DVD - 8. časť - Rôzne typy diskov a vydaní
V priebehu rokov sme sa mohli stretnúť s rôznymi typmi diskov, či rôznych vydaní toho istého titulu. Skúsime si v tejto časti priblížiť tie najčastejšie typy, nebudem ich nijak zoraďovať.
DVD-5, DVD-9,...: O tom, že existujú jednovrstvové, dvojvrstvové, obojstranné disky (a ich rôzne kombinácie), sme si už písali v minulých článkoch a o tom, prečo tie disky vychádzajú buď tak, alebo onak, si popíšeme v jednom z budúcich článkoch o DVD Authoringu. K tejto téme len dodám, že v priebehu existencie vyšli určité tituly najprv na jednovrstvovom DVD (napríklad bez bonusov, alebo maximálne s nejakým krátkym) a neskôr na dvojvrstvovom disku (viac bonusov, väčšia jazyková podpora), prípadne vice versa (budgetové vydanie - o tom popíšem viac v niektorej z ďalších častí).
Špeciálna edícia: Ide o vydanie, ktoré nahrádza predchádzajúce napríklad pridaním väčšieho množstva bonusových materiálov, prípadne je na výber aj iný zostrih filmu. Niekedy sa pod špeciálnou edíciou môže schovávať aj reštaurované vydanie filmu (nový, kvalitnejší prepis filmu, napríklad z originálneho negatívu, s vyčisteným obrazom a s gradingom farieb, aby sa čo najviac priblížil k pôvodnej predstave kameramana a režiséra, prípadne s vrátením záberov a scén, ktoré boli vystrihnuté po premiére filmu). Špeciálna edícia sa môže nachádzať na jednom disku, prípadne na dvoch, ak množstvo bonusového materiálu sa nezmestí v adekvátnej kvalite na jeden disk spolu s filmom, výnimočne môže byť v danom vydaní ešte viac diskov. Medzi špeciálne edície môžeme považovať aj rôzne výročné vydania (napríklad k 50. výročiu od premiéry filmu), ak sa nejedná o totožné vydanie, ktoré tento prívlastok nemá (napríklad rôzne zlaté a platinové kolekcie, kde sa nachádzal úplne totožný disk, ktorý bol už predtým v predaji).
Boxsety: Tie vieme zadeliť do dvoch kategórií. Kolekcie - môže ísť o celú sériu filmov (napríklad filmy s Jamesom Bondom), o tématické filmy (napríklad filmy s Bud Spencerom a Terencom Hillom), o celý seriál (napríklad seriál Priatelia), či všetky pokračovania konkrétneho filmu (napríklad všetky diely filmu Návrat do budúcnosti). Občas sa našli aj také kolekcie, kde sa nachádzali úplne random 3 filmy, v ktorých hral jeden konkrétny herec, bez ohľadu na to, či v nich hral hlavnú úlohu, alebo nie.
Špeciálne edície - tam, ako som spomenul vyššie, sa nachádza jeden film, ktorý obsahuje viac diskov, napríklad rôzne zostrihy a/alebo veľké množstvo bonusového materiálu.
Obe kategórie majú spoločné to, že daný titul je v kartónovom boxe, z ktorého sa buď vyťahujú samostatné (väčšinou plastové) obaly s jednotlivými filmami, alebo je vnútri nejaký menší kartónový prebal, ktorý sa rozkladá a v ňom sa nachádzajú disky a iný tlačový materiál.
Prílohy k časopisom/novinám: Buď išlo o pravidelné prílohy k časopisom o DVD (napríklad DiViDi, alebo DVD Hit), alebo išlo o príležitostné prilohy k rôznym iným časopisom (napríklad Nový čas pre ženy, Eurotelevízia). Disky mohli byť v plastových obaloch, či už v klasickom, alebo slim, ale aj mohli byť len v nejakej obálke, či pošetke a samotný obal sa mohol nachádzať vo vnútri časopisu na strednej štvorstránke na vystrihnutie. Často išlo o bežne dostupné tituly, ktoré v rámci promo kampane boli pridané ako príloha k periodiku (väčšinou za nejaký príplatok, ktorý neprevyšoval bežnú maloobchodnú cenu disku), ale mohlo ísť aj o exkluzívne tituly, ktoré sami o sebe, alebo v tejto podobe, dostupné v bežnom predaji neboli (napríklad neobsahovali bonusové materiály, jazykové mutácie boli skresané len na pôvodné znenie a český, prípadne slovenský dabing). O tzv. pošetkových DVD, ktoré sa dali kúpiť v novinových stánkoch, popíšem v niektorej z ďalších častí.
EcoDisc: Veľmi obskúrny typ DVD, ktorý bol výhradne iba v jednovrstvovom prevedení. Nedajte sa zmiasť názvom "Eco", nešlo o žiaden recyklovaný materiál, či materiál šetrný k životnému prostrediu ako takému, pod týmto názvom sa schovávali disky, na ktoré pri výrobe použili len polovicu polykarbonátu. V jednej z prvých častí som popísal, že DVD majú pri výrobe polovičnú hrúbku (0,6 mm) a aby mali potrebnú hrúbku ako CD (1,2 mm), musia pri výrobe prilepiť blank disk (o hrúbke 0,6 mm), alebo ak vyrábajú obojstranný disk, prilepiť disk s druhou stranou. Tak EcoDisky neobsahujú ani druhú stranu a ani ten blank. Majú polovičnú hrúbku (0,6 mm) a priamo na odrazovej vrstve je urobená potlač, ktorá pri stredovom otvore obsahuje aj také embossované bodky, ktoré dopĺňajú chýbajúcu potrebnú hrúbku disku. Tieto disky nesmú niesť logo DVD, keďže nespĺňajú technickú špecifikáciu a nesmú sa vkládať do prehrávačov so štrbinovým otvorom. Kvôli polovičnej hrúbke sú disky ohybnejšie a náchylnejšie k zlomeniu, či k poškodeniu odrazovej vrstvy.
Superbit: V rokoch 2001 až 2007 vydávala filmová divízia firmy Sony v regióne 1 edíciu pod názvom Superbit. Išlo o disky s vyšším dátovym tokom obrazu, než mali vtedy bežné disky s viacerými jazykovými zvukovými stopami a bonusmi. Na disku sa totiž nachádzal iba film v pôvodnom znení s dvomi zvukovými stopami - Dolby Digital 5.1 a DTS, menu bolo statické a okrem filmu tam nebolo nič iné. V prípade, ak išlo o dlhší film, ktorý sa štandardne zmestil na jeden disk, bol v Superbit edícii rozdelený na dva disky (o tom, koľko obsahu sa zmestí na jednovrstvový, či dvojvrstvový disk, popíšem v časti o authoringu). Superbit deluxe edícia obsahovala bonusový materiál na druhom disku. Sony ukončilo vydávanie Superbit diskov v roku 2007, primárne kvôli vydávaniu Blu-ray diskov.
Mini DVD: Išlo o disky s priemerom 8 cm, presne ako boli malé CD single. Aj keď sme sa s nimi stretli vo forme napaľovateľných, resp. prepisovateľných diskov (napríklad pre DVD camcordery), prípadne ako disky pre hernú konzolu Nintendo Gamecube, v istom momente boli na nich dostupné aj filmy. Tie boli určené pre prenosný prehrávač so zabudovaným displejom. Filmy boli bez výnimky orezané na 4:3, neobsahovali často rozdelenie do kapitol a keďže aj dvojvrstvový 8 cm disk mal polovičnú kapacitu bežneho jednovrstvového disku, boli filmy rozdelené na dva či tri disky.
Hybridné disky: V istom období sa zaplavil trh rôznymi diskami, ktoré boli zaroveň DVD a aj iný formát. Asi najznámejší zástupca hybridných diskov bol DualDisc. Išlo o obojstranné disky, kde z jednej strany bolo DVD a z druhej strany CD. Tieto disky nesmeli niesť logá samotných formátov, najmä CD strana, ktorá nespĺňala špecifikáciu Compact Disc kvôli neštandardnej hrúbke - DVD strana mala správnu hrúbku 0,6 mm, ale CD strana iba 0,9 mm. Samotný disk tak mal hrúbku 1,5 mm. Kvôli neštandardnej hrúbke CD strany neboli niektoré CD prehrávače schopné tieto disky prečítať, najčastejšie kvôli tzv. sférickej aberácii. Cieľom DualDisc formátu bolo skĺbiť hudobný obsah CD (album) s obrazovým, alebo viackanálovým hudobným obsahom DVD na jednom univerzálnom disku. Primárne išlo o hudobné albumy, kde na DVD strane bol ten istý album s 5.1 surround mixom, alebo tam boli videoklipy, dokument z nahrávania albumu, či koncert (alebo rôzna kombinácia týchto možností). DualDisc nosiče sa vyrabali v rokoch 2004 až 2009 a v súčasnosti sa jedná skôr o kuriozitu.
V Európe vznikol formát DVDplus. Opäť išlo o kombinovaný CD/DVD obojstranný disk, tentokrát ale CD strana mala správnu hrúbku 1,2 mm. Samotný disk tak mal hrúbku 1,8 mm a aj keď papierovo bola CD strana kompatibilná so všetkými CD prehrávačmi, nebola kompatibilita plne zaručená, pretože disk bol, najmä pre prehrávače so štrbinovou mechanikou, príliš hrubý. Autor formátu DVDplus, Dieter Dierks, sa navyše súdil s autormi formátu DualDisc kvôli údajným patentovým porušeniam.
V krátkom, prechodnom období, v čase, keď sa na trhu objavili prvé HD DVD a Blu-ray disky (a ich prehrávače), sa dostali do predaja obojstranné disky, kde z jednej strany bol jeden z menovaných formátových nástupcov a z druhej strany bolo DVD. Cieľom výrobcov bolo uľahčiť užívateľom prechod na nový formát a zároveň dopriať si možnosť pozrieť daný film nielen v HD kvalite, ale aj trebárs na cestách v prenosnom DVD prehrávači. Tieto hybridné disky boli o čosi drahšie, než samostatné HD DVD, či Blu-ray disky (ktoré v prvých rokoch stáli 2x, či 3x viac, než DVD), čo viedlo k slabým predajom, navyše prebiehala medzi nimi tzv. formátová vojna, ktorá po 2 rokoch skončila totálnou prehrou HD DVD formátu (o tejto vojne, ako aj o týchto nástupníckych formátoch písať nebudem, keďže je to nad rámec tejto série člankov).
Do tejto kategórie akosi patrí aj obskúrny formát HD VMD, o ktorom som chcel písať tu a tu, ničmenej som sa doteraz nedopracoval k žiadnemu funkčnému disku. Tí, ktorí vedia, čo je HD VMD formát, sa teraz asi čudujú, prečo ho spomínam práve tu, keď ide o viacvrstvové disky. To je síce pravda, ale v prehrávačoch sa nachádza bežná DVD mechanika (presnejšie firmvérom modifikovaná DVD-RW napaľovačka značky ASUS) a tri HD VMD disky (Lazy Town), ktoré sa dali kúpiť, boli dvojvrstvové a prečítateľné v bežných DVD mechanikách na počítačoch. O tomto formáte by som veľmi rád napísal plnohodnotný článok, no stále mi chýba tá najpodstatnejšia časť - ľubovoľný HD VMD disk. Opäť teda dám výzvu: ak niekto má taký disk doma a bol by ho ochotný zapožičať, či predať, neváhajte ma, prosím, kontaktovať.
Pokračovanie nabudúce
Komentáre
Zverejnenie komentára