Intermission: Bol som na Pohode a ...

  Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou: bol som na Pohode. Prečo neuveriteľné? Poviem to takto: nikdy som neuvažoval nad tým, že tam niekedy pôjdem, či už sám, alebo s niekym. Nechcem sa dotknúť tých, ktorí pravidelne nevynechajú ani jeden ročník, ale vždy som mal z takýchto hromadných eventov priam hrôzu a vždy by hrozilo, že by som tam nevydržal od štvrtka obeda do nedeľného rána. Pravdupovediac by som asi niekoho uprosíkal už po pár hodinách, aby ma zaviezol domov. Nie, nie som fajnovka, len jednoducho patrím k tým ľuďom, ktorí sa nedokážu naladiť na tú správnu vlnu a radšej pôjdu len na jeden koncert nejakej kapely, než ich absolvovať tucty na otvorenom priestranstve s možnosťou prespať v hlučnom prostredí (áno, ja na spánok potrebujem ticho a tmu a v jednej miestnosti znesiem niekoho, kto spí ako ja, čiže nechrápe). Tak potom prečo som tento rok na Pohode bol? Ono hneď na začiatok vysvetlím: na Pohode som bol fakt len na pár hodín a neprišiel som kvôli festivalu ako takému. Prišiel som ako člen štábu jednej kapely a než bolo vystúpenie, na ktoré som prišiel "pracovať", tak som sa snažil tráviť čas tak, ako ostatní návštevníci: čiže prechádzaním sa po celom areáli a kde-tam sa votrieť k nejakému stage-u za účelom zhliadnutia iného vystúpenia. Keďže som ale celkom všímavý, za tých pár hodín som prišiel k niektorým poznatkom:

Pohoda je multižánrová: Je neskutočne fajn, že si tam nájde každý to svoje, aspoň čo sa týka hudby. Bohužiaľ ale medzi nami jestvujú ľudia, ktorí si tam prakticky nenájdu nič: napríklad fanatickí vyznávači metalovej hudby, alebo silní konzumenti rádií, "ktoré hrajú zaručene najlepšie hity".

Pohoda nie je len o hudbe: Aj keď je hudobný festival hlavne o hudbe, na Pohode je veľa sprievodných programov, ktoré majú s hudbou pramálo spoločného. Takže ak sa cítite byť ohučaní z toľkej hudby, sú tu miesta, kde si môžete od nej oddýchnuť.

No dobre, toto zistenie svetoborné nie je a vie to aj každý, kto na Pohode (či na hociktorom inom festivale) ešte nebol. Ak plánujete teda na Pohodu konečne ísť stratiť hudobno-festivalové panenstvo, tu je pár veci, na ktoré sa treba pripraviť:


Tlačenica:

Áno, na Pohode je mrte ľudí, naozaj. Účasť býva vraj z roka na rok čoraz vyššia a vyššia a na posledných ročníkoch bolo na Pohode viac ako 30 tisíc návštevníkov. Pre predstavu: na festivale je jednoducho v jednom momente toľko ľudí, ako v hociktorom menšom okresnom meste. Ak nemáte radi obrovské davy, ani sem nechoďte.



Intoxikácia:

Na Pohodu sa značná časť návštevníkov príde jednoducho "rozbiť", "rozšalátiť", alebo ako sa zvykne vravieť: zabávať (lebo žiadna sranda sa nedeje pri tanieri gréckeho šalátu). A keďže ľudia bývajú pod vplyvom alkoholu rôzni a nevyspytateľní, môže sa stať naozaj čokoľvek. O to viac v prípade, ak nepijete alkohol vôbec (ako ja) a nedokážete sa naladiť na "ich frekvenciu". A nie je žiadnym tajomstvom, že tam nájdete aj ľudí, ktorí holdujú akýmkoľvek drogám, najčastejšie marihuana, alebo extáza. Zatiaľ čo konzumáciu extázy si prakticky nevšimnete, závan tlejúcej marihuany z fajky, alebo z jointu môže byť pre ľudí, čo tomu neholdujú, nepríjemný. Veď čo si pomyslieť o človeku, ktorý si chrapúnsky zapáli v desaťtisícovom dave na koncerte len preto, aby "niekam myšlienkovo uletel"? A tak potom uvidíte aj tieto následujúce veci:



Detoxikácia:

Výcuc z wikipédie robiť nebudem, ale proces dávenia je spôsobený hlavne tým, že obsah žalúdka obsahuje "jed" a telo sa ho potrebuje zbaviť, aby nedošlo k otrave. V prípade Pohody, alebo iného hudobného festivalu, to nebude z dôvodu nadmernej konzumácie jedla. Na moje prekvapenie som sa počas 8 hodinovej návštevy Pohody stretol s týmto nespočetne krát, takže pohľad na alkoholom zúbožené "nástky", alebo pomaly tridsiatníkov, ktorí sa ešte nevybúrili a nepoznajú svoje limity, mi nie je príjemný. Ak teda neznesiete pohľad na ľudí, u ktorých práve prebieha exorcizmus v polohe štvornožky, v pokľaku, v sede, či v polohe písmena G v cyrilike (vyzerá takto: Г), spojený s prejavom kašľania, grgania, či vydávania jasného hesla v znení "BLÖÖÖB", tak na Pohodu (a vlastne na žiaden iný festival) nechoďte, aby ste sa nemuseli k úbožiakovi pridať a opakovať jeho činnosť, aj keď u vás proces detoxikácie nutný nie je. Naozaj, kríž na srdce, detoxikácia je tu najbežnejšia.




Voľne pohodené korpusy:

Ďalší bežný jav. Budete ich vidieť všade. Dôvody sú rôzne: únava, spoločenská únava, kóma... Pokiaľ trpíte nadmernou starostlivosťou, určite zistíte presný dôvod, prečo sa občan nejakej krajiny rozhodol prejsť do módu spánku 20 metrov od pódia, uprostred cesty, či niekde na trávnatej ploche.



Dobrovoľní darcovia orgánov:

Vraví sa, že ožratý človek má šťastie a bez škrabnutia prežije čokoľvek, čo by bez kvapky alkoholu neprežil. Tento mýtus sa na Pohode vyvráti v prvom momente, keď uvidíte dvojicu záchranárov pri niekom krvavom. Síce sa smeje, žartuje, nepociťuje bolesť z dezinfikácie otvorenej rany, ale to len preto, že je omámený bližšie nezisteným množstvom alkoholu. Úrazy sú totiž na festivaloch úplne bežné, nech sú spôsobené hocičím, nielen teda alkoholickým opojením. Pokiaľ neznesiete pohľad na životodárnu tekutinu, ktorá preteká telami živých bytostí a padáte do mdlôb, nechoďte na žiaden hudobný festival, pretože ranení ľudia sú tu tiež častý jav.



Odporcovia hygieny:

Na festivaloch celkom bežná vec. Jednoducho stojíte v dave pred pódiom, užívate si vystúpenie obľúbeného interpréta, kvôli ktorému ste vlastne na Pohodu prišli a niekde zozadu sa pretlačí občan rovno k vám a smrdí. Či už je to kyslastý zápach potu, alebo práve prebiehajúci proces fermentácie (prípadne je to pach samovoľného vylúčenia moču, stolice, či nestráveného obsahu žalúdku), jednoducho ten človek má na háku hygienu a už len svojou existenciou znepríjemňuje zážitok z festivalu ostatným, ktorí o seba dbajú. A ešte horšie je, keď sa rozhodne vás objať, alebo nebodaj sa chce bozkávať a jeho dych môže u vás vyvolať proces detoxikácie (viď vyššie). Hnus, velebnosti.


Zberné miesta telesného odpadu:

A je ich veľa. Toi-toiky sú všade a i keď na obrázku vidno rady, pravda je, že dostupnosť je naozaj vysoká, takže určite neuvidíte nikoho vylučovať telesný odpad mimo týchto budiek (neplatí pre detoxikáciu, viď vyššie). Ak sa mýlim, opravte ma.



Lavičky:

Tie tu nenájdete. Areál trenčianského letiska je obrovský a kým ho celý prejdete, aby ste videli, čo tu všetko je, tak vás jednoducho budú bolieť nohy a nebudete po ničom inom túžiť, než aby ste si niekde sadli a oddýchli. Áno, sadnúť si môžete, na zem, pohodlné lavičky s opierkou tú nie sú. Jediné miesta, kde súpravy na vykonanie činnosti sedenia nájdete, sú rôzne kaviarne, či stanové krčmy.





Čo je na tej Pohode úžasné?

Nechcem, aby ten text, ktorý ste čítali, vyzniel voči Pohode negatívne. Pohoda je úžasná a úžasnejšia je vtedy, ak tam nemusíte byť sám, ale s niekym, kto je naladený na rovnakú vlnu, ako vy (partner/ka, BFF a pod.). Samozrejme, že z line-upu interprétov budete poznať len malý zlomok a zbytok sú úplne neznámi umelci, ak ste otvorení akejkoľvek hudbe, prídete si na svoje a spoznáte svoju novú obľúbenú kapelu (a zistíte, že naživo hrajú lepšie, než na štúdiovom albume - true story). Na Pohode nájdete čokoľvek. Máte deti? Sú tam miesta, kde sa decká môžu zabávať a sú tam pracovníci, ktorí sa im budú venovať, zatiaľ čo si pozriete trebárs koncert Björk, ktorá lahodí len náročnejším poslucháčom. Nájdete tam miesta, kde si môžete kúpiť čokoľvek. Je tam pojazdné kino, kolotoče, zábavná činnosť (nemyslel som "slovenskú hádzanú"), workshopy, proste hocičo. Nabudúce tam chcem ísť opäť, ale tentokrát od štvrtka obeda do nedele rána. Snáď dovtedy nájdem niekoho, kto by tam chcel ísť so mnou. Tak snáď sa tam budúci rok uvidíme.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

DVD - 1. časť

Ako som navštívil archív vydavateľstva Opus

DVD - 2. časť - vývoj a premiéra