Intermission: Tak ako to je s tou zvukovou terminológiou?
Než dokončím už 4 mesiace "ignorovaný" seriál Všetci sme tak trochu "blázni" a než budem pokračovať v seriáli Vinyly naše každodenné, tak sa pozastavím na chvíľku v inej téme. Beztak som tu takmer 2 mesiace nič nepridal.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa v ostatnej dobe venujem zvuku už profesionálne, i keď stále len v maličkej, zanedbateľnej miere. Je to stále len koníček a tak to beriem. Ale čoraz viac a viac sa ma ľudia pýtajú, ako je to s tou terminológiou ohľadom práce zvukára, čo je čo, aký je medzi nimi rozdiel. Mnohí ľudia (dokonca aj z branže) tomu jednoducho nerozumejú. Preto chcem verejne urobiť mikroprednášku a vysvetliť veci tak, ako to poznám ja a ako je to (čítajúc rôzne publikácie) všeobecne známe.
Čo je mastering?
Mastering je súhrn rôznych činností, pomocou ktorých sa po zvukovej a formátovej stránke dokončí akákoľvek práca na hudobnom diele. Je to napríklad zvuková úprava jednotlivých skladieb podľa predstáv konkrétneho umelca/producenta (napríklad hlasitostná a frekvenčná úprava skladieb, aby boli po zvukovej stránke jednotné), ale v prvom rade je to nastavenie hudobného diela do podoby, v akej ju budú počuť koncoví zákazníci (kúpou CD, LP, či digital download). Výsledný produkt sa volá master a je teda predlohou výroby konkrétnych hudobných nosičov. Môže byť vyhotovený v ľubovoľnom formáte, alebo na nosiči, ktorý akceptuje továreň na výrobu CD, DVD, Blu-ray, LP, kazety (?). Najčastejšie sa používajú súbory WAV, alebo AIFF + nejaký doplnkový súbor (napríklad CUE, či ľubovoľný textový súbor s tracklistom a časmi), napálené CD, DAT kazeta, v prípade výroby LP sa dokonca akceptuje analógový 1/4" magnetický pás.
Čo je remastering?
Remastering je vyhotovenie nového masteru z už existujúceho masteru, ktorý sa pre konkrétny formát, alebo nosič, nepoužíva, resp. je nepoužiteľný. Vo všeobecnosti je to napríklad prepis analógového pásu do digitálnej podoby a vyhotovenie masteru na výrobu CD. Už len holý prepis analógového pásu bez žiadnych dodatočných úprav je kategorizovaný ako remastering. V minulosti bol ako remastering považovaný prepis nahrávok zo šelakových platní na magnetický pás pre výrobu LP, či kaziet, pojem remastering sa po prvýkrát spomenul až v prvej polovici 80. rokov pri zavedení CD.
V dnešnej dobe je ako remastering považovaný akýkoľvek dodatočný zvukový zásah do nahrávky, ktorá už mohla v reálnej remastrovanej podobe (myslenej ako prepis analógového pásu do digitálnej podoby) v minulosti výjsť. Tento terminus technicus sa v súčasnosti aplikuje na akúkoľvek nahrávku (aj digitálnu), ktorá dostane nový zvukový prednes (modernizáciu) používaním súčasných trendových masteringových techník (veľa kompresie dynamiky, limitovania zvuku, aplikácia agresívnej redukcie šumu, tonálna zmena pôvodnej nahrávky pomocou ekvalizéru, či iných zariadení a pod.) a môže sa značne líšiť od pôvodného vydania. Súčasný pojem remasteringu je ostro kritizovaný značnou komunitou milovníkov hudby a domáceho hifi, ktorí apelujú práve na dehonestáciu práce pôvodných zvukárov, milovníci vinylov kritizujú použitie digitálnych remasterov starých analógových nahrávok na nových vydaniach LP, ktoré môžu byť de facto stále vyrobené z pôvodných analógových pásov.
Čo je reštaurovanie?
Reštaurovať sa môže samotný zvukový záznam, alebo konkrétne hudobné dielo do pôvodnej podoby.
V prípade reštaurovania zvuku ide o úpravu zvuku tak, aby sa čo najviac podobal pôvodnej predlohe (pôvodnemu masteru). Robí sa väčšinou v prípadoch, keď pôvodný master nie je vôbec k dispozícii, alebo neexistuje, prípadne je master poškodený a vykazuje určité chyby.
Ak master neexistuje, dohľadá sa nahrávka na alternatívnych záznamoch. Tie môžu byť zväčša rôzne neprofesionálne kópie na magnetických pásoch, či kazetách, prípadne gramofónové platne. Zvukový majster dohľadané materiály prepíše do digitálnej podoby pokiaľ možno v čo najlepšej kvalite, akú dokáže jeho zariadenie a započne úpravy zvuku tak, aby sa výsledok ponášal čo najviac na pôvodnú predlohu (master). Medzi úpravy zvuku sa najčastejšie používajú procesy na redukciu šumu, praskotu, šušťania, brumu a iných sprievodných artefaktov, ktoré konkrétny nosič môže obsahovať v závoslosti jeho reprodukčnej charakteristiky, prípadne sa používa ekvalizér, či iné zariadenia na zmenu farby zvuku, ak zdrojový materiál ma napríklad málo/veľa výšok/basov a podobne.
Tieto procesy sa využívajú aj v prípade, ak master existuje, ale je poškodený. Poškodenia môžu byť výpadky zvuku, tzv. drop-outy, ktoré môžu byť zapríčinené náhlym premazaním určitej sekcie pásu, alebo poškodením pásu napríklad pokrčením, alebo odlúpnutím magnetickej vrstvy. Tieto poškodenia, v závislosti od ich dĺžky (rádovo niekoľko milisekúnd, často až do niekoľkých minút) môžu byť opravené buď rôznymi opravnými technikami konkrétnych zariadení a softvérov (v závislosti od ich algoritmov), ale v prípade, ak ide o dlhšie úseky, ktoré sa týmito procesmi nedajú opraviť, tak sa opravujú prekopírovaním konkrétneho úseku z inej časti zvukového záznamu (ak je ten chýbajúci úsek rovnaký), alebo sa použije prípadne niektorý z vyššie uvedených alternatívnych zdrojov (rôzne kópie na pásoch, kazetách, LP, CD), v závislosti od stavu sa používa pokiaľ možno čo najkvalitnejší alternatívny zdroj.
Reštaurovanie samotného hudobného diela môže byť sprevádzané aj procesmi reštaurovania zvuku, ale ide hlavne o kompletizáciu hudobného diela (albumu) do jeho pôvodnej podoby. Tento proces sa robí v prípade, ak konkrétny záznam celého diela bol od pôvodného vydania značne zmenený, napríklad premazaním/odstránením časti masteru (či už nedopatrením, alebo na základe zásahu cenzúry), alebo dané dielo v kompletnej podobe neexistuje a samotné časti diela sú v rozfragmentovanej podobe, alebo niektoré skladby existujú v iných, alternatívnych verziách (skrátené, predĺžené, alebo novšie/staršie nahrávky). Toto je ale proces archivátorov, ktorých úlohou je vypátrať jednotlivé fragmenty a skompletizovať dielo do podoby, v akej bolo pôvodne odprezentované, alebo zamýšľané pôvodnými tvorcami. V našich končinách sa jedná hlavne o nevydané diela z dôvodu cenzúry/zákazu, napríklad album Pokoj Vám od Pavla Hammela vyšiel až v roku 1998 (mal výjsť v roku 1970) na základe zozbierania štyroch rôznych podomáckych kópií nahrávok, ktoré vznikli ešte pred likvidáciou pôvodného masteru.
Pevne verím, že som aspoň trochu zodpovedal otázky, ktoré mi boli položené a dúfam, že som ich zodpovedal k vašej spokojnosti. Možno sa niekedy v budúcnosti budem venovať ďalšej vďačnej téme a to, aký je dobrý, alebo zlý master/remaster. Možno.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa v ostatnej dobe venujem zvuku už profesionálne, i keď stále len v maličkej, zanedbateľnej miere. Je to stále len koníček a tak to beriem. Ale čoraz viac a viac sa ma ľudia pýtajú, ako je to s tou terminológiou ohľadom práce zvukára, čo je čo, aký je medzi nimi rozdiel. Mnohí ľudia (dokonca aj z branže) tomu jednoducho nerozumejú. Preto chcem verejne urobiť mikroprednášku a vysvetliť veci tak, ako to poznám ja a ako je to (čítajúc rôzne publikácie) všeobecne známe.
Čo je mastering?
Mastering je súhrn rôznych činností, pomocou ktorých sa po zvukovej a formátovej stránke dokončí akákoľvek práca na hudobnom diele. Je to napríklad zvuková úprava jednotlivých skladieb podľa predstáv konkrétneho umelca/producenta (napríklad hlasitostná a frekvenčná úprava skladieb, aby boli po zvukovej stránke jednotné), ale v prvom rade je to nastavenie hudobného diela do podoby, v akej ju budú počuť koncoví zákazníci (kúpou CD, LP, či digital download). Výsledný produkt sa volá master a je teda predlohou výroby konkrétnych hudobných nosičov. Môže byť vyhotovený v ľubovoľnom formáte, alebo na nosiči, ktorý akceptuje továreň na výrobu CD, DVD, Blu-ray, LP, kazety (?). Najčastejšie sa používajú súbory WAV, alebo AIFF + nejaký doplnkový súbor (napríklad CUE, či ľubovoľný textový súbor s tracklistom a časmi), napálené CD, DAT kazeta, v prípade výroby LP sa dokonca akceptuje analógový 1/4" magnetický pás.
Čo je remastering?
Remastering je vyhotovenie nového masteru z už existujúceho masteru, ktorý sa pre konkrétny formát, alebo nosič, nepoužíva, resp. je nepoužiteľný. Vo všeobecnosti je to napríklad prepis analógového pásu do digitálnej podoby a vyhotovenie masteru na výrobu CD. Už len holý prepis analógového pásu bez žiadnych dodatočných úprav je kategorizovaný ako remastering. V minulosti bol ako remastering považovaný prepis nahrávok zo šelakových platní na magnetický pás pre výrobu LP, či kaziet, pojem remastering sa po prvýkrát spomenul až v prvej polovici 80. rokov pri zavedení CD.
V dnešnej dobe je ako remastering považovaný akýkoľvek dodatočný zvukový zásah do nahrávky, ktorá už mohla v reálnej remastrovanej podobe (myslenej ako prepis analógového pásu do digitálnej podoby) v minulosti výjsť. Tento terminus technicus sa v súčasnosti aplikuje na akúkoľvek nahrávku (aj digitálnu), ktorá dostane nový zvukový prednes (modernizáciu) používaním súčasných trendových masteringových techník (veľa kompresie dynamiky, limitovania zvuku, aplikácia agresívnej redukcie šumu, tonálna zmena pôvodnej nahrávky pomocou ekvalizéru, či iných zariadení a pod.) a môže sa značne líšiť od pôvodného vydania. Súčasný pojem remasteringu je ostro kritizovaný značnou komunitou milovníkov hudby a domáceho hifi, ktorí apelujú práve na dehonestáciu práce pôvodných zvukárov, milovníci vinylov kritizujú použitie digitálnych remasterov starých analógových nahrávok na nových vydaniach LP, ktoré môžu byť de facto stále vyrobené z pôvodných analógových pásov.
Čo je reštaurovanie?
Reštaurovať sa môže samotný zvukový záznam, alebo konkrétne hudobné dielo do pôvodnej podoby.
V prípade reštaurovania zvuku ide o úpravu zvuku tak, aby sa čo najviac podobal pôvodnej predlohe (pôvodnemu masteru). Robí sa väčšinou v prípadoch, keď pôvodný master nie je vôbec k dispozícii, alebo neexistuje, prípadne je master poškodený a vykazuje určité chyby.
Ak master neexistuje, dohľadá sa nahrávka na alternatívnych záznamoch. Tie môžu byť zväčša rôzne neprofesionálne kópie na magnetických pásoch, či kazetách, prípadne gramofónové platne. Zvukový majster dohľadané materiály prepíše do digitálnej podoby pokiaľ možno v čo najlepšej kvalite, akú dokáže jeho zariadenie a započne úpravy zvuku tak, aby sa výsledok ponášal čo najviac na pôvodnú predlohu (master). Medzi úpravy zvuku sa najčastejšie používajú procesy na redukciu šumu, praskotu, šušťania, brumu a iných sprievodných artefaktov, ktoré konkrétny nosič môže obsahovať v závoslosti jeho reprodukčnej charakteristiky, prípadne sa používa ekvalizér, či iné zariadenia na zmenu farby zvuku, ak zdrojový materiál ma napríklad málo/veľa výšok/basov a podobne.
Tieto procesy sa využívajú aj v prípade, ak master existuje, ale je poškodený. Poškodenia môžu byť výpadky zvuku, tzv. drop-outy, ktoré môžu byť zapríčinené náhlym premazaním určitej sekcie pásu, alebo poškodením pásu napríklad pokrčením, alebo odlúpnutím magnetickej vrstvy. Tieto poškodenia, v závislosti od ich dĺžky (rádovo niekoľko milisekúnd, často až do niekoľkých minút) môžu byť opravené buď rôznymi opravnými technikami konkrétnych zariadení a softvérov (v závislosti od ich algoritmov), ale v prípade, ak ide o dlhšie úseky, ktoré sa týmito procesmi nedajú opraviť, tak sa opravujú prekopírovaním konkrétneho úseku z inej časti zvukového záznamu (ak je ten chýbajúci úsek rovnaký), alebo sa použije prípadne niektorý z vyššie uvedených alternatívnych zdrojov (rôzne kópie na pásoch, kazetách, LP, CD), v závislosti od stavu sa používa pokiaľ možno čo najkvalitnejší alternatívny zdroj.
Reštaurovanie samotného hudobného diela môže byť sprevádzané aj procesmi reštaurovania zvuku, ale ide hlavne o kompletizáciu hudobného diela (albumu) do jeho pôvodnej podoby. Tento proces sa robí v prípade, ak konkrétny záznam celého diela bol od pôvodného vydania značne zmenený, napríklad premazaním/odstránením časti masteru (či už nedopatrením, alebo na základe zásahu cenzúry), alebo dané dielo v kompletnej podobe neexistuje a samotné časti diela sú v rozfragmentovanej podobe, alebo niektoré skladby existujú v iných, alternatívnych verziách (skrátené, predĺžené, alebo novšie/staršie nahrávky). Toto je ale proces archivátorov, ktorých úlohou je vypátrať jednotlivé fragmenty a skompletizovať dielo do podoby, v akej bolo pôvodne odprezentované, alebo zamýšľané pôvodnými tvorcami. V našich končinách sa jedná hlavne o nevydané diela z dôvodu cenzúry/zákazu, napríklad album Pokoj Vám od Pavla Hammela vyšiel až v roku 1998 (mal výjsť v roku 1970) na základe zozbierania štyroch rôznych podomáckych kópií nahrávok, ktoré vznikli ešte pred likvidáciou pôvodného masteru.
Pevne verím, že som aspoň trochu zodpovedal otázky, ktoré mi boli položené a dúfam, že som ich zodpovedal k vašej spokojnosti. Možno sa niekedy v budúcnosti budem venovať ďalšej vďačnej téme a to, aký je dobrý, alebo zlý master/remaster. Možno.
Komentáre
Zverejnenie komentára