o rok neskôr a Panton svojimi duálnymi titulmi trápil poslucháčov do roku 1974. Supraphon približne od roku 1974 začal produkovať tzv. kvadrofónne platne (bolo potrebné mať špeciálny dekóder), ale tak, ako vo svete, ani u nás sa tento trend neudržal. Od roku 1982 začali u nás vychádzať nahrávky vyhotovené na digitálnej platforme (i keď prvý digitálny záznam vznikol u nás ešte v roku 1977) a približne od roku 1985 nastal posledný upgrade vo výrobe, keď sa u nás zaviedol systém DMM (Direct Metal Mastering), ktorý nahradil dosavadný systém výroby matricového masteru z lakovaných dosiek na celokovové medené platne.
Nabudúce sa budem venovať zháňaniu prvého gramofónu a prvých platní.
Komentáre
Zverejnenie komentára