Intermission: Stretol som bývalú...
Deň, ako každý iný. Sedím s dvojicou kamarátov v nami obľúbenom podniku a kecáme o nesmrteľnosti chrústa. Také tie naše typické debaty o počítačových hrách, o hudbe, o mobiloch a ich aplikáciach, o audio technike, o vysielačkách, o všetkom možnom. Ten podnik býva po večeroch relatívne prázdny a aj keby nebol, boli sme v spoločnej bubline a neriešili sme okolie. Taká typická chlapská klasika, kedy jednoducho nikto pomaly nevníma ruch okolia a putovanie ostatných zákazníkov sem a tam. Keďže som sedel chrbtom k vchodovým dverám, nevnímal som ani odchody a príchody ďalších zákazníkov. Jeden kamarát, sediac oproti mne, v jednom momente zahlásil niečo v zmysle (už si presné znenie jeho vety nevybavím), že sem prišla moja ex s jej terajším partnerom. Potichu, popod nos, ale stále výrazne pre tú našu bublinu. Ten pocit poznáte, ako vás v zlomku sekundy prepadne chvíľková panika, sprevádzaná tým pocitom, akoby vám poskočilo srdce, striaslo telom a následne sa snažíte zachovať kľud, lebo sa vlastne nič nedeje. Stalo sa to aj mne, lebo som netušil, o akú ex sa vlastne jedná. Zrazu ale ten pocit prestal, pretože som hlasy, prichádzajúce spoza môj chrbát, nespoznal.
Pretočíme čas o nejakých 14 rokov naspäť do doby, kedy som si užíval posledné mesiace ako "násť" a chystal sa osláviť "dsať". Začiatkom apríla toho roku, kedy som už bol naspäť civilista (do konca marca som si odkrúcal vtedy ešte bežnú základnú vojenskú službu), som sa tradične zaplietol do konferenčného telefonického hovoru, aké sa vtedy často konali, keďže istý, nemenovaný operátor mobilných sieti, ponúkal víkendové hovory zdarma po prevolaní predplatených minút. O tejto populárnej službe je škoda hovoriť/písať, lebo si istotne zaslúži samostatný článok (a verte mi, je o čom hovoriť/písať). Takže tesne po príchode domov z vojenčiny mi v jednu sobotu večer zavolal vtedajší kamoš (a niekdajší kolega) a klábosili sme. Nezabudol spomenúť, že si vyvoláva s nejakou babou, že je fajn a po chvíľke jej zavolal a pripojil ju do konferenčného hovoru. Od toho momentu sa začalo diať niečo, čo som vtedy považoval za úžasné a perfektné. Začali sme sa ako trojica vonku stretávať, chodievali sme na pivo (áno, vtedy som pil pivo aspoň jedno denne), trávili sme jarné večery a celkom bolo fajn. Občas som sa s tou babou stretol osamote bez kamoša, občas ona s ním bezo mňa, ale tak, či onak sme sa aj tak vždy stretli spoločne. Nie je žiadnym tajomstvom, že tá baba išla po kamošovi, ale jemu ten kamarátsky status asi vyhovoval (alebo ho nepriťahovala, ťažko povedať), i keď sa vo veľkom snažila. Celá snaha vyšla navnivoč v momente, kedy sa mu doslova postavila do cesty a našpúlila pery. Kamoš ju až netaktne odignoroval a doslova ju obišiel. A ako to v takých prípadoch býva, ak ju odmietne "first class", tak postačí aj "economy class". A tak začala tráviť svoj voľný čas so mnou, až to došlo do štádia, kedy sme začali spolu chodiť. Kamošovi to zjavne vyhovovalo, že ho už slečna neobťažuje, sám mal už veľa práce a staršie vyzerajúca dvadsiatníčka so snedou pleťou asi nebol ten vysnený ideál. Mne bolo jedno, že vyzerala výrazne staršie ako ja, čo priam explozívne vyjadrila jedna pani, vidiac nás držať sa za ruky: "A vy máte preboha koľko rokov???? Tu už začnú randiť tridsaťročné s pätnásťročnými!!!" Áno, staršia bola, ale len o rok. Ale zatiaľ čo svojim "prefajčeným a prechľastaným chraplákom" a zrelou postavou dojem tzv. MILF doslova budila, ja s mojim detským výzorom by som hravo zapadol medzi žiakov deviatej triedy základnej školy.
Nerozumeli sme si, často sme sa hádali a hlavne ma tlačila do niečoho, čo bolo pre mňa vo veku čerstvých 20 ešte fakt skoro - do rodičovstva. Fungovala totiž s myšlienkou, ktorú jej vsugeroval gynekológ (to mi tvrdila), že problémy, ktoré má, vyrieši tehotenstvo. Dospelo to do takého štádia, že prestala brať antikoncepciu (bez toho, aby som o tom vedel) a nasilu sa dožadovala oplodnenia. Po výsledku z tehotenského testu, ktorý dopadol k mojej spokojnosti (a k jej nespokojnosti), sa už beztak nefunkčný vzťah rozpadol. Ja som ostal single, ona si v zápäti našla nového (možno ho už riešila pred koncom - neviem) a o mesiac neskôr sa šírili správy, že je tehotná. Keď mi to kamoš hovoril, tak som len poznamenal, že snáď nie je tehotná so mnou. Slečna mi cez kamoša oznámila, že so mnou tehotná nie je.
O pár mesiacov sa vzali a po 14 rokoch som ich opäť videl. A nič to so mnou nespravilo. Výzorom sa síce nezmenila a to má, ako ja, dávno po tridsiatke, hlas sa jej ale zjavne zmenil, lebo som ho nepoznal. Bol podstatne "prechľastanejší a prefajčenejší". Odpil som si z kofoly a pokračoval som v debate s kamarátmi. Jedno viem ale iste, určite ma strasie pri pohľade na niekoho, na kom mi naozaj záležalo a s kým som zažil príjemné chvíle. No táto bývalá za to nestála.
Pretočíme čas o nejakých 14 rokov naspäť do doby, kedy som si užíval posledné mesiace ako "násť" a chystal sa osláviť "dsať". Začiatkom apríla toho roku, kedy som už bol naspäť civilista (do konca marca som si odkrúcal vtedy ešte bežnú základnú vojenskú službu), som sa tradične zaplietol do konferenčného telefonického hovoru, aké sa vtedy často konali, keďže istý, nemenovaný operátor mobilných sieti, ponúkal víkendové hovory zdarma po prevolaní predplatených minút. O tejto populárnej službe je škoda hovoriť/písať, lebo si istotne zaslúži samostatný článok (a verte mi, je o čom hovoriť/písať). Takže tesne po príchode domov z vojenčiny mi v jednu sobotu večer zavolal vtedajší kamoš (a niekdajší kolega) a klábosili sme. Nezabudol spomenúť, že si vyvoláva s nejakou babou, že je fajn a po chvíľke jej zavolal a pripojil ju do konferenčného hovoru. Od toho momentu sa začalo diať niečo, čo som vtedy považoval za úžasné a perfektné. Začali sme sa ako trojica vonku stretávať, chodievali sme na pivo (áno, vtedy som pil pivo aspoň jedno denne), trávili sme jarné večery a celkom bolo fajn. Občas som sa s tou babou stretol osamote bez kamoša, občas ona s ním bezo mňa, ale tak, či onak sme sa aj tak vždy stretli spoločne. Nie je žiadnym tajomstvom, že tá baba išla po kamošovi, ale jemu ten kamarátsky status asi vyhovoval (alebo ho nepriťahovala, ťažko povedať), i keď sa vo veľkom snažila. Celá snaha vyšla navnivoč v momente, kedy sa mu doslova postavila do cesty a našpúlila pery. Kamoš ju až netaktne odignoroval a doslova ju obišiel. A ako to v takých prípadoch býva, ak ju odmietne "first class", tak postačí aj "economy class". A tak začala tráviť svoj voľný čas so mnou, až to došlo do štádia, kedy sme začali spolu chodiť. Kamošovi to zjavne vyhovovalo, že ho už slečna neobťažuje, sám mal už veľa práce a staršie vyzerajúca dvadsiatníčka so snedou pleťou asi nebol ten vysnený ideál. Mne bolo jedno, že vyzerala výrazne staršie ako ja, čo priam explozívne vyjadrila jedna pani, vidiac nás držať sa za ruky: "A vy máte preboha koľko rokov???? Tu už začnú randiť tridsaťročné s pätnásťročnými!!!" Áno, staršia bola, ale len o rok. Ale zatiaľ čo svojim "prefajčeným a prechľastaným chraplákom" a zrelou postavou dojem tzv. MILF doslova budila, ja s mojim detským výzorom by som hravo zapadol medzi žiakov deviatej triedy základnej školy.
Nerozumeli sme si, často sme sa hádali a hlavne ma tlačila do niečoho, čo bolo pre mňa vo veku čerstvých 20 ešte fakt skoro - do rodičovstva. Fungovala totiž s myšlienkou, ktorú jej vsugeroval gynekológ (to mi tvrdila), že problémy, ktoré má, vyrieši tehotenstvo. Dospelo to do takého štádia, že prestala brať antikoncepciu (bez toho, aby som o tom vedel) a nasilu sa dožadovala oplodnenia. Po výsledku z tehotenského testu, ktorý dopadol k mojej spokojnosti (a k jej nespokojnosti), sa už beztak nefunkčný vzťah rozpadol. Ja som ostal single, ona si v zápäti našla nového (možno ho už riešila pred koncom - neviem) a o mesiac neskôr sa šírili správy, že je tehotná. Keď mi to kamoš hovoril, tak som len poznamenal, že snáď nie je tehotná so mnou. Slečna mi cez kamoša oznámila, že so mnou tehotná nie je.
O pár mesiacov sa vzali a po 14 rokoch som ich opäť videl. A nič to so mnou nespravilo. Výzorom sa síce nezmenila a to má, ako ja, dávno po tridsiatke, hlas sa jej ale zjavne zmenil, lebo som ho nepoznal. Bol podstatne "prechľastanejší a prefajčenejší". Odpil som si z kofoly a pokračoval som v debate s kamarátmi. Jedno viem ale iste, určite ma strasie pri pohľade na niekoho, na kom mi naozaj záležalo a s kým som zažil príjemné chvíle. No táto bývalá za to nestála.
Komentáre
Zverejnenie komentára