Ako som sa stal kolobežkárom (a vy by ste to tiež mohli zvážiť)
Všimol si niekto, že takmer 2 roky som sem nič nepridal? Môj život sa stal totiž tak nudný, že nebolo vlastne čo pridávať. Ale nakoniec sa stalo niečo, čo som usúdil, že je súce na pár slov a viet. Kúpil som si elektrickú kolobežku
Za ostatných niekoľko rokov sa zo mňa stal obdivovateľ elektrických dopravných prostriedkov. Začalo to tým, že jeden kamarát si kúpil unicykel značky Ninebot. Toho času to nebola zrovna lacná záležitosť a navyše som mal mierne obavy z toho, ako sa vôbec na tom naučím jazdiť. Ale môj obdiv neprestal. Neskôr sa na trhu objavili prvé elektrické kolobežky. Tiež neboli zrovna lacné, ale očakávalo sa, že sa čoskoro objaví dáka lacnejšia. A tak firma Xiaomi uverejnila na trhu kolobežku, ktorá stála okolo 400€, dátum si už presne nepamätám. Trvalo síce nejaký čas, kým som sa odhodlal (a našetril peniaze) a tak som vlani nakoniec skočil do Alzy a rovno som si ju kúpil. Teraz sa určite nájde niekto, kto sa pleskne po čele so slovami: "no ale mal si si to kúpiť cez Gearbest/Aliexpress/Banggood, mal by si to lacnejšie...". Okej, okej, áno, máte pravdu, z európskych skladov by som to mal do týždňa doma a možno o stovku lacnejšie, ale v niektorých veciach fungujem v štýle "práve tu a teraz" a peniaze v tomto smere nehrajú žiadnu rolu. Navyše mám dvojročnú záruku, poistenie proti krádeži a v neposlednom rade istotu, že keď sa na kolobežke prejaví akákoľvek závada, ktorá nebude spôsobená mojim bezhlavým užívaním, tak mi to dáky expert v rámci záruky opraví, prípadne mi ju vymenia kus za kus.
"Okej, kúpil si si ju vlani, to si nemohol napísať článok o kolobežke už vlani, aby tu nebola dvojročná pauza?" Pravdupovediac, chcel som, ale prv som potreboval si ju trošku otestovať, vyskúšať a nadobudnúť určité skúsenosti, než písať akési prázdne frázy totálneho začiatočníka, ktorý na nej jazdil jeden deň od kúpy a potom dopisoval ďalšie články, v ktorých by som vyvracal to, čo by som napísal. Navyše stačí chvíľu googlenia a našli by ste X článkov o kolobežkách, ktoré sú takmer obsahovo totožné (ak by to boli diplomovky, zhoda by tam bola viac, než vysoká). Teraz, keď mám kolobežku už necelý rok (kupovaná v auguste 2019, toto som naklepal v júli 2020) a najazdených vyše 2000 km, môžem popísať zopár subjektívnych dojmov, ktoré som nadobudol a pridať aj pár dojmov od iných užívateľov (som v niekoľkých skupinách na FB, ktoré sa venujú buď priamo kolobežkám od Xiaomi, alebo všeobecne o všetkých).
Prečo práve Xiaomi Mi Scooter 2, aka M365? Hľadal som kolobežku do určitej cenovej kategórie, ktorá bude mať aj možnosť nastavovania cez smartfón a tie lacnejšie od iných značiek sa mi nezdali, že takú možnosť majú. Xiaomi sa mi zdala navyše vhodná pre začiatočníkov a mala dobré parametre: výkon motora 250 W (max. 500 W), maximálna rýchlosť 25 km/h (v ECO režime 20 km/h), kapacita batérie 7800 mAh, výrobca deklaruje dojazd 30 km pri hmotnosti jazdca do 75 kg, samozrejme za najideálnejších podmienok (bezvetrie, rovina, minimálny počet rozbehov), hmotnosť kolobežky 12,5 kg (čo je super, lebo v prípade potreby sa dá zložiť a odniesť v ruke a užívateľ nemusí byť pri tom nasypaný svalnáč, navštevujúci 10x do týždňa niektorú z pobočiek nemenovanej siete posilňovní) a nosnosť kolobežky 100 kg (pri mojej výške by som musel byť už riadne vyžrané, obézne prasa, aby som si musel zháňať podstatne drahšiu kolobežku s vyššou nosnosťou).
Obsah balenia:
V krabici sa okrem kolobežky, ktorej ste museli ešte zložiť riaditká, nachádza tradičný manuál, ktorý odporúčam prečítať aj tým ľuďom, ktorí túto brožúrku hrdo odignorujú a väčšinou zahodia spolu s fóliami a baliacími sáčkami, nabíjačka a náhradné plášte a duše.
Prvé kroky:
Zložiť riaditká pomocou pribalených štyroch skrutiek a kľúča, napojiť na nabíjačku a nechať nabíjať do 100%, pozorne si prečítať manuál a skúsiť sa pripojiť cez aplikáciu Mi Home (Google Play, alebo App Store). V manuáli sa dočítate veci ako sa rozbehnúť, ako sa pridáva a brzdí, ako sa zapína a vypína svetlo a ako sa jazdí. V neposlednom rade sa dozviete aj to, že jazdec musí mať aspoň 15 rokov a mal by dodržiavať pravidlá cestnej premávky (čo by malo byť samozrejme pre každého, čo má vodičský preukaz a aj reálne jazdí aspoň na aute, či motorke) a že treba sa vyvarovať mlákam, či nejazdiť v daždi (k tomu sa dostaneme). Po pripojení na aplikáciu Mi Home sa istotne zobrazí možnosť aktualizovať firmware v kolobežke - tu sa samozrejme rozchádzajú názory skúsenejších užívateľov, ktorí túto možnosť neodporúčajú. Pokiaľ ale neplánujete robiť s kolobežkou psie kusy, čiže pridať tam neoficiálny firmware, v ktorom máte možnosť zasahovať do výkonu kolobežky, pridať tam svojpomocne ďalšiu batériu (oficiálne nie je možnosť), či celkovo spraviť z danej kolobežky niečo úplne iné, tak možnosť updatovať firmware osobne odporúčam. V aplikácii Mi Home máte ďalšie možnosti, ako napríklad fixne nastaviť, aby vám svietilo zadné svetlo, zapnúť tempomat, aktivovať zámok (pri pohybe začne motor brzdiť a kolobežka začne pípať), či sledovať stav batérie, teplotu batérie, vidieť počet najazdených kilometrov, či používať appku ako tachometer, keďže kolobežka má iba 4 diódy, ktoré ukazujú stav batérie a jazdný mód (zelená diódá - ECO režim 20 km/h, biela - klasický režim 25 km/h). Stačí dokúpiť držiak na smartfón, táto milá vecička nestojí veľa.
Prvá jazda:
Od výroby sú kolesá správne nafúkané, no určite odporúčam skontrolovať tlak v pneumatikách a dofúkať kolesá na 50 PSI (ťažší jazdci, čo atakujú 100 kg a viac by mali nafúkať aspoň 60 PSI - k tomu sa dostaneme neskôr). Predpokladá sa, že potenciálny jazdec bude mať hustilku, či pumpičku, veď bicykel má už pomaly každý, ale Xiaomi predáva aj prenosný kompresor, kde nastavíte potrebný tlak a podľa toho nafúka kolesá. Toto dômyselné zariadenie stojí okolo 50€ a podľa mňa by ho mal mať každý, čo má auto, motorku, či čokoľvek iné, čo treba dofúkať. A tak, ako je aj v manuáli napísané, po zapnutí pevne chytiť riaditká, rozbehnúť sa nohou aspoň na 5 km/h a pridať. A hlavne sa nevysypať na zem.
Starostlivosť:
Treba kolobežku pravidelne hladkať a milo sa k nej prihovárať. :D Alebo stačí bohate aspoň raz za 2 týždne skontrolovať tlak v pneumatikách, či ju sem-tam pretrieť, ak je špinavá.
Často dostávam otázku, ako často treba dobíjať kolobežku. Odpoveď je jednoznačná, vždy, keď je batéria vybitá, alebo má nízku hodnotu. To závisí od toho, koľko človek najazdí. A tu sa dostávame k dojazdu. Vyššie som spomenul, že dojazd je 30 km (v normálnom režime) a samozrejme za predpokladu, že jazdec váži maximálne 75 kg (v ECO režime je dojazd pochopiteľne vyšší). Avízovaná nosnosť je 100 kg. Tak ako to teda je? Podľa skúseností ťažších jazdcov sa dojazd znižuje. Tí, čo dokonca vážia viac, než 100 kg, na kolobežke dajú na jedno nabitie sotva 12 km (pravdepodobne v normálnom režime). Celkom pochopím fakt, že to pre mnohých bude demotivujúce, no pre tých ťažších osobne odporúčam kolobežku s väčšou nosnosťou a prípadne výkonnejším motorom, ale dá sa jazdiť aj na tejto, len teda treba rátať s kompromisom. Ak ju chcete využívať na to, aby ste sa s ňou dostali do/z práce, odporúčam určite absolvovať niekoľko jázd na nečisto a potom zistíte, či sa v pohode dostanete z bodu A do bodu B a či budete potrebovať so sebou nosiť nabíjačku, alebo nie.
Najčastejší problém, s ktorým sa majitelia kolobežiek Xiaomi stretávajú, je defekt. Priznám sa, v čase písania tohto článku, som ešte defekt nedostal a to som najazdil cez 2000 km. Podľa vyjadrení je najčastejšou príčinou defektu nedostatočne nafúkané koleso, kedy sa duša prederie o stenu plášťa. Samozrejme nedostatočne nafúkané koleso má tendenciu chytiť defekt aj na nerovnom povrchu, ale pochopiteľne sú časté príčiny aj sklo, klince, či skrutky. Takže sa oplatí sledovať aj po čom jazdíte. Ešte môžete si vyplniť koleso penou a kopec ľudí si pochvaľuje, že potom nemajú problémy s defektami.
Ako je to s jazdením ako takým? Od 1. januára 2020 je kolobežka s výkonom do 250 W a maximálnou rýchlosťou 25 km/h v kategórii nemotorových vozidiel. Čiže jazdiť treba po cyklochodníkoch a cestách, po chodníku smiete ísť len o rýchlosti chôdze, alebo radšej tlačiť. Takisto by mal mať jazdec na sebe reflexné prvky a odporúča sa, aby mal na hlave helmu. Helma síce nie je povinná od 15 rokov, ale mnohí majitelia kolobežiek už absolvovalo niekoľko kolízií, po ktorých si povedali, že radšej mať helmu na hlave, než nemať hlavu vôbec. Takisto z vlastnej skúsenosti odporúčam mať ešte jedno zadné svetlo, najlepšie buď na helme vzadu, alebo niekde na chrbte, aby vás videli aj motoristi. Zadné svetlo sa na kolobežke nachádza na zadnom blatníku a z auta ho nie je veľmi vidieť. Keďže držať jednou rukou riadidlá kolobežky je obtiažnejšie, než na bicykli, dávam znamenia odbočenia nohami, na ktorých mám reflexné prvky. Ale videl som aj prídavné smerovky na helmu a nestáli veľa. Asi si to tiež časom zadovážim.
Jazda na elektrickej kolobežke je závislosť. Nielen, že sa viete efektívne dostať z bodu A do bodu B, nemusíte vynakladať extra energiu, ako v prípade bicyklovania a tak neprídete do práce spotení a smradľaví ako vrcholoví športovci. Ak neprevážate denne ťažký náklad, ušetríte na jazde kolobežky nemálo peňazí, či už tým, že nemusíte si platiť lístky, či električenku (neplatí pre chronických čiernych pasažierov, ktorí tento typický východoeurópsky extrémny šport prevádzkujú s úspechom im vlastným), či pravidelným tankovaním pohonných hmôt do auta, čo neplatí pre úplnych vegeťákov, ktorí radšej strávia v ranných a poobedných špičkách viac času v kolóne áut len preto, lebo im je blbé ísť MHD, či na bicykli/kolobežke. Bohužiaľ sme stále na Slovensku a stále tu žije značná časť populácie, ktorá tento národ svojou primitívnou a zaostalou post-socialistickou mentalitou nikdy nedostane na ten blízky západ, než by si zvyšná časť populácie želala. Istotne, v Bratislave je to s cyklochodníkmi ešte bieda, ale pomaly sa to lepší. A aby sme si ešte viac uvedomili, že sme na Slovensku, tak aj tie cyklochodníky využívajú mnohí naši spoluobčania (bez ohľadu na vzdelanie, sociálne postavenie, náboženské vyznanie, či pohlavie) ako obyčajný chodník, aj keď tam zo zákona nemajú čo robiť. A čo je horšie, aj keď ich upozorníte, že chodník pre nich je len kúsok vedľa, vaše upozornenie v lepšom prípade úplne odignorujú, ako keby zvuk z vašich hlasiviek k nim ani nedorazil. A keďže sme na Slovensku, natrafiť na ľubovoľného príslušníka policajného zboru Slovenskej republiky (alebo príslušníka Mestskej polície), ktorý by námatkovo kontroloval, či sa po cyklochodníku nemotá bežný chodec, alebo naopak po obyčajnom chodníku dáky "Sagan" (to je téma na samostatný článok), je takmer nemožné. Takže veľa kolobežkárov, vrátane mňa, sa dostalo do kolízie s chodcami. V mojom prípade bez ujmy na zdraví, no iní to šťastie nemali. Preto odporúčam si prečítať zákon.
Pre koho je elektrická kolobežka určená? Je určená každému vo veku od 15 rokov. Stretol som sa s názorom, že ide o mestské nemotorové vozidlo. A s týmto názorom aj celkom súhlasím. Podľa mňa je lepšie absolvovať cestu do 10 km v rámci mesta, než absolvovať podobne dlhú cestu z obce do mesta. Tým samozrejme nechcem potenciálnych majiteľov odrádzať. Viem aj o ľuďoch, ktorí za prácou/školou dochádzajú vlakom, no kolobežku si berú so sebou: z domu sa prevezú kolobežkou na železničnú stanicu, tam nastúpia s kolobežkou do vlaku, vystúpia na cieľovej zástavke a s kolobežkou pokračujú do práce/školy. A keďže sa kolobežka dá zložiť, ľahko sa zmestí pod sedadlo vlaku, prípadne uložiť tak, aby nezavadzala.
Nepresvedčil som vás? Vyskúšajte si jazdu na zdieľaných kolobežkách, ktoré ponúka v rámci niekoľkých miest spoločnosť Bolt. Ak vás jazda na kolobežke potom zaujme a budete si vedieť predstaviť jazdiť na nej pravidelne, potom sa nemusíte brániť kúpiť si tú svoju. A možno sa potom uvidíme v meste na cykloceste a zamávame si.
Za ostatných niekoľko rokov sa zo mňa stal obdivovateľ elektrických dopravných prostriedkov. Začalo to tým, že jeden kamarát si kúpil unicykel značky Ninebot. Toho času to nebola zrovna lacná záležitosť a navyše som mal mierne obavy z toho, ako sa vôbec na tom naučím jazdiť. Ale môj obdiv neprestal. Neskôr sa na trhu objavili prvé elektrické kolobežky. Tiež neboli zrovna lacné, ale očakávalo sa, že sa čoskoro objaví dáka lacnejšia. A tak firma Xiaomi uverejnila na trhu kolobežku, ktorá stála okolo 400€, dátum si už presne nepamätám. Trvalo síce nejaký čas, kým som sa odhodlal (a našetril peniaze) a tak som vlani nakoniec skočil do Alzy a rovno som si ju kúpil. Teraz sa určite nájde niekto, kto sa pleskne po čele so slovami: "no ale mal si si to kúpiť cez Gearbest/Aliexpress/Banggood, mal by si to lacnejšie...". Okej, okej, áno, máte pravdu, z európskych skladov by som to mal do týždňa doma a možno o stovku lacnejšie, ale v niektorých veciach fungujem v štýle "práve tu a teraz" a peniaze v tomto smere nehrajú žiadnu rolu. Navyše mám dvojročnú záruku, poistenie proti krádeži a v neposlednom rade istotu, že keď sa na kolobežke prejaví akákoľvek závada, ktorá nebude spôsobená mojim bezhlavým užívaním, tak mi to dáky expert v rámci záruky opraví, prípadne mi ju vymenia kus za kus.
"Okej, kúpil si si ju vlani, to si nemohol napísať článok o kolobežke už vlani, aby tu nebola dvojročná pauza?" Pravdupovediac, chcel som, ale prv som potreboval si ju trošku otestovať, vyskúšať a nadobudnúť určité skúsenosti, než písať akési prázdne frázy totálneho začiatočníka, ktorý na nej jazdil jeden deň od kúpy a potom dopisoval ďalšie články, v ktorých by som vyvracal to, čo by som napísal. Navyše stačí chvíľu googlenia a našli by ste X článkov o kolobežkách, ktoré sú takmer obsahovo totožné (ak by to boli diplomovky, zhoda by tam bola viac, než vysoká). Teraz, keď mám kolobežku už necelý rok (kupovaná v auguste 2019, toto som naklepal v júli 2020) a najazdených vyše 2000 km, môžem popísať zopár subjektívnych dojmov, ktoré som nadobudol a pridať aj pár dojmov od iných užívateľov (som v niekoľkých skupinách na FB, ktoré sa venujú buď priamo kolobežkám od Xiaomi, alebo všeobecne o všetkých).
Prečo práve Xiaomi Mi Scooter 2, aka M365? Hľadal som kolobežku do určitej cenovej kategórie, ktorá bude mať aj možnosť nastavovania cez smartfón a tie lacnejšie od iných značiek sa mi nezdali, že takú možnosť majú. Xiaomi sa mi zdala navyše vhodná pre začiatočníkov a mala dobré parametre: výkon motora 250 W (max. 500 W), maximálna rýchlosť 25 km/h (v ECO režime 20 km/h), kapacita batérie 7800 mAh, výrobca deklaruje dojazd 30 km pri hmotnosti jazdca do 75 kg, samozrejme za najideálnejších podmienok (bezvetrie, rovina, minimálny počet rozbehov), hmotnosť kolobežky 12,5 kg (čo je super, lebo v prípade potreby sa dá zložiť a odniesť v ruke a užívateľ nemusí byť pri tom nasypaný svalnáč, navštevujúci 10x do týždňa niektorú z pobočiek nemenovanej siete posilňovní) a nosnosť kolobežky 100 kg (pri mojej výške by som musel byť už riadne vyžrané, obézne prasa, aby som si musel zháňať podstatne drahšiu kolobežku s vyššou nosnosťou).
Obsah balenia:
V krabici sa okrem kolobežky, ktorej ste museli ešte zložiť riaditká, nachádza tradičný manuál, ktorý odporúčam prečítať aj tým ľuďom, ktorí túto brožúrku hrdo odignorujú a väčšinou zahodia spolu s fóliami a baliacími sáčkami, nabíjačka a náhradné plášte a duše.
Prvé kroky:
Zložiť riaditká pomocou pribalených štyroch skrutiek a kľúča, napojiť na nabíjačku a nechať nabíjať do 100%, pozorne si prečítať manuál a skúsiť sa pripojiť cez aplikáciu Mi Home (Google Play, alebo App Store). V manuáli sa dočítate veci ako sa rozbehnúť, ako sa pridáva a brzdí, ako sa zapína a vypína svetlo a ako sa jazdí. V neposlednom rade sa dozviete aj to, že jazdec musí mať aspoň 15 rokov a mal by dodržiavať pravidlá cestnej premávky (čo by malo byť samozrejme pre každého, čo má vodičský preukaz a aj reálne jazdí aspoň na aute, či motorke) a že treba sa vyvarovať mlákam, či nejazdiť v daždi (k tomu sa dostaneme). Po pripojení na aplikáciu Mi Home sa istotne zobrazí možnosť aktualizovať firmware v kolobežke - tu sa samozrejme rozchádzajú názory skúsenejších užívateľov, ktorí túto možnosť neodporúčajú. Pokiaľ ale neplánujete robiť s kolobežkou psie kusy, čiže pridať tam neoficiálny firmware, v ktorom máte možnosť zasahovať do výkonu kolobežky, pridať tam svojpomocne ďalšiu batériu (oficiálne nie je možnosť), či celkovo spraviť z danej kolobežky niečo úplne iné, tak možnosť updatovať firmware osobne odporúčam. V aplikácii Mi Home máte ďalšie možnosti, ako napríklad fixne nastaviť, aby vám svietilo zadné svetlo, zapnúť tempomat, aktivovať zámok (pri pohybe začne motor brzdiť a kolobežka začne pípať), či sledovať stav batérie, teplotu batérie, vidieť počet najazdených kilometrov, či používať appku ako tachometer, keďže kolobežka má iba 4 diódy, ktoré ukazujú stav batérie a jazdný mód (zelená diódá - ECO režim 20 km/h, biela - klasický režim 25 km/h). Stačí dokúpiť držiak na smartfón, táto milá vecička nestojí veľa.
Prvá jazda:
Od výroby sú kolesá správne nafúkané, no určite odporúčam skontrolovať tlak v pneumatikách a dofúkať kolesá na 50 PSI (ťažší jazdci, čo atakujú 100 kg a viac by mali nafúkať aspoň 60 PSI - k tomu sa dostaneme neskôr). Predpokladá sa, že potenciálny jazdec bude mať hustilku, či pumpičku, veď bicykel má už pomaly každý, ale Xiaomi predáva aj prenosný kompresor, kde nastavíte potrebný tlak a podľa toho nafúka kolesá. Toto dômyselné zariadenie stojí okolo 50€ a podľa mňa by ho mal mať každý, čo má auto, motorku, či čokoľvek iné, čo treba dofúkať. A tak, ako je aj v manuáli napísané, po zapnutí pevne chytiť riaditká, rozbehnúť sa nohou aspoň na 5 km/h a pridať. A hlavne sa nevysypať na zem.
Starostlivosť:
Treba kolobežku pravidelne hladkať a milo sa k nej prihovárať. :D Alebo stačí bohate aspoň raz za 2 týždne skontrolovať tlak v pneumatikách, či ju sem-tam pretrieť, ak je špinavá.
Často dostávam otázku, ako často treba dobíjať kolobežku. Odpoveď je jednoznačná, vždy, keď je batéria vybitá, alebo má nízku hodnotu. To závisí od toho, koľko človek najazdí. A tu sa dostávame k dojazdu. Vyššie som spomenul, že dojazd je 30 km (v normálnom režime) a samozrejme za predpokladu, že jazdec váži maximálne 75 kg (v ECO režime je dojazd pochopiteľne vyšší). Avízovaná nosnosť je 100 kg. Tak ako to teda je? Podľa skúseností ťažších jazdcov sa dojazd znižuje. Tí, čo dokonca vážia viac, než 100 kg, na kolobežke dajú na jedno nabitie sotva 12 km (pravdepodobne v normálnom režime). Celkom pochopím fakt, že to pre mnohých bude demotivujúce, no pre tých ťažších osobne odporúčam kolobežku s väčšou nosnosťou a prípadne výkonnejším motorom, ale dá sa jazdiť aj na tejto, len teda treba rátať s kompromisom. Ak ju chcete využívať na to, aby ste sa s ňou dostali do/z práce, odporúčam určite absolvovať niekoľko jázd na nečisto a potom zistíte, či sa v pohode dostanete z bodu A do bodu B a či budete potrebovať so sebou nosiť nabíjačku, alebo nie.
Najčastejší problém, s ktorým sa majitelia kolobežiek Xiaomi stretávajú, je defekt. Priznám sa, v čase písania tohto článku, som ešte defekt nedostal a to som najazdil cez 2000 km. Podľa vyjadrení je najčastejšou príčinou defektu nedostatočne nafúkané koleso, kedy sa duša prederie o stenu plášťa. Samozrejme nedostatočne nafúkané koleso má tendenciu chytiť defekt aj na nerovnom povrchu, ale pochopiteľne sú časté príčiny aj sklo, klince, či skrutky. Takže sa oplatí sledovať aj po čom jazdíte. Ešte môžete si vyplniť koleso penou a kopec ľudí si pochvaľuje, že potom nemajú problémy s defektami.
Ako je to s jazdením ako takým? Od 1. januára 2020 je kolobežka s výkonom do 250 W a maximálnou rýchlosťou 25 km/h v kategórii nemotorových vozidiel. Čiže jazdiť treba po cyklochodníkoch a cestách, po chodníku smiete ísť len o rýchlosti chôdze, alebo radšej tlačiť. Takisto by mal mať jazdec na sebe reflexné prvky a odporúča sa, aby mal na hlave helmu. Helma síce nie je povinná od 15 rokov, ale mnohí majitelia kolobežiek už absolvovalo niekoľko kolízií, po ktorých si povedali, že radšej mať helmu na hlave, než nemať hlavu vôbec. Takisto z vlastnej skúsenosti odporúčam mať ešte jedno zadné svetlo, najlepšie buď na helme vzadu, alebo niekde na chrbte, aby vás videli aj motoristi. Zadné svetlo sa na kolobežke nachádza na zadnom blatníku a z auta ho nie je veľmi vidieť. Keďže držať jednou rukou riadidlá kolobežky je obtiažnejšie, než na bicykli, dávam znamenia odbočenia nohami, na ktorých mám reflexné prvky. Ale videl som aj prídavné smerovky na helmu a nestáli veľa. Asi si to tiež časom zadovážim.
Jazda na elektrickej kolobežke je závislosť. Nielen, že sa viete efektívne dostať z bodu A do bodu B, nemusíte vynakladať extra energiu, ako v prípade bicyklovania a tak neprídete do práce spotení a smradľaví ako vrcholoví športovci. Ak neprevážate denne ťažký náklad, ušetríte na jazde kolobežky nemálo peňazí, či už tým, že nemusíte si platiť lístky, či električenku (neplatí pre chronických čiernych pasažierov, ktorí tento typický východoeurópsky extrémny šport prevádzkujú s úspechom im vlastným), či pravidelným tankovaním pohonných hmôt do auta, čo neplatí pre úplnych vegeťákov, ktorí radšej strávia v ranných a poobedných špičkách viac času v kolóne áut len preto, lebo im je blbé ísť MHD, či na bicykli/kolobežke. Bohužiaľ sme stále na Slovensku a stále tu žije značná časť populácie, ktorá tento národ svojou primitívnou a zaostalou post-socialistickou mentalitou nikdy nedostane na ten blízky západ, než by si zvyšná časť populácie želala. Istotne, v Bratislave je to s cyklochodníkmi ešte bieda, ale pomaly sa to lepší. A aby sme si ešte viac uvedomili, že sme na Slovensku, tak aj tie cyklochodníky využívajú mnohí naši spoluobčania (bez ohľadu na vzdelanie, sociálne postavenie, náboženské vyznanie, či pohlavie) ako obyčajný chodník, aj keď tam zo zákona nemajú čo robiť. A čo je horšie, aj keď ich upozorníte, že chodník pre nich je len kúsok vedľa, vaše upozornenie v lepšom prípade úplne odignorujú, ako keby zvuk z vašich hlasiviek k nim ani nedorazil. A keďže sme na Slovensku, natrafiť na ľubovoľného príslušníka policajného zboru Slovenskej republiky (alebo príslušníka Mestskej polície), ktorý by námatkovo kontroloval, či sa po cyklochodníku nemotá bežný chodec, alebo naopak po obyčajnom chodníku dáky "Sagan" (to je téma na samostatný článok), je takmer nemožné. Takže veľa kolobežkárov, vrátane mňa, sa dostalo do kolízie s chodcami. V mojom prípade bez ujmy na zdraví, no iní to šťastie nemali. Preto odporúčam si prečítať zákon.
Pre koho je elektrická kolobežka určená? Je určená každému vo veku od 15 rokov. Stretol som sa s názorom, že ide o mestské nemotorové vozidlo. A s týmto názorom aj celkom súhlasím. Podľa mňa je lepšie absolvovať cestu do 10 km v rámci mesta, než absolvovať podobne dlhú cestu z obce do mesta. Tým samozrejme nechcem potenciálnych majiteľov odrádzať. Viem aj o ľuďoch, ktorí za prácou/školou dochádzajú vlakom, no kolobežku si berú so sebou: z domu sa prevezú kolobežkou na železničnú stanicu, tam nastúpia s kolobežkou do vlaku, vystúpia na cieľovej zástavke a s kolobežkou pokračujú do práce/školy. A keďže sa kolobežka dá zložiť, ľahko sa zmestí pod sedadlo vlaku, prípadne uložiť tak, aby nezavadzala.
Nepresvedčil som vás? Vyskúšajte si jazdu na zdieľaných kolobežkách, ktoré ponúka v rámci niekoľkých miest spoločnosť Bolt. Ak vás jazda na kolobežke potom zaujme a budete si vedieť predstaviť jazdiť na nej pravidelne, potom sa nemusíte brániť kúpiť si tú svoju. A možno sa potom uvidíme v meste na cykloceste a zamávame si.
Komentáre
Zverejnenie komentára