Fotografické kanóny (zbrojný pas netreba)
V jednom z minulých článkoch som okrem iného spomenul, že som sa vrátil k foteniu. Túto záľubu som študoval na strednej s vedomím, že to bude mojim povolaním. Finančné zázemie mi ale nedovoľovalo, aby som sa po škole stal plnohodnotným fotografom, nemohol som si totiž dovoliť si kúpiť potrebnú výbavu a bazárový Zenit TTL (ktorý mi kúpil otec za výhru v Keno 10, true story) s jediným objektívom Helios 44-M 58mm f2 to v čase, kedy sa prechádzalo na digitál (koniec 90. rokov), nedokázal potiahnúť. A tak som sa živil kadečím a na dlhé roky som túto profesiu zavesil na klinec.
O nejakých 15 rokov neskôr prišlo k náhlemu impulzu a rozhodol som sa, že keď už zo mňa profesionál nebude, tak aspoň si už kúpim dáku poriadnu zrkadlovku. Ale akú a od akého výrobcu? Dlhé roky sa tradovalo, že fotografi sa delia na "nikonistov" a "canonistov". Síce kvalitné fotoaparáty vyrábajú aj Sony (ex Minolta), či Pentax, no "praví fotografi" používajú buď Canon, alebo Nikon. A tak som sa rozhodol, že zo mňa bude "canonista". Práve Canon foťáky mi asi najviac imponovali ešte za mojich študentských čias, kedy som obdivoval ešte filmovú zrkadlovku Canon EOS 50, ktorú mal Roman Rigell (česť jeho pamiatke), niekdajší "skorokolega" z ateliéru, kde som praxoval.
Keď ma z ničoho nič pohltila myšlienka, že si mám kúpiť zrkadlovku, vedel som, že profíkom nebudem a že si zadovážim zrkadlovku na film, s ktorou si sem-tam čo-to pofotím. Po večeroch som trčal na eBay a pozeral som, v akých cenových kategóriach sa pohybujú Canon zrkadlovky a objektívy. Celkom ma prekvapilo, že ceny sú celkom nízke a tak som si vypomohol aj tabuľkou na Wikipedii, kde je rozdelené, o aké triedy zrkadloviek ide. Mnou vybraná zrkadlovka tak splnila dve veci: bola toho času veľmi lacná a je vyššej triedy.
Canon EOS 5 QD (1992 - 1998)
Canon v roku 1987 uviedol na trh radu EOS, ktorou nahradil dovtedy manuálne fotoaparáty. Novým systémom uviedol aj nový typ závitu objektívov EF, ktorý nahradil nekompatibilný FD. Toľko v superskratke o EOS.
O filmových zrkadlovkách sa nedá toho veľa popísať, pretože výsledná kvalita fotografií závisí okrem iného od použitého filmu. Samotné telo skôr poskytuje určitý komfort. EOS 5 (s prívlastkom Quartz Date - len pre japonský trh) som si kúpil preto, lebo sa zmestil do vymedzeného rozpočtu, no poskytol niečo viac, než niektoré zrkadlovky nižších tried. O triedu nižší, než najvyšší model EOS 1, má prívlastok polo-profesionálny. Má totiž plastové telo, ktoré na profi účely nepostačuje. Burst mode má 5 snímkov za sekundu a netreba mu žiaden externý motor v gripe, najkratší expozičný čas je 1/8000s a 5 AF bodov, ktoré sa dajú ovladať zrakom (Eye control), dačo, čo dnešné digitálne zrkadlovky nemajú. Neskôr som si k nemu dokúpil vertikálny grip (nemá ani motor, ani batérie, čo je škoda) a externú spúšť.
Zrkadlovka je veľmi pohodlná, všetky voliče sú krásne dostupné pre moje krátke prsty a i napriek svojmu veku vyzerá veľmi dobre, čo zmiatlo mnohých, ktorí si mysleli, že je digitálna (a chceli vidieť záber).
Keďže ale fotenie na film ide do peňazí, musel som si zadovážiť digitálnu zrkadlovku.
Canon EOS 1D Mark II (2004 - 2005)
Môžem byť veľmi rád, že som na prelome 90. rokov a nového milénia nezažil na vlastnej koži prechod na digitál. To muselo byť riadne psycho. Ale pekne po poriadku. Po jednom jarnom dni, kedy som vytiahol kamoša, tiež "canonistu", von prevetrať naše zrkadlovky (ja svoj fullframe EOS 5 a on svoj digitál 400D), sme sa obaja nadchli nad zrkadlovkami toho druhého. Ja som sa nadchol na digitál, kamarát na pravý fullframe, ktorý si ešte v ten večer kúpil na eBay. Ani sa mu nečudujem, vlastní totiž zoomové rybie oko a na crop senzore ani zďaleka neukazuje toľko, čo na fullframe. Mňa ale práve trápilo to, že crop senzor (APS-C) urobí aj zo štandardnej päťdesiatky teleobjektív a pokiaľ chcel človek fakt širokouhlý objektív, musel zainvestovať až do rybieho oka, čo nie je veru lacný špás. A tak sa začal hon po digitálnej zrkadlovke.
Opäť som si vymedzil nejaký rozpočet (ktorý som prešvihol len o pár €) a zistil som, že to také jednoduché nebude. Vedel som, že do crop senzoru nepôjdem (zrkadlovky s APS-C čipom stále tvoria značnú väčšinu produkcie), ale sebehorší fullframe (5D, 1Ds) som si dovoliť nemohol. Navyše rozmaznaný skvelým užívateľským komfortom EOS 5 to bolo ťažké. Do cenovej hladiny sa tak zmestili dve zrkadlovky, ktoré boli aj akýmsi kompromisom. Nemali čip o veľkosti APS-C, ale zároveň neboli ani fullframe. Ide o APS-H čipy, crop factor je 1.3x. Išlo o dve zrkadlovky: 1D z roku 2001 a 1D Mark II z roku 2004. Nakoniec to vyhral mladší brat.
Vo svojej dobe išlo o to najlepšie, čo bolo od Canonu na trhu. Sen každého fotografa. A ani sa nečudujem, je to jeden podarený fotoaparát, ktorý aj dnes má čo povedať a hravo schová do vrecka dnešné moderné zrkadlovky pre amatérov a začiatočníkov.
Prvá vec, čo ma prekvapila, bola jeho veľkosť a hmotnosť. Je to obrovský fotoaparát, ktorý bez objektívu váži 1,5 kg. Ale i napriek tomu mi perfektne sadol do mojich malých detských rúk. Výborne sa drží a všetky ovládacie prvky sú podobne ako pri EOS 5 dostupné. Keďže som mal na istý čas požičaný digitál 400D, hneď som zistil, že sa 1D Mark II ovláda úplne inak. Ono vlastne je to úplne iný fotoaparát. Tu vidno naozaj ten rozdiel medzi profesionálnymi a amatérskymi zrkadlovkami.
Nemám schopnosti recenzenta popísať všetky jeho vymoženosti, tie si vie každý vyhľadať na nete, no spomeniem asi výhody a nevýhody.
Výhody: absolútne kvalitná a odolná konštrukcia, výborná kvalita fotiek pri nižšom ISO, 8,5 snímkov za sekundu, slot pre dve pamäťovky (CF a SDHC), dovedna tri informačné displeje (všetky podsvietené), vstavaný vertikálny grip, perfektná ergonómia oboch gripov
Nevýhody: hmotnosť (je neskutočne ťažký), veľkosť (svojim rozmerom opticky zmenší každý objektív), ISO do 3200 (už pri ISO 1000 značne zrní), prepojenie cez EOS Utility jedine na 32 bitovom Windows XP, USB 1.1, má cache pamäť len pre 20 záberov a veľmi dlho trvá, kým sa nahrajú na pamäťovku, nevie ukladať RAW súbory na jednu a JPG súbory na druhú pamäťovku, prehľadový displej je veľmi malý, z dnešného hľadiska nedokáže to, čo dnešné zrkadlovky: video a vyššie rozlíšenie (má iba 8,2 MPix).
Veľmi sa mi osvedčil na akciách, ktoré fotím a výborne sa mi s ním fotí, no na bežné fotenie vo voľnom čase je veľmi nepraktický a preto som si musel zadovažíť niečo jednoduchšie, ľahšie a menšie.
Canon EOS 100D (2013 - )
Ako som sa stránil kúpy zrkadlovky s APS-C čipom, tak som po pol roku používania 1D Mark II usúdil, že na obyčajné bežné cvakanie sa mi zrkadlovka nižšej triedy zíde. Chcel som však niečo nové, nič z druhej ruky. A tak som chodil po obchodoch a pozeral po zrkadlovkách. Vedel som, že do tisíckovej rady Canonu určite nepôjdem, mal som tú česť držať v ruke 1100D a 1200D a tieto fotoaparáty mi fakt prišli naozaj slabé. Vadilo mi, že sú z funkčného hľadiska značne obmedzené a aj pôsobili dosť lacno. Moju pozornosť si však upútala "stovka". Maličká zrkadlovka, ktorá svojou veľkosťou sa snáď hodí deťom. Pozeral som na internete čo všetko dokáže a bolo rozhodnuté. Chcel som ju. Tak som zbehol do obchodu a kúpil.
Je to fakt drobec, nečudo, že je to v súčasnosti najmenšia zrkadlovka s APS-C čipom na trhu. Funkciami patrí do stovkovej rady, no nemá vyklápací displej ako tie z tisíckovej (aspoň je dotykový). Bez objektívu váži 407 gramov a s pancake objektívom sa zmestí hravo do vrecka voľnejších nohavíc. Pribalený objektív EF-S 18-55mm f3.5-5.6 IS STM je síce "slepúch" (kvôli vysokému clonovému číslu), je však veľmi ostrý a na začiatok bohate stačí. Zrkadlovka vie točiť video vo Full HD (24/25/30 fps) a v 720p (50/60 fps). Pri nízkom ISO vie porobiť aj krásne fotky, ale od ISO 400 to už ide kvalitatívne dole (od ISO 1600 je už foťák nepoužiteľný a najvyššie ISO 25600 je snáď len na okrasu).
Výhody: malá veľkosť a hmotnosť (pre urastenejších to bude skôr nevýhoda), 18 MPix, veľa kreatívnych módov pre začínajúcich, krásne fotky pri ISO 100 a 200, cenovo rovnako ako tisíckové Canony
Nevýhody: od ISO 400 výrazne zhoršujúca sa kvalita, ostrenie pri LiveView je dosť odveci, kvôli nízkej hmotnosti nevhodný na fotenie dlhších expozícií z ruky, slabá cache pamäť pri burst mode (zahltí sa po 4 záberoch), kvôli nevyklopiteľnému displeju nevhodný pre vlogging, mne osobne vadí, že v kombinácii RAW+JPEG ukladá JPEG súbory v najvyššej kvalite (napr. na 1D Mark II sa dá nastaviť až 4 veľkosti JPEG súčasne s RAW).
Tento foťák rád so sebou nosím a svojou veľkosťou pripomína skôr zoomový kompakt, než zrkadlovku.
Asi ste čakali odbornejší článok, ale tých je na nete kopec.
O nejakých 15 rokov neskôr prišlo k náhlemu impulzu a rozhodol som sa, že keď už zo mňa profesionál nebude, tak aspoň si už kúpim dáku poriadnu zrkadlovku. Ale akú a od akého výrobcu? Dlhé roky sa tradovalo, že fotografi sa delia na "nikonistov" a "canonistov". Síce kvalitné fotoaparáty vyrábajú aj Sony (ex Minolta), či Pentax, no "praví fotografi" používajú buď Canon, alebo Nikon. A tak som sa rozhodol, že zo mňa bude "canonista". Práve Canon foťáky mi asi najviac imponovali ešte za mojich študentských čias, kedy som obdivoval ešte filmovú zrkadlovku Canon EOS 50, ktorú mal Roman Rigell (česť jeho pamiatke), niekdajší "skorokolega" z ateliéru, kde som praxoval.
Keď ma z ničoho nič pohltila myšlienka, že si mám kúpiť zrkadlovku, vedel som, že profíkom nebudem a že si zadovážim zrkadlovku na film, s ktorou si sem-tam čo-to pofotím. Po večeroch som trčal na eBay a pozeral som, v akých cenových kategóriach sa pohybujú Canon zrkadlovky a objektívy. Celkom ma prekvapilo, že ceny sú celkom nízke a tak som si vypomohol aj tabuľkou na Wikipedii, kde je rozdelené, o aké triedy zrkadloviek ide. Mnou vybraná zrkadlovka tak splnila dve veci: bola toho času veľmi lacná a je vyššej triedy.
Canon EOS 5 QD (1992 - 1998)
Canon v roku 1987 uviedol na trh radu EOS, ktorou nahradil dovtedy manuálne fotoaparáty. Novým systémom uviedol aj nový typ závitu objektívov EF, ktorý nahradil nekompatibilný FD. Toľko v superskratke o EOS.
O filmových zrkadlovkách sa nedá toho veľa popísať, pretože výsledná kvalita fotografií závisí okrem iného od použitého filmu. Samotné telo skôr poskytuje určitý komfort. EOS 5 (s prívlastkom Quartz Date - len pre japonský trh) som si kúpil preto, lebo sa zmestil do vymedzeného rozpočtu, no poskytol niečo viac, než niektoré zrkadlovky nižších tried. O triedu nižší, než najvyšší model EOS 1, má prívlastok polo-profesionálny. Má totiž plastové telo, ktoré na profi účely nepostačuje. Burst mode má 5 snímkov za sekundu a netreba mu žiaden externý motor v gripe, najkratší expozičný čas je 1/8000s a 5 AF bodov, ktoré sa dajú ovladať zrakom (Eye control), dačo, čo dnešné digitálne zrkadlovky nemajú. Neskôr som si k nemu dokúpil vertikálny grip (nemá ani motor, ani batérie, čo je škoda) a externú spúšť.
Zrkadlovka je veľmi pohodlná, všetky voliče sú krásne dostupné pre moje krátke prsty a i napriek svojmu veku vyzerá veľmi dobre, čo zmiatlo mnohých, ktorí si mysleli, že je digitálna (a chceli vidieť záber).
Keďže ale fotenie na film ide do peňazí, musel som si zadovážiť digitálnu zrkadlovku.
Canon EOS 1D Mark II (2004 - 2005)
Môžem byť veľmi rád, že som na prelome 90. rokov a nového milénia nezažil na vlastnej koži prechod na digitál. To muselo byť riadne psycho. Ale pekne po poriadku. Po jednom jarnom dni, kedy som vytiahol kamoša, tiež "canonistu", von prevetrať naše zrkadlovky (ja svoj fullframe EOS 5 a on svoj digitál 400D), sme sa obaja nadchli nad zrkadlovkami toho druhého. Ja som sa nadchol na digitál, kamarát na pravý fullframe, ktorý si ešte v ten večer kúpil na eBay. Ani sa mu nečudujem, vlastní totiž zoomové rybie oko a na crop senzore ani zďaleka neukazuje toľko, čo na fullframe. Mňa ale práve trápilo to, že crop senzor (APS-C) urobí aj zo štandardnej päťdesiatky teleobjektív a pokiaľ chcel človek fakt širokouhlý objektív, musel zainvestovať až do rybieho oka, čo nie je veru lacný špás. A tak sa začal hon po digitálnej zrkadlovke.
Opäť som si vymedzil nejaký rozpočet (ktorý som prešvihol len o pár €) a zistil som, že to také jednoduché nebude. Vedel som, že do crop senzoru nepôjdem (zrkadlovky s APS-C čipom stále tvoria značnú väčšinu produkcie), ale sebehorší fullframe (5D, 1Ds) som si dovoliť nemohol. Navyše rozmaznaný skvelým užívateľským komfortom EOS 5 to bolo ťažké. Do cenovej hladiny sa tak zmestili dve zrkadlovky, ktoré boli aj akýmsi kompromisom. Nemali čip o veľkosti APS-C, ale zároveň neboli ani fullframe. Ide o APS-H čipy, crop factor je 1.3x. Išlo o dve zrkadlovky: 1D z roku 2001 a 1D Mark II z roku 2004. Nakoniec to vyhral mladší brat.
Vo svojej dobe išlo o to najlepšie, čo bolo od Canonu na trhu. Sen každého fotografa. A ani sa nečudujem, je to jeden podarený fotoaparát, ktorý aj dnes má čo povedať a hravo schová do vrecka dnešné moderné zrkadlovky pre amatérov a začiatočníkov.
Prvá vec, čo ma prekvapila, bola jeho veľkosť a hmotnosť. Je to obrovský fotoaparát, ktorý bez objektívu váži 1,5 kg. Ale i napriek tomu mi perfektne sadol do mojich malých detských rúk. Výborne sa drží a všetky ovládacie prvky sú podobne ako pri EOS 5 dostupné. Keďže som mal na istý čas požičaný digitál 400D, hneď som zistil, že sa 1D Mark II ovláda úplne inak. Ono vlastne je to úplne iný fotoaparát. Tu vidno naozaj ten rozdiel medzi profesionálnymi a amatérskymi zrkadlovkami.
Nemám schopnosti recenzenta popísať všetky jeho vymoženosti, tie si vie každý vyhľadať na nete, no spomeniem asi výhody a nevýhody.
Výhody: absolútne kvalitná a odolná konštrukcia, výborná kvalita fotiek pri nižšom ISO, 8,5 snímkov za sekundu, slot pre dve pamäťovky (CF a SDHC), dovedna tri informačné displeje (všetky podsvietené), vstavaný vertikálny grip, perfektná ergonómia oboch gripov
Nevýhody: hmotnosť (je neskutočne ťažký), veľkosť (svojim rozmerom opticky zmenší každý objektív), ISO do 3200 (už pri ISO 1000 značne zrní), prepojenie cez EOS Utility jedine na 32 bitovom Windows XP, USB 1.1, má cache pamäť len pre 20 záberov a veľmi dlho trvá, kým sa nahrajú na pamäťovku, nevie ukladať RAW súbory na jednu a JPG súbory na druhú pamäťovku, prehľadový displej je veľmi malý, z dnešného hľadiska nedokáže to, čo dnešné zrkadlovky: video a vyššie rozlíšenie (má iba 8,2 MPix).
Veľmi sa mi osvedčil na akciách, ktoré fotím a výborne sa mi s ním fotí, no na bežné fotenie vo voľnom čase je veľmi nepraktický a preto som si musel zadovažíť niečo jednoduchšie, ľahšie a menšie.
Canon EOS 100D (2013 - )
Ako som sa stránil kúpy zrkadlovky s APS-C čipom, tak som po pol roku používania 1D Mark II usúdil, že na obyčajné bežné cvakanie sa mi zrkadlovka nižšej triedy zíde. Chcel som však niečo nové, nič z druhej ruky. A tak som chodil po obchodoch a pozeral po zrkadlovkách. Vedel som, že do tisíckovej rady Canonu určite nepôjdem, mal som tú česť držať v ruke 1100D a 1200D a tieto fotoaparáty mi fakt prišli naozaj slabé. Vadilo mi, že sú z funkčného hľadiska značne obmedzené a aj pôsobili dosť lacno. Moju pozornosť si však upútala "stovka". Maličká zrkadlovka, ktorá svojou veľkosťou sa snáď hodí deťom. Pozeral som na internete čo všetko dokáže a bolo rozhodnuté. Chcel som ju. Tak som zbehol do obchodu a kúpil.
Je to fakt drobec, nečudo, že je to v súčasnosti najmenšia zrkadlovka s APS-C čipom na trhu. Funkciami patrí do stovkovej rady, no nemá vyklápací displej ako tie z tisíckovej (aspoň je dotykový). Bez objektívu váži 407 gramov a s pancake objektívom sa zmestí hravo do vrecka voľnejších nohavíc. Pribalený objektív EF-S 18-55mm f3.5-5.6 IS STM je síce "slepúch" (kvôli vysokému clonovému číslu), je však veľmi ostrý a na začiatok bohate stačí. Zrkadlovka vie točiť video vo Full HD (24/25/30 fps) a v 720p (50/60 fps). Pri nízkom ISO vie porobiť aj krásne fotky, ale od ISO 400 to už ide kvalitatívne dole (od ISO 1600 je už foťák nepoužiteľný a najvyššie ISO 25600 je snáď len na okrasu).
Výhody: malá veľkosť a hmotnosť (pre urastenejších to bude skôr nevýhoda), 18 MPix, veľa kreatívnych módov pre začínajúcich, krásne fotky pri ISO 100 a 200, cenovo rovnako ako tisíckové Canony
Nevýhody: od ISO 400 výrazne zhoršujúca sa kvalita, ostrenie pri LiveView je dosť odveci, kvôli nízkej hmotnosti nevhodný na fotenie dlhších expozícií z ruky, slabá cache pamäť pri burst mode (zahltí sa po 4 záberoch), kvôli nevyklopiteľnému displeju nevhodný pre vlogging, mne osobne vadí, že v kombinácii RAW+JPEG ukladá JPEG súbory v najvyššej kvalite (napr. na 1D Mark II sa dá nastaviť až 4 veľkosti JPEG súčasne s RAW).
Tento foťák rád so sebou nosím a svojou veľkosťou pripomína skôr zoomový kompakt, než zrkadlovku.
Asi ste čakali odbornejší článok, ale tých je na nete kopec.
Komentáre
Zverejnenie komentára