Ako som si zadovážil ideálne náramkové hodinky
Mnohí ľudia tvrdia, že náramkové hodinky sú zbytočné, pretože na zobrazenie času nám stačí vytiahnúť z vrecka mobil a pozrieť sa na čas. Áno, tento názor sa nedá vyvrátiť a zobrazovaný čas na mobile je absolútne presný (samozrejme, ak je nastavená automatická aktualizácia času cez mobilného operátora). No určite by som náramkové hodinky nehádzal do prepadliska dejín len kvôli tomu. Stále sú v neposlednom rade módny doplnok, ktorý má, na rozdiel od retiazok, či prsteňov, o jednu užitočnú funkciu navyše.
Hodinky sú súčasťou môjho života už od detstva. Od prvých plastových digitálok, ktoré som mal asi vo veku 8 rokov, až po súčasnosť, kedy vlastním dovedna 9 (z toho 8 funkčných) hodiniek. Samozrejme, že všetky hodinky, ktoré som do svojich 18 rokov vlastnil, už dávno nemám, moji rodičia mi vždy kúpili tie najlacnejšie a nie veľmi trvácne hodinky neznámych výrobcov a pochybnej kvality. Teda až na jedny hodinky, ale tie mi zničil brat, keď som mu ich požičal, keď išiel v roku 1998 do Francúzska na MS vo futbale a vrátil mi ich doslova "rozšalátené". Išlo o plastové ručičkové hodinky s motívom televíznej relácie X Large rakúskej televízie ORF, ktoré mali japonský strojček firmy Citizen. Najstaršie hodinky, ktoré vlastním (výnimkou sú hodinky, ktoré som zdedil po nebohom otcovi), sú tým pádom plastové ručičkové Casio hodinky s Illuminator podsvietením, ktoré som si sám kúpil k svojim 18. narodeninám.
V minulosti som samozrejme nevenoval extra pozornosť hodinkám a len veľmi okrajovo som vnímal ich dôležitosť. Jediné, čo ma trápilo, bolo kupovanie nového remienku, ktorý sa rýchlo rozpadával. To bola najväčšia slabina vyššie menovaných Casio hodiniek. Preto aj boli po pár rokoch nahradené švajčiarskými hodinkami Swatch, opäť v plastovom prevedení. Remienok sa zdal byť samozrejme kvalitnejší, nenechal sa odradiť mojimi rukami, ktoré vylučujú viac potu, než je zdravé a aj samotné hodinky sa javili byť kvalitnejšie a presnejšie. Vtedy ma ale trápila iná vec. Hodinky sa mi zdali všetky na jedno kopyto: buď boli ručičkové, alebo digitálne, či dokonca oboje naraz. Ale nič výnimočné som na nich nebadal. A tak som narazil na jednu stránku, ktorá sa zaoberala predajom netradičných hodiniek. A vtedy to prišlo ako blesk z jasného neba. Začal som si uvedomovať silu hodiniek ako módneho doplnku, či predstaviteľa životného štýlu.
A teraz predstavím niektoré z mojich hodiniek, ktoré sa stali súčasťou mojej osobnosti.
JLr7
Pod týmto šialeným názvom sa skrývajú netradičné digitálne hodinky, ktorým treba venovať viac času na naučenie sa, ako z nich odčítať čas (treba viac času na odčítanie času - ba-dum-tss). Celokovové telo s kovovým remienkom a ciferník zložený z digitálnych segmentov. Samotný názov práve vychádza z úplne prvého riadku ciferníku. Kúpil som si ich niekedy na jar roku 2007 a ešte dodnes vzbudzujú veľa pozornosti. Mnohí hľadajú ciferník pod reálnym ciferníkom (niečo ako kedysi boli detské digitálky), iní sa snažia vykrúcaním hlavy odčítať reálne číslice zo samotných polosegmentov, no čas sa na nich zobrazuje inak. Ciferník sa skladá zo štyroch skupín, hranica jednotlivých skupín sú druhá a štvrtá skupina. Prvá skupina sa skladá z 12 polosegmentov a neuveríte, tá skupina zobrazuje hodiny. Druhá skupina sa skladá len z 3 polosegmentov. Prvý zobrazuje 15 minút, dva zobrazujú 30 minút, všetky tri zobrazujú 45 minút. Tretia skupina sa skladá zo 14 polosegmentov a tie zobrazujú jednotlivé minúty. Ak nesvieti žiaden, je to nula, ak všetky, tak 14 minút. Spolu s druhou skupinou treba zrátať celkový čas minút. Ak svietia dva polosegmenty v druhej skupine a 7 v tretej, výsledok je 30+7=37 minút. Štvrtá skupina je tiež len z 3 polosegmentov a tá iba bliká po sekundách. Význam štvrtej skupiny je v nastaveniach hodiniek, ale to tu rozoberať nebudem.
Nevýhodou hodiniek je nepresný čas. Mechanika nie je presná, čo je dosť sklamanie od rýdzo japonských hodiniek a v priebehu týždňa od nastavenia idú hodinky napred o 2 minúty. A ďalšou nevýhodou je netrvanlivosť farby postriekanej na nerezovom tele a remienku. Ale i napriek tomu som tieto hodinky nosil veľmi dlho a verím tomu, že si ma dodnes mnohí asociujú práve s týmito imidžovými hodinkami.
Binary watch
Binárnych hodiniek je k dispozícii nespočetne veľa druhov od rôznych výrobcov. Tiež sa radia do kategórie netradičných, viď práve JLr7. Odčítanie času je ale jednoduchšie, stačí len zrátať svietiace diodky. Tie moje sú lacné čínske, takže nemožno čakať zas excelentnú kvalitu. Telo je na dotyk oveľa menej kvalitné, než JLr7, akože kožený remienok tiež nie je trvácny a ani mechanika nie je o nič presnejšia. Povedal by som, že odchýlka je ešte väčšia. Ale tiež je to len imidžovka.
Casio WVA-M630 9AJF
Pod týmto krkolomným názvom sa nachádzajú moje ideálne hodinky. Sú to síce Casio (opäť), ale predsa o niečo kvalitnejšie, než tie moje prvé. Tento model som si vybral na základe toho, čo som v čase kúpy od hodiniek chcel v danej cenovej kategórii. Ide o hybridné ručičkovo-digitálne hodinky rady Wave Ceptor, čiže rádiom riadené hodinky. Telo a remienok sú z nerezovej ocele, čo je pre mňa a moje potiace sa ruky to najideálnejšie. Hlavnou výhodou hodiniek je, že sú totálne autonómne. Nemusím s nimi absolútne nič riešiť. Čas si nastavia automaticky (DCF77), takže mám k dispozícii absolútne presný čas. Nemusím ani riešiť problém s batériou. Tá je nabíjateľná z ciferníku, na ktorom je solárny panel. Hodinky majú ciferník jemne zlatistej farby a v spodnej časti sa nachádza informačný displej. Ten zobrazuje buď deň v týždni a v mesiaci (napríklad WE 25, aka 25. apríl 2018 streda), alebo sekundy (inak sú hlavne ručičkové), či čas, no v neposlednom rade slúžia aj ako stopky, minútka, zobrazenie druhého svetového času, zobrazenie informácii o letnom či zimnom čase, dátum a čas poslednej synchronizácie s vysielačom, stav batérie (v zime sa mi nedali riadne nabiť, takže zobrazovali MID, po plnom nabití cez tieto letné dni, aj keď je apríl, už zobrazujú HI), budík a na prvotné nastavenia. Vyzerajú veľmi decentne, nie sú ani malé, ani veľké (niektoré hodinky vyzerajú ako budíky na remienku, bŕŕŕ), nepôsobia lacno, ale ani draho (chválabohu, neviem si predstaviť chodiť po vonku s Rolexkami). A práve pomocou týchto hodiniek som si vedel odsledovať presnosť mechaník ostatných hodiniek, ktoré mám. A len jediné majú tak dokonalú mechaniku, že majú odchýlku v priebehu niekoľkých mesiacov len zopár sekúnd.
Gianvix
Značku Gianvix skoro nikto nepozná. A ani ja sám neviem zhodnotiť, či ide o prestížnu značku, najdrahšie hodinky stoja len niečo cez 100€. Ide o hodinky talianského výrobcu Vittorio Giannotti. Tieto hodinky som zdedil (spolu ešte s nepeknými automatmi Prim) po nebohom otcovi. Áno, pod týmto nevábnym vzhľadom (sú vizuálne poničené) sa nachádza excelentná a presná mechanika. Hodinky sú poháňané batériou a stále žasnem nad ich presnosťou (vo všeobecnosti sú quartz mechaniky nie veľmi presné). Ide o tzv. chronography, čiže hodinky so stopkami, takže to, čo sa javí ako sekundová ručička, je v skutočnosti ručička stopiek, ktorá stále stojí v polohe 12 a pohne sa, až keď spustím stopky. V skutočnosti je sekundová ručička tá malá spodná. Kvalitu týchto hodiniek som ale ocenil až po tom, ako som zistil, že za tri mesiace meškali len 5 sekúnd. Určite ich dám časom zrenovovať. Nosil som ich až do momentu, keď som si zadovážil Casio Wave Ceptor, ale po dôkladnej renovácii ich určite ešte nosievať budem.
A aké sú vaše ideálne náramkové hodinky?
Hodinky sú súčasťou môjho života už od detstva. Od prvých plastových digitálok, ktoré som mal asi vo veku 8 rokov, až po súčasnosť, kedy vlastním dovedna 9 (z toho 8 funkčných) hodiniek. Samozrejme, že všetky hodinky, ktoré som do svojich 18 rokov vlastnil, už dávno nemám, moji rodičia mi vždy kúpili tie najlacnejšie a nie veľmi trvácne hodinky neznámych výrobcov a pochybnej kvality. Teda až na jedny hodinky, ale tie mi zničil brat, keď som mu ich požičal, keď išiel v roku 1998 do Francúzska na MS vo futbale a vrátil mi ich doslova "rozšalátené". Išlo o plastové ručičkové hodinky s motívom televíznej relácie X Large rakúskej televízie ORF, ktoré mali japonský strojček firmy Citizen. Najstaršie hodinky, ktoré vlastním (výnimkou sú hodinky, ktoré som zdedil po nebohom otcovi), sú tým pádom plastové ručičkové Casio hodinky s Illuminator podsvietením, ktoré som si sám kúpil k svojim 18. narodeninám.
V minulosti som samozrejme nevenoval extra pozornosť hodinkám a len veľmi okrajovo som vnímal ich dôležitosť. Jediné, čo ma trápilo, bolo kupovanie nového remienku, ktorý sa rýchlo rozpadával. To bola najväčšia slabina vyššie menovaných Casio hodiniek. Preto aj boli po pár rokoch nahradené švajčiarskými hodinkami Swatch, opäť v plastovom prevedení. Remienok sa zdal byť samozrejme kvalitnejší, nenechal sa odradiť mojimi rukami, ktoré vylučujú viac potu, než je zdravé a aj samotné hodinky sa javili byť kvalitnejšie a presnejšie. Vtedy ma ale trápila iná vec. Hodinky sa mi zdali všetky na jedno kopyto: buď boli ručičkové, alebo digitálne, či dokonca oboje naraz. Ale nič výnimočné som na nich nebadal. A tak som narazil na jednu stránku, ktorá sa zaoberala predajom netradičných hodiniek. A vtedy to prišlo ako blesk z jasného neba. Začal som si uvedomovať silu hodiniek ako módneho doplnku, či predstaviteľa životného štýlu.
A teraz predstavím niektoré z mojich hodiniek, ktoré sa stali súčasťou mojej osobnosti.
JLr7
Pod týmto šialeným názvom sa skrývajú netradičné digitálne hodinky, ktorým treba venovať viac času na naučenie sa, ako z nich odčítať čas (treba viac času na odčítanie času - ba-dum-tss). Celokovové telo s kovovým remienkom a ciferník zložený z digitálnych segmentov. Samotný názov práve vychádza z úplne prvého riadku ciferníku. Kúpil som si ich niekedy na jar roku 2007 a ešte dodnes vzbudzujú veľa pozornosti. Mnohí hľadajú ciferník pod reálnym ciferníkom (niečo ako kedysi boli detské digitálky), iní sa snažia vykrúcaním hlavy odčítať reálne číslice zo samotných polosegmentov, no čas sa na nich zobrazuje inak. Ciferník sa skladá zo štyroch skupín, hranica jednotlivých skupín sú druhá a štvrtá skupina. Prvá skupina sa skladá z 12 polosegmentov a neuveríte, tá skupina zobrazuje hodiny. Druhá skupina sa skladá len z 3 polosegmentov. Prvý zobrazuje 15 minút, dva zobrazujú 30 minút, všetky tri zobrazujú 45 minút. Tretia skupina sa skladá zo 14 polosegmentov a tie zobrazujú jednotlivé minúty. Ak nesvieti žiaden, je to nula, ak všetky, tak 14 minút. Spolu s druhou skupinou treba zrátať celkový čas minút. Ak svietia dva polosegmenty v druhej skupine a 7 v tretej, výsledok je 30+7=37 minút. Štvrtá skupina je tiež len z 3 polosegmentov a tá iba bliká po sekundách. Význam štvrtej skupiny je v nastaveniach hodiniek, ale to tu rozoberať nebudem.
Nevýhodou hodiniek je nepresný čas. Mechanika nie je presná, čo je dosť sklamanie od rýdzo japonských hodiniek a v priebehu týždňa od nastavenia idú hodinky napred o 2 minúty. A ďalšou nevýhodou je netrvanlivosť farby postriekanej na nerezovom tele a remienku. Ale i napriek tomu som tieto hodinky nosil veľmi dlho a verím tomu, že si ma dodnes mnohí asociujú práve s týmito imidžovými hodinkami.
Binary watch
Binárnych hodiniek je k dispozícii nespočetne veľa druhov od rôznych výrobcov. Tiež sa radia do kategórie netradičných, viď práve JLr7. Odčítanie času je ale jednoduchšie, stačí len zrátať svietiace diodky. Tie moje sú lacné čínske, takže nemožno čakať zas excelentnú kvalitu. Telo je na dotyk oveľa menej kvalitné, než JLr7, akože kožený remienok tiež nie je trvácny a ani mechanika nie je o nič presnejšia. Povedal by som, že odchýlka je ešte väčšia. Ale tiež je to len imidžovka.
Casio WVA-M630 9AJF
Pod týmto krkolomným názvom sa nachádzajú moje ideálne hodinky. Sú to síce Casio (opäť), ale predsa o niečo kvalitnejšie, než tie moje prvé. Tento model som si vybral na základe toho, čo som v čase kúpy od hodiniek chcel v danej cenovej kategórii. Ide o hybridné ručičkovo-digitálne hodinky rady Wave Ceptor, čiže rádiom riadené hodinky. Telo a remienok sú z nerezovej ocele, čo je pre mňa a moje potiace sa ruky to najideálnejšie. Hlavnou výhodou hodiniek je, že sú totálne autonómne. Nemusím s nimi absolútne nič riešiť. Čas si nastavia automaticky (DCF77), takže mám k dispozícii absolútne presný čas. Nemusím ani riešiť problém s batériou. Tá je nabíjateľná z ciferníku, na ktorom je solárny panel. Hodinky majú ciferník jemne zlatistej farby a v spodnej časti sa nachádza informačný displej. Ten zobrazuje buď deň v týždni a v mesiaci (napríklad WE 25, aka 25. apríl 2018 streda), alebo sekundy (inak sú hlavne ručičkové), či čas, no v neposlednom rade slúžia aj ako stopky, minútka, zobrazenie druhého svetového času, zobrazenie informácii o letnom či zimnom čase, dátum a čas poslednej synchronizácie s vysielačom, stav batérie (v zime sa mi nedali riadne nabiť, takže zobrazovali MID, po plnom nabití cez tieto letné dni, aj keď je apríl, už zobrazujú HI), budík a na prvotné nastavenia. Vyzerajú veľmi decentne, nie sú ani malé, ani veľké (niektoré hodinky vyzerajú ako budíky na remienku, bŕŕŕ), nepôsobia lacno, ale ani draho (chválabohu, neviem si predstaviť chodiť po vonku s Rolexkami). A práve pomocou týchto hodiniek som si vedel odsledovať presnosť mechaník ostatných hodiniek, ktoré mám. A len jediné majú tak dokonalú mechaniku, že majú odchýlku v priebehu niekoľkých mesiacov len zopár sekúnd.
Gianvix
Značku Gianvix skoro nikto nepozná. A ani ja sám neviem zhodnotiť, či ide o prestížnu značku, najdrahšie hodinky stoja len niečo cez 100€. Ide o hodinky talianského výrobcu Vittorio Giannotti. Tieto hodinky som zdedil (spolu ešte s nepeknými automatmi Prim) po nebohom otcovi. Áno, pod týmto nevábnym vzhľadom (sú vizuálne poničené) sa nachádza excelentná a presná mechanika. Hodinky sú poháňané batériou a stále žasnem nad ich presnosťou (vo všeobecnosti sú quartz mechaniky nie veľmi presné). Ide o tzv. chronography, čiže hodinky so stopkami, takže to, čo sa javí ako sekundová ručička, je v skutočnosti ručička stopiek, ktorá stále stojí v polohe 12 a pohne sa, až keď spustím stopky. V skutočnosti je sekundová ručička tá malá spodná. Kvalitu týchto hodiniek som ale ocenil až po tom, ako som zistil, že za tri mesiace meškali len 5 sekúnd. Určite ich dám časom zrenovovať. Nosil som ich až do momentu, keď som si zadovážil Casio Wave Ceptor, ale po dôkladnej renovácii ich určite ešte nosievať budem.
A aké sú vaše ideálne náramkové hodinky?
Komentáre
Zverejnenie komentára