Intermission: Byť zadaný je zjavne prežitok

  Určite ste sa s tým stretli. Na sociálnych sieťach, alebo voľakde v krčme sa prepiera to, ako je v súčasnosti nastavená spoločnosť a ako vychováva samostatných jedincov, ktorí sa vedia spoľahnúť len na seba. A samozrejme sa nájdu ironické poznámky na slečny, ktoré si až kdesi vo veku 35 rokov uvedomia, že ešte sa nestali matkami, biologické hodiny tikajú a hľadajú všade možne potenciálneho akéhokoľvek darcu genetických informácií. Skúsme sa ale zamyslieť, či to náhodou nie sú výpovede frustrovaných jedincov, ktorí majú "smolu", že sú sami a nevedia si začať, prípadne udržať akýkoľvek vzťah. Tí šťastnejší sa samozrejme snažia upokojiť situáciu tým, že "tam niekde určite niekto na nich čaká". Poďme sa pozrieť na túto problematiku z pohľadu takmer nezainteresovaného.
  Predstavme si dvojicu ľudí: ona a on. Volajme ich Ferko a Vlasta. On je trošku smoliar, nie zrovna ženský ideál, niekde oscilujúci na hranici medzi nižšou akceptovateľnou výškou a vyššou akceptovateľnou hmotnosťou, viac-menej introvertný, ale inteligentný, slušný, bez vysokoškolského vzdelania. Ona je úspešná vo svojej profesii, ku ktorej prišla krvopotným vzdelávaním na vysokej škole, avšak veľmi zaneprázdnená, môže, ale nemusí spĺňať mužský ideál, či už svojou výškou, postavou a vzhľadom (veď každý má iný vkus). Obaja teda majú nastavené rovnaké podmienky: nemajú čas a odvahy nadväzovať nové kontakty na ulici, v podnikoch na akciách a jediné, čo im ostáva, sú internetové zoznamky. A na potvoru na seba nenatrafia a ak áno, tak v lepšom prípade bude jeho úvodná správa na zoznamke ignorovaná. Конец фильма.
  Teraz na chvíľu mierne poupravíme podmienky. Ferkovi nechajme všetky vizuálne aspekty ako predtým, ale povahovú črtu zmeňme na mierne extrovertnú. Takže On sa teraz vie baviť, je zdravo priebojný, celkom úspešný vo svojej práci. Vlastu nechajme takú, aká je. Zopakujme scenár s internetovou zoznamkou a hľa, natrafili na seba a začali spolu komunikovať. Stretli sa, boli zo dva-trikrát vonku, držali sa dokonca za ruky a bozkávali. Ferko sa zrazu jeden deň okúňal a na druhý deň napísal dievčine, že jej nechce ublížiť a že si želá, aby našla toho pravého. Конец фильма.
  Och, moment. Čo sa stalo? Nie, nie, nie, zmeňme Ferka späť na toho mierne introvertného smoliarika a upravme trošku Vlastu. Takže Vlasta teraz je: vysokoškolsky vzdelaná, krásna žena, úspešná vo svojej profesii, pridajme jej trošku obavy z nových ľudí (bezpečnosť je bezpečnosť), ale vykompenzujme to tým, že je už dlho sama a potrebuje kontakt. Ferko naberie odvahy, napíše a na druhý deň sa dočká odpovede. Začnú si teda na zoznamke písať a nakoniec sa stretnú. Ona samozrejme kvôli obave o svojej bezpečnosti navrhne zaľudnenejšie miesto, aby si oťukala Ferka, ale zistí, že je vlastne absolútne neškodný, takže obavy opadnú. Boli spolu dva-trikrát, dokonca sa držali za ruky a bozkávali, ale dievčina sa zrazu jeden deň okúňa a na druhý deň napíše chlapcovi, že mu nechce ublížiť a želá si, aby našiel tú pravú. Конец фильма.
  Sakra, tak nám sa toho Ferka s tou Vlastou nepodarí dať dokopy, či čo? Poďme si zrekapitulovať, čo sa vlastne v oboch prípadoch stalo. Takže v prvom prípade Ferko nakoniec Vlastu nechal. Prečo? Ferkovi zjavne išlo len dostať dievčinu do postele. A ako sme na to došli? Zmenili sme mu povahovú črtu. Je extrovert, priebojný, takže nemá problém si zadovážiť iné dievča na ďalšie rande, ktoré mu nakoniec vyhovie v jeho silnom záujme o kopuláciu. No ale čo sa stalo v druhom prípade? Povedzme, že pre Vlastu, ktorá kvôli zaneprázdnenosti a obave stretávať sa s cudzími ľuďmi bol Ferko len prostriedok k tomu, aby nabrala odvahu a uistila sa, že keď ju dokáže milovať síce slušný, neškodný, no nie veľmi pohľadný človek, dokáže to určite aj niekto pohľadnejší, úspešnejší a priebojnejší. Len aby sa potom Vlaste neprihodila situácia z prvého príkladu.
  A na čo sme vlastne pri týchto dvoch prípadoch prišli? Opakovaním situácií nastáva akési Perpetuum mobile, ktoré sa krúti dokola a dokola a vlastne nevznikne medzi nimi partnerský vzťah a ostanú tým pádom obaja single. A nič na tom nemení ani fakt, že si navzájom rozumejú. V jednom aj v druhom prípade obaja podvedome nerozmýšľajú nad tým, že chcú byť zadaní. Asi je byť zadaný prežitok a byť single je in. Krátkozraký pohľad? Možno hej, ale v tom prípade je aká šanca, že sa buď v jednom, alebo v druhom prípade dajú dokopy? Vymyslite modelovú situáciu, aby sme k tomu prišli.

Osoby a udalosti sa "nezakladajú na realite".

VÝRAZNÝ UPDATE: V súkromnej korešpondencii mi bolo vytýkané, že som sa na prípady, presnejšie na druhý prípad pozeral až príliš jednostranne, vďaka čomu je Vlasta vyobrazená ako mrcha. Ja som ale nastavil dve modelové situácie a na koniec som zažiadal (vo forme priamych komentárov, načo potom na tomto blogu tá možnosť komentovať je?), aby ste vymysleli modelovú situáciu, v ktorej sa Ferko s Vlastou dajú dokopy, čo sa zatiaľ v čase písania tohoto updatu nestalo. A ak sa Ferko s Vlastou nakoniec nedajú dokopy, lebo obaja sa cítia ukrivdení z vlastnej neschopnosti komunikovať, tak sa Ferko dá možno o 10 rokov neskôr dohromady s Markou a Vlasta sa dá možno o 10 dní dohromady s Alfrédom. Je podľa vás táto navrhnutá modelová situácia vhodnejšia?

DRUHÝ VÝRAZNÝ UPDATE: V inej súkromnej korešpondencii mi bolo vytýkané, že okrem toho, že sa na prípady pozerám až príliš jednostranne, že zachádzam od extrému k extrému. Ľudia, už pochopte, je tu možnosť komentovať, aby sme mohli na túto tému diskutovať. Prosím, učiňte to. Konieckoncov, Ferko a Vlasta možno naozaj nie sú takí egoisti, ako sa v oboch prípadoch zdá, len im zlýhala komunikácia a reálne dôvody, prečo sa jeden na druhého "vyprdli", môžu byť iné, než som napísal. Preto som v texte napísal: "Povedzme, že...". Jednostranný pohľad, ale o dôvod viac na tému diskutovať. Stále sa natíska dilema, či sa Ferko s Vlastou dajú dohromady a ako, alebo nie a ani za toho Buddhu k tomu nedôjde.
P.S.: Vlasta a Ferko sú v oboch prípadoch inak mimoriadne skvelí ľudia. A nenúťte ma dopĺňať tieto updaty.