Zudarové trápenia - Džuláj & Auguštuš
Keďže sa môj status single človiečika za uplynulé obdobie nezmenil, nakoľko si (ne)užívam partnerskú samotu, presuniem tradičné oplakávanie mojej komunikačno-citovo-chemickej neschopnosti bokom (who fuckin' cares) a pustím sa do rekapitulácie ostatného obdobia tak, ako som to urobil v pilotnom článku.
DEJ BLBCI FUNKCI A PŘÍSTUP NA INTERNET
Len pár dní dozadu som si vynútil stretnutie s kamoškou. Tradične by sme sa zišli v niektorý víkendový deň, no tentokrát a vlastne prvýkrát, sme dali spicha v centre mesta uprostred týždňa. Kým som sa dovalil z môjho domáceho QTH do podniku, v ktorom ma čakala, ubehlo aj nejakých 40 minút. Primárny dôvod nášho stretnutia nebudem opisovať (až na základe jej povolenia a určite neskôr, kým bude mať celý incident dohru), no v rámci debaty sme rozoberali takú (ne)vďačnú psychologicko-filozofickú tému, ktorá mi už beztak vírila hlavou nejaký ten čas. Debili na internete. Niektorí ich nazývajú trollmi, iní zas konšpirátormi, nájdu sa samozrejme aj menej lichotivé, až vulgárne označenia istej skupiny užívateľov internetu. Keďže som mal na jazyku v rámci našej debaty toho oveľa viac, no téma, ktorú sme rozoberali, bola dôležitejšia, aspoň sem prepíšem pocity z takmer dennodenného sledovania výsledkov počínania týchto jedincov.
Vy skôr narodení ste sa s tým určite stretli. Tradičné detské ihrisko, húf spokojných detičiek sa hrá na preliezkach a pieskovisku, čistá idylka. Deti v pieskovisku pomocou dômyselných predmetov vo forme formičiek, kýblikov a lopatiek predvádzajú prvé nesmelé pokusy v odbore architektúry, no len vďaka obrovskej predstavivosti a bujnej fantázii sa tešia z výsledku práce na stavbe obrovskej pevnosti, keď tu zrazu sa objaví niekto cudzí a bez štipky sebakritiky im celú radosť pokazí tým, že do krehkej stavby z piesku skočí. Ani prepáč, ani zbesilá snaha škody napraviť, ale škodoradostný smiech. Ten chlapec, ktorý nie je obľúbený ani v škôlke, no neskôr ani v škole. Určite ste takého poznali. Nič dobrého z neho nevyrástlo.
Aký to má súvis? Nejaký rozhodne. Pretočme čas do doby, kedy si prví ľudia mohli dovoliť internet do domácnosti. Druhá polovica 90. rokov. Celá sranda nebola ani lacná, ani rýchla. No i napriek tomu vznikali prvé komunity ľudí, ktorí mali, podobne ako malé deti v pieskovisku, veľa spoločného. Spoznávali sa. Vznikli diskusné fóra, internetové zoznámky, spravodajské stránky reálnych periodík, sociálne siete. Priam oáza vo virtuálnom svete jedničiek a nul, ktoré sa hmýrili slimačou rýchlosťou naprieč republikou. No časom sa internet zrýchľoval, lacnel a postupne sa k nemu dopracovali aj takíto exoti. Úroveň pravopisu a gramatiky na horšej úrovni, než ktorýkoľvek imigrant z cudzej krajiny, názory hraničiace s trestnou činnosťou, či priam škodoradostné ničenie snahy celých komunít, ktoré sa budovali niekoľko rokov len za pomoci 56 kbps modemov (či pomalších), ktoré pre zamedzenie hluku v nočných hodinách mali zasunutý jack konektor bez káblu v konektore pre zvukový výstup. Darmo sa zamýšľať nad tým, čo ich k tomu vedie, jednoznačnú odpoveď nedostaneme. Proste zasierajú svojim bytím dátové linky a zanechávajú po sebe obsahový smog, pomocou ktorého sú schopní zmanipulovať majoritnú väčšinu jednoduchšieho obyvateľstva. Šíria len dezilúzie, dezinformácie, štvú každého proti každému, jednoducho vyčíňajú zlo. Zakladajú neoficiálne spravodajské weby, či internetové rádia. Podnikajú kampane voči všeobecnej nenávisti k čomukoľvek a znemožňujú úsilie kohokoľvek a kdekoľvek. Nájdete ich všade, aj na internetových zoznámkach, kde zneužívajú city svojich terčov, či dokonca aj dačo horšie. Ani si nechcem pomyslieť, ako dlho im bude trvať zničiť akékoľvek hodnoty. A obávam sa, že to bude mať katastrofické následky. Jasné, my, rozhľadenejšia minorita, stále budeme tou minoritou, ktorá nebude vedieť vyhrať morálny boj voči zmanipulovanej a zmagorenej majority. Fňuk & smutný smajlík.
JE OBČIANSKE RÁDIOPÁSMO ZRELÉ NA ZÁNIK?
V polovici augusta sa konal 19. ročník CB Poľného dňa, ktorý je ako vždy skvelou príležitosťou oprášiť inak nevyužívané CB rádiostanice z dôb, keď internet a mobilné telefóny neboli vôbec bežné. O tom, že sa bežné využívanie tohto pásma nekoná z rôznych dôvodov, nebudem písať, venoval som tomu časť článku. No len pripomeniem, že aj tí, čo chcú toto bezplatné rádiopásmo bez nutnosti skladať skúšky na RÚ využívať, majú tu smolu, pretože vďaka neznalým a závistlivým debilom, či hromadnému lepeniu pomaľovaného polystyrénu po panelákoch, museli zvesiť antény zo striech a komunitne sa odmlčať. Tí odhodlanejší a priebojnejší sa stali rádioamatérmi, no sú stále tí, pre ktorých je rádioamatérstvo nelákavý a neosobný koníček (čo je síce blbosť, ale ok, nevďačný človek si vždy nájde výhovorky, prečo nie). No ale späť k poľnému dňu. I keď som už oficiálne rádioamatér (už mi pridelili volací znak, yaaay!), stále si ctím CB pásmo a tak sme opäť v trojici spichli na poslednú chvíľu plány, na ktorý kopec a ako vylezieme, čo so sebou zoberieme a ako prežijeme celú noc až do rána.
Len v skratke: poľný deň je akási hromadná akcia, na ktorej si jednotlivci, alebo skupinky (tzv. expedície) musia svojpomocne bez dodávky striedavého prúdu zabezpečiť funkčnosť čohokoľvek. Niečo ako fun verzia apokalypsy, kedy je potrebné prežiť v nehostinných podmienkach. Tie poľné dni môžu byť rôzneho zamerania, využívanie akéhokoľvek rádiopásma je len jednou z mnohých odnoží.
Keďže tohtoročné leto bolo bohaté na veľmi horúce dni, boli snáď asi všetci v domnení, že tomu tak bude aj na CB Poľný deň. No predpovede počasia nevyzerali veľmi pozitívne a hrozilo, že sa v ten víkend celá ta radosť z mimoriadne krásneho leta pokazí. Desaťtisíc normálnych ľudí išlo na Grape, my blázni sme sa po expedičkách rozliezli po kopcoch. Sobotné poobedie bolo stále v duchu predchádzajúcich dní, tak sa postavila vysielacia stanica (vysielačka a anténa), pripravil sa tzv. denník (na zápis spojení s inými expedíciami) a už sa len čakalo na zahájenie (ono to má aj časový štart a koniec). Tí, čo ladili niekedy na rádiu krátkovlnné pásmo vedia, že sem polezie signál z rôznych kútov sveta. My to nazývame rušením. Na každom kanáli CB pásma totižto bolo počuť signál zo vzdialených krajín, často cez seba išli aj tri-štyri signály. A to nie je dobré, keď nejaký turek, či rumun prehluší protistanicu, ktorá bola vzdialená len 8 kilometrov vzdušnou čiarou. A tak, ako aj pravdepodobne ostatní, sme si povedali, že to skúsime za tmy, kedy tieto "rušenia" opadnú. Ale prišiel koniec leta. Ponad Malé karpaty sa prehnal búrkový mrak a bolo po paráde. Zbaliť stanicu, anténu nechať napospas osudu a utekať sa skryť pred nepriaznivým počasím. Celkom sme mali šťastie, lebo počasie nás odstavilo len na nejakú polhodinku. Tak, že ideme skúsiť ešte raz. Niečo sa povedzme zadarilo, no po nedlhej dobe sa rútil ďalší búrkový mrak. Tak opäť zbaliť stanicu a šup sa skryť. Tentokrát blesky a dážď úradovali dlhšie. Hodina-dve furt. Čo už, povedali sme si, tak sme sa pobrali spať. O siedmej ráno som sa zobudil, pozerám, že oblaky nikde, tak reku že skúsime ešte na posledné dve hodinky. Nuž, ako začne svitať, tak aj rušáky prídu. S odrenými ušami sa spravili nejaké spojenia, ale bola to bieda. Celá sranda skončila, tak sa zbalili veci a pobrali sme sa domov. Až doma som zistil, čo sa stalo. Festival Grape predčasne zrušili, v meste, v ktorom mám trvalé bydlisko padali krúpy a bola povodeň. A ja som maximálne negatívne naladený a nevyspatý dumal, či má význam ešte udržovať CB pásmo nažive. Musím dať za pravdu, že "cébečko" je naozaj mŕtve a nepoužiteľné. No aj tak to skúsime aj budúci rok. A snáď dovtedy aj zvyšní dvaja členovia našej expedície spravia rádioamatérske skúšky. Teprve pak to bude mít říz.
A bolí ma huba, lebo sa mi derie opäť osmička.
Váš Zudar
DEJ BLBCI FUNKCI A PŘÍSTUP NA INTERNET
Len pár dní dozadu som si vynútil stretnutie s kamoškou. Tradične by sme sa zišli v niektorý víkendový deň, no tentokrát a vlastne prvýkrát, sme dali spicha v centre mesta uprostred týždňa. Kým som sa dovalil z môjho domáceho QTH do podniku, v ktorom ma čakala, ubehlo aj nejakých 40 minút. Primárny dôvod nášho stretnutia nebudem opisovať (až na základe jej povolenia a určite neskôr, kým bude mať celý incident dohru), no v rámci debaty sme rozoberali takú (ne)vďačnú psychologicko-filozofickú tému, ktorá mi už beztak vírila hlavou nejaký ten čas. Debili na internete. Niektorí ich nazývajú trollmi, iní zas konšpirátormi, nájdu sa samozrejme aj menej lichotivé, až vulgárne označenia istej skupiny užívateľov internetu. Keďže som mal na jazyku v rámci našej debaty toho oveľa viac, no téma, ktorú sme rozoberali, bola dôležitejšia, aspoň sem prepíšem pocity z takmer dennodenného sledovania výsledkov počínania týchto jedincov.
Vy skôr narodení ste sa s tým určite stretli. Tradičné detské ihrisko, húf spokojných detičiek sa hrá na preliezkach a pieskovisku, čistá idylka. Deti v pieskovisku pomocou dômyselných predmetov vo forme formičiek, kýblikov a lopatiek predvádzajú prvé nesmelé pokusy v odbore architektúry, no len vďaka obrovskej predstavivosti a bujnej fantázii sa tešia z výsledku práce na stavbe obrovskej pevnosti, keď tu zrazu sa objaví niekto cudzí a bez štipky sebakritiky im celú radosť pokazí tým, že do krehkej stavby z piesku skočí. Ani prepáč, ani zbesilá snaha škody napraviť, ale škodoradostný smiech. Ten chlapec, ktorý nie je obľúbený ani v škôlke, no neskôr ani v škole. Určite ste takého poznali. Nič dobrého z neho nevyrástlo.
Aký to má súvis? Nejaký rozhodne. Pretočme čas do doby, kedy si prví ľudia mohli dovoliť internet do domácnosti. Druhá polovica 90. rokov. Celá sranda nebola ani lacná, ani rýchla. No i napriek tomu vznikali prvé komunity ľudí, ktorí mali, podobne ako malé deti v pieskovisku, veľa spoločného. Spoznávali sa. Vznikli diskusné fóra, internetové zoznámky, spravodajské stránky reálnych periodík, sociálne siete. Priam oáza vo virtuálnom svete jedničiek a nul, ktoré sa hmýrili slimačou rýchlosťou naprieč republikou. No časom sa internet zrýchľoval, lacnel a postupne sa k nemu dopracovali aj takíto exoti. Úroveň pravopisu a gramatiky na horšej úrovni, než ktorýkoľvek imigrant z cudzej krajiny, názory hraničiace s trestnou činnosťou, či priam škodoradostné ničenie snahy celých komunít, ktoré sa budovali niekoľko rokov len za pomoci 56 kbps modemov (či pomalších), ktoré pre zamedzenie hluku v nočných hodinách mali zasunutý jack konektor bez káblu v konektore pre zvukový výstup. Darmo sa zamýšľať nad tým, čo ich k tomu vedie, jednoznačnú odpoveď nedostaneme. Proste zasierajú svojim bytím dátové linky a zanechávajú po sebe obsahový smog, pomocou ktorého sú schopní zmanipulovať majoritnú väčšinu jednoduchšieho obyvateľstva. Šíria len dezilúzie, dezinformácie, štvú každého proti každému, jednoducho vyčíňajú zlo. Zakladajú neoficiálne spravodajské weby, či internetové rádia. Podnikajú kampane voči všeobecnej nenávisti k čomukoľvek a znemožňujú úsilie kohokoľvek a kdekoľvek. Nájdete ich všade, aj na internetových zoznámkach, kde zneužívajú city svojich terčov, či dokonca aj dačo horšie. Ani si nechcem pomyslieť, ako dlho im bude trvať zničiť akékoľvek hodnoty. A obávam sa, že to bude mať katastrofické následky. Jasné, my, rozhľadenejšia minorita, stále budeme tou minoritou, ktorá nebude vedieť vyhrať morálny boj voči zmanipulovanej a zmagorenej majority. Fňuk & smutný smajlík.
JE OBČIANSKE RÁDIOPÁSMO ZRELÉ NA ZÁNIK?
V polovici augusta sa konal 19. ročník CB Poľného dňa, ktorý je ako vždy skvelou príležitosťou oprášiť inak nevyužívané CB rádiostanice z dôb, keď internet a mobilné telefóny neboli vôbec bežné. O tom, že sa bežné využívanie tohto pásma nekoná z rôznych dôvodov, nebudem písať, venoval som tomu časť článku. No len pripomeniem, že aj tí, čo chcú toto bezplatné rádiopásmo bez nutnosti skladať skúšky na RÚ využívať, majú tu smolu, pretože vďaka neznalým a závistlivým debilom, či hromadnému lepeniu pomaľovaného polystyrénu po panelákoch, museli zvesiť antény zo striech a komunitne sa odmlčať. Tí odhodlanejší a priebojnejší sa stali rádioamatérmi, no sú stále tí, pre ktorých je rádioamatérstvo nelákavý a neosobný koníček (čo je síce blbosť, ale ok, nevďačný človek si vždy nájde výhovorky, prečo nie). No ale späť k poľnému dňu. I keď som už oficiálne rádioamatér (už mi pridelili volací znak, yaaay!), stále si ctím CB pásmo a tak sme opäť v trojici spichli na poslednú chvíľu plány, na ktorý kopec a ako vylezieme, čo so sebou zoberieme a ako prežijeme celú noc až do rána.
Len v skratke: poľný deň je akási hromadná akcia, na ktorej si jednotlivci, alebo skupinky (tzv. expedície) musia svojpomocne bez dodávky striedavého prúdu zabezpečiť funkčnosť čohokoľvek. Niečo ako fun verzia apokalypsy, kedy je potrebné prežiť v nehostinných podmienkach. Tie poľné dni môžu byť rôzneho zamerania, využívanie akéhokoľvek rádiopásma je len jednou z mnohých odnoží.
Keďže tohtoročné leto bolo bohaté na veľmi horúce dni, boli snáď asi všetci v domnení, že tomu tak bude aj na CB Poľný deň. No predpovede počasia nevyzerali veľmi pozitívne a hrozilo, že sa v ten víkend celá ta radosť z mimoriadne krásneho leta pokazí. Desaťtisíc normálnych ľudí išlo na Grape, my blázni sme sa po expedičkách rozliezli po kopcoch. Sobotné poobedie bolo stále v duchu predchádzajúcich dní, tak sa postavila vysielacia stanica (vysielačka a anténa), pripravil sa tzv. denník (na zápis spojení s inými expedíciami) a už sa len čakalo na zahájenie (ono to má aj časový štart a koniec). Tí, čo ladili niekedy na rádiu krátkovlnné pásmo vedia, že sem polezie signál z rôznych kútov sveta. My to nazývame rušením. Na každom kanáli CB pásma totižto bolo počuť signál zo vzdialených krajín, často cez seba išli aj tri-štyri signály. A to nie je dobré, keď nejaký turek, či rumun prehluší protistanicu, ktorá bola vzdialená len 8 kilometrov vzdušnou čiarou. A tak, ako aj pravdepodobne ostatní, sme si povedali, že to skúsime za tmy, kedy tieto "rušenia" opadnú. Ale prišiel koniec leta. Ponad Malé karpaty sa prehnal búrkový mrak a bolo po paráde. Zbaliť stanicu, anténu nechať napospas osudu a utekať sa skryť pred nepriaznivým počasím. Celkom sme mali šťastie, lebo počasie nás odstavilo len na nejakú polhodinku. Tak, že ideme skúsiť ešte raz. Niečo sa povedzme zadarilo, no po nedlhej dobe sa rútil ďalší búrkový mrak. Tak opäť zbaliť stanicu a šup sa skryť. Tentokrát blesky a dážď úradovali dlhšie. Hodina-dve furt. Čo už, povedali sme si, tak sme sa pobrali spať. O siedmej ráno som sa zobudil, pozerám, že oblaky nikde, tak reku že skúsime ešte na posledné dve hodinky. Nuž, ako začne svitať, tak aj rušáky prídu. S odrenými ušami sa spravili nejaké spojenia, ale bola to bieda. Celá sranda skončila, tak sa zbalili veci a pobrali sme sa domov. Až doma som zistil, čo sa stalo. Festival Grape predčasne zrušili, v meste, v ktorom mám trvalé bydlisko padali krúpy a bola povodeň. A ja som maximálne negatívne naladený a nevyspatý dumal, či má význam ešte udržovať CB pásmo nažive. Musím dať za pravdu, že "cébečko" je naozaj mŕtve a nepoužiteľné. No aj tak to skúsime aj budúci rok. A snáď dovtedy aj zvyšní dvaja členovia našej expedície spravia rádioamatérske skúšky. Teprve pak to bude mít říz.
A bolí ma huba, lebo sa mi derie opäť osmička.
Váš Zudar
Ak si odmyslis uplnych blbov (nackov, uzivatelky modreho konika, "konspiratorov"), tak velka cast trollov su praveze znudeni tipci, ktori su online od casov pipajucich modemov. Internetova elita vychovavana 4chanom, redditom a pod. Teraz neviem kto je na tom horsie, ale ono etericke "dont feed teh troll" plati na nich vsetkych. Nereagovat, nekrmit!
OdpovedaťOdstrániťInternetoví nudisti sú samostatná kapitola.
Odstrániť