Október 2022...

   Neviem ako začať. Na tomto mieste mal byť úplne iný článok, ktorého poznámky si zbieram od konca septembra, no udalosti ostatných dní to zmenili. Je 13. októbra 2022 a v mojom vnútri prebieha neopísateľný príval rôznych emócii. Tento mesiac začal veľmi nešťastne.

  Začiatkom októbra som ja a najmladší člen rodiny prekonávali covid. Ja v podstate druhýkrát. Nemal som o seba obavy, vlani som absolvoval 3 očkovania. Obavy som mal o najmladšieho člena. Ako zistíte, čo je dieťaťu, ktoré okrem slov typu mňam, havo, nie, bé, nevie vyjadriť, čo mu je? Tak sme sa snažili dopovať dieťa liekmi, ktoré s plačom odmietalo, aby sme tie 39 stupňové teploty zrazili. Moje preventívne džganie sa liekmi mi nepomohlo, na tretí deň od prvých príznakov som bol už v starom švungu. Pol druha rolky toaletného papiera sa minula v priebehu jedného dňa, kde som zachytával všetky nechcené produkty mojich dutín. A aj keď som po 5 dňoch mal opäť negatívny Ag test, moje telo sa trápi s dôsledkom ochorenia ešte dnes, takmer 2 týždne od prvých príznakov. Minulý rok, keď som ochorel na covid, som sa dostával z toho necelých 6 týždňov. Dieťa sa z toho dostalo za 3-4 dni. Ale bolo to kruté obdobie, pretože moje telo bolo vyslabnuté a musel som sa o dieťa starať. Som na rodičovskej dovolenke. Matka dieťaťa chodí do práce, pretože vie svojim platom ťahať celú domácnosť. Ťažké obdobie. Dúfam, že sa to nezopakuje. Ale o tom som nechcel.

  Hneď druhý októbrový večer sa odohrala tragická udalosť, aká v dejinách našej krajiny nemá obdoby. Vodič pod vplyvom alkoholu nezvládol riadenie svojho automobilu a vo vysokej rýchlosti (údajne medzi 100 až 130 km/h) vrazil do ľudí na zástavke Zochova v smere do Petržalky. Výsledkom tejto tragédie bolo usmrtenie 4 osôb, piata osoba podľahla zraneniam na druhý deň v nemocnici a niekoľko ďalších zranených osôb. 60 ročnému vodičovi, ktorý sa choval k záchranárom a policajtom agresívne, namerali 1,6 promile alkoholu v dychu. V aute sa nachádzal aj syn vodiča, ktorý bol tiež pod vplyvom alkoholu. Tomu namerali rovné 1 promile alkoholu. Všetky usmrtené osoby boli študenti vysokých škôl, dve osoby z nich mali hneď na druhý deň nastúpiť do školy. Táto tragédia spôsobila celonárodný hnev a túžbu sprísniť tresty, ktoré máme v rámci EÚ najprísnejšie. Bohužiaľ alkohol je stále celonárodne a celospoločensky tolerovaný, ba priam až tvrdo podporovaný. Sám som sa stretol opovrhovaním, či agresívnym chovaním k mojej osobe za to, že som odmietol si vypiť. Nepijem alkohol od leta 2014. Na rozdiel od mnohých ľudí, ktorí boli tvrdo závislí od alkoholu, som neprežíval nejaké závažnejšie abstinenčné príznaky. Nemal som totiž žiadne. Za tých 8 rokov som nemal žiaden relaps, či delirium tremens. Začal som sa desocializovať od ľudí a skupín, kde hrozilo, že by som bol nabádaný, či nútený ku konzumácii alkoholu. Ale na rozdiel od iných oblastí našej krajiny, kde je konzumácia alkoholu priam povinnosťou, som sa stretol aj s rešpektom. Ale o tom som nechcel.

  Len o niekoľko dní neskôr došlo k ďalšej udalosti, kde opäť zohral rolu alkohol za volantom. Dňa 7. októbra došlo k nehode na križovatke Košická - Prievozská, kde 40 ročný vodič narazil do chodkyne, ktorá stála na ostrovčeku. Chodkyňa utrpela zranenia, ktoré si vyžadovali jej prevoz do nemocnice. Vodičovi namerali 1,25 promile alkoholu v dychu. A v následujúcich dňoch sa odohrali ďalšie udalosti, kde opäť úradoval alkohol za volantom, tentokrát bez tragických následkov.

  Avšak zatiaľ najväčšia tragédia, ktorá sa odohrala, nebola spôsobená alkoholom. 12. októbra, včera večer, boli usmrtené dve osoby a ďalšia zranená, strelnou zbraňou. Útočník bol 18 ročný gymnazista. Motívom tohto vraha bola nenávisť voči osobám z komunity LGBTI, ako aj nenávisť voči Židom. Vrah sa na túto udalosť pripravoval, čo popísal v asi 65 stranovom pamflete. Svoje konania zdieľal na sociálnych sieťach. Necítil žiadnu ľútosť. Mal vyhliadnutých viac "terčov", medzi nimi aj súčasného predsedu vlády Eduarda Hegera. Po vykonaní toho ohavného činu naďalej komunikoval na sociálnych sieťach a unikal pred políciou. Tá ho našla na druhý deň ráno. Mŕtveho. V médiach sa o tomto prípade popísalo už dosť a nenapadá mi už nič, čo by som o tom napísal. Snáď len to, že to už zanechalo v mojom vnútri rozpaky o budúcnosť krajiny, v ktorej som sa narodil a v ktorej žijem už vyše štyroch desaťročí. A kým sa rázne nezakročí proti vyvolávačom nenávisti voči druhým, bez ohľadu na ich vierovyznanie, rasu, pohlavie, rod, kým sa nezastaví tá polarizácia spoločnosti, ktorá tu vládne už nejaký piatok, tak nevidím dôvod ostať v tejto krajine a vychovávať tu ďalšiu generáciu. Mám obavy, mám strach. Cítim hnev, ľútosť, bezmocnosť. Volám o pomoc. O tom som chcel.