Zudarové vinylové tipy #1
Na chvíľku si odskočíme od seriálu Všetci sme tak trochu "blázni" a zatiaľ, čo sa pripravia posledné diely, oboznámim vás s nejakými hudobnými tipmi, ktoré považujem osobne za zaujímavé. Všetko, čo uverejním v tomto článku (a prípadne aj v ďalších, ak bude záujem), sa nachádza na vinylových platniach a dajú sa (aj ľahko, aj ťažko) zohnať. Keďže sa na internete dozviete o kapelách, umelcoch, ba aj o samotných albumoch kadečo, skúsim aspoň v skratke vlastnými slovami čo-to o nich porozprávať.
Hana a Petr Ulrychovi - Odyssea (1990) - Supraphon
Album Odyssea mal byť prvou dlhohrajúcou doskou súrodeneckého dua Ulrychovcov, ktorého postihol neľahký osud a stačilo málo, aby sme o ňom počuli len veľmi málo.
Začali spoločne spievať počiatkom 60. rokov v Divadle bez Tradic (DIBETRA) a v roku 1964 začali spievať v skupine Vulkán. Z tohto roku, ešte pod taktovkou orchestru DIBETRA vznikla ich prvá štúdiová nahrávka "Osudu kolo se nedotočí", ktorú nahrali v brnenskom štúdiu Čs. rozhlasu. Už vtedy sa Petr Ulrych (1944) presadil ako autor hudby a jeho mladšia sestra Hana (1949) mu výrazne sekundovala so svojim jasným hlasom. Postupom času sa Petr okrem skladania hudby venoval aj písaniu textov a nahrávky, síce ešte len v rámci brnenského rozhlasu vznikali jedna za druhou. Až v roku 1967 vyšiel prvý singel "Tvé město" pod vydavateľstvom Supraphon, na ktorom spieval iba Petr.
V roku 1967 prešli obaja súrodenci do kapely Atlantis, s ktorou už začínajú vznikať výraznejšie hity spievané v češtine, ale aj v angličtine "Seď tiše a poslouchej", "Wine Or Love", "Nonsens", "Nechoď do kláštera", "Vůně", či teraz už kultová a legendárna vec "Don't You Break It Again" pod hlavičkou Supraphonu, či novovzniknutého (a čoskoro aj zaniknutého) vydavateľstva Discant. Bolo len otázkou času, kedy súrodenci dostanú možnosť nahrať celý album.
O augustových udalostiach roku 1968 nemusím vôbec písať, avšak práve Petr na ich základe zložil a v brnenskom rozhlase naživo odohral pieseň "Zachovejte klid", kde sa odprezentoval aj ako pesničkár. Nahrávka existuje len vďaka amatérskemu záznamu. Sám Petr neskôr v rozhovoroch tvrdil, že ho začala zaujímať práve táto pesničkárska sféra a jeho vzorom bol Donovan, ktorý svoje pesničkárstvo posúval do psychedélie. A práve toto všetko malo byť zúročené na prvom albume, ktorý sa nahrával v júli 1969 v legendárnom štúdiu Supraphonu v Dejviciach.
Prakticky nepopový nádych albumu, na ktorom nie je výrazný singlový hit určilo jeho pôvodné vydanie pod hlavičkou Gramofonového klubu a ktorému Supraphon pridelil katalógové čísla 0 13 0687 a 1 13 0687, pre mono a stereo verziu. Petr mal jasnú víziu a to pripraviť do tej doby nevídaný monotématický album, ktorý pojednáva o jednom príbehu rozdeleného do niekoľkých častí, avšak s jasným a neprehliadnuteľným ústredným motívom. Už len netradične dlhé intro trvajúce 10 minút znamenalo niečo, na čo komunistická garnitúra nebola pripravená. O hudobný podklad sa postarala domovská skupina Atlantis, netradične doplnená bigbandovým orchestrom Gustava Broma, čo bolo tiež dovtedy nevídané. Fúzia bigbítu a big bandu doplnená pesničkárskym prejavom Petra a mierným popovo-baladickým prejavom vtedy 20 ročnej Hanky predpovedala tomuto dielu nadčasovosť a medzinárodný kultúrny význam, nebyť prituhujúcim udalostiam. A to sa stalo pre album osudným. V druhej polovici roku 1969 začal nátlak na politickú situáciu, ktorá bola dovtedy (až na augustové udalosti) od roku 1968 relatívne uvoľnená a texty, ktoré prešli schvaľovacím procesom pred začiatkom nahrávania, už boli "závadové", keď bol album nahratý, zmixovaný a zmastrovaný. Petr si stál za svojim dielom, do ktorého vložil všetky ambície a odmietal podvoliť tlaku zmeniť niektoré verše v textoch a prespievať to nanovo, pretože nastupujúca garnitúra videla narážky na august 1968, zrušenú cenzúru a voľnosť. Nepomohlo ani požehnanie Gramofonového klubu, pod ktorým mal album výjsť v obmedzenom náklade len pre členov. Master pásy museli ísť do trezoru. Traduje sa historka, podľa ktorej mal byť tento album definitívne zlikvidovaný a master pásy sa mali premazať. Podľa historky ich mal zachrániť producent Michael Prostějovský, ktorý na začiatku 70. rokov urobil v dejvickom štúdiu záložnú kópiu, ktorú bezpečne uschoval. Potvrdenie alebo vyvrátenie tejto informácie som doteraz nezískal zo strany Supraphonu. Supraphon však vyšiel súrodencom v ústrety a ponúkol im možnosť nahrať náhradný "prvý" album 13HP, ktorý pod hlavičkou Gramofonového klubu vyšiel až v roku 1971, kedy sa pomaly a isto (aj kvôli normalizácii) pretransformovali súrodenci na world-music a ľudovky.
Novembrové udalosti roku 1989 znamenali spásu pre mnohé hudobné, či filmové diela, ktoré boli v nemilosti. Ešte v decembri roku 1989 vyšla reedícia albumu Songy a balady od Marty Kubišovej a v Supraphone skrsol nápad urobiť sériu Trezor, kde by vydávali hudobné diela, ktoré boli z rôznych dôvodov cenzurované, obmedzené, či v prípade albumu Odyssea aj nevydané. A tak konečne v roku 1990 vyšiel tento album na vinyle, kazete a na CD, bohužiaľ s iným obalom, než bol pôvodný návrh. Reprodukcia pôvodného obalu je znázornená na zadnej strane v zmenšenej forme a tak mali možnosť vidieť všetci, aký krásny a netradičný obal mal tento krásny a netradičný album mať.
Album si môžete v remastrovanej podobe kúpiť a stiahnúť vo formáte flac tu
Čo sa týka vinylu, je to trošku ťažšie. Neviem, aký bol náklad, keď album vyšiel v roku 1990, no zohnať tento vinyl je dosť problematické. Mne sa ho podarilo zohnať v Maďarsku. Ale ak budete mať šťastie, možno ho objavíte na aukru, prípadne v rôznych online antikvariátoch. Osobne však radšej preferujem vinyl pred akýmkoľvek remastrom, či už z roku 1997 s bonusmi, alebo z roku 2012 v online službe Supraphonline.
UPDATE: Zabudol som dodať jednu vec. Jedna skladba z albumu predsa len v tej dobe na nosiči vyšla. Išlo však o novú nahrávku a názov piesne bol zmenený z "On na mě zapomíná" na "Zpívám a hlavu si lámu". Pôvodný text bol rovnako ako názov piesne na tejto verzii mierne upravený a tým pádom významovo odlišnejší. V československej televízii ešte vznikli dve obrazové verzie na pôvodné nahrávky, konkrétne "Ticho" a "Za vodou, za horou...". Nikto však v tej dobe netušil, že tieto dva klipy pochádzajú z tohto albumu.
Pri ďalšom vinylovom tipe nazdáááár....
Hana a Petr Ulrychovi - Odyssea (1990) - Supraphon
Album Odyssea mal byť prvou dlhohrajúcou doskou súrodeneckého dua Ulrychovcov, ktorého postihol neľahký osud a stačilo málo, aby sme o ňom počuli len veľmi málo.
Začali spoločne spievať počiatkom 60. rokov v Divadle bez Tradic (DIBETRA) a v roku 1964 začali spievať v skupine Vulkán. Z tohto roku, ešte pod taktovkou orchestru DIBETRA vznikla ich prvá štúdiová nahrávka "Osudu kolo se nedotočí", ktorú nahrali v brnenskom štúdiu Čs. rozhlasu. Už vtedy sa Petr Ulrych (1944) presadil ako autor hudby a jeho mladšia sestra Hana (1949) mu výrazne sekundovala so svojim jasným hlasom. Postupom času sa Petr okrem skladania hudby venoval aj písaniu textov a nahrávky, síce ešte len v rámci brnenského rozhlasu vznikali jedna za druhou. Až v roku 1967 vyšiel prvý singel "Tvé město" pod vydavateľstvom Supraphon, na ktorom spieval iba Petr.
V roku 1967 prešli obaja súrodenci do kapely Atlantis, s ktorou už začínajú vznikať výraznejšie hity spievané v češtine, ale aj v angličtine "Seď tiše a poslouchej", "Wine Or Love", "Nonsens", "Nechoď do kláštera", "Vůně", či teraz už kultová a legendárna vec "Don't You Break It Again" pod hlavičkou Supraphonu, či novovzniknutého (a čoskoro aj zaniknutého) vydavateľstva Discant. Bolo len otázkou času, kedy súrodenci dostanú možnosť nahrať celý album.
O augustových udalostiach roku 1968 nemusím vôbec písať, avšak práve Petr na ich základe zložil a v brnenskom rozhlase naživo odohral pieseň "Zachovejte klid", kde sa odprezentoval aj ako pesničkár. Nahrávka existuje len vďaka amatérskemu záznamu. Sám Petr neskôr v rozhovoroch tvrdil, že ho začala zaujímať práve táto pesničkárska sféra a jeho vzorom bol Donovan, ktorý svoje pesničkárstvo posúval do psychedélie. A práve toto všetko malo byť zúročené na prvom albume, ktorý sa nahrával v júli 1969 v legendárnom štúdiu Supraphonu v Dejviciach.
Prakticky nepopový nádych albumu, na ktorom nie je výrazný singlový hit určilo jeho pôvodné vydanie pod hlavičkou Gramofonového klubu a ktorému Supraphon pridelil katalógové čísla 0 13 0687 a 1 13 0687, pre mono a stereo verziu. Petr mal jasnú víziu a to pripraviť do tej doby nevídaný monotématický album, ktorý pojednáva o jednom príbehu rozdeleného do niekoľkých častí, avšak s jasným a neprehliadnuteľným ústredným motívom. Už len netradične dlhé intro trvajúce 10 minút znamenalo niečo, na čo komunistická garnitúra nebola pripravená. O hudobný podklad sa postarala domovská skupina Atlantis, netradične doplnená bigbandovým orchestrom Gustava Broma, čo bolo tiež dovtedy nevídané. Fúzia bigbítu a big bandu doplnená pesničkárskym prejavom Petra a mierným popovo-baladickým prejavom vtedy 20 ročnej Hanky predpovedala tomuto dielu nadčasovosť a medzinárodný kultúrny význam, nebyť prituhujúcim udalostiam. A to sa stalo pre album osudným. V druhej polovici roku 1969 začal nátlak na politickú situáciu, ktorá bola dovtedy (až na augustové udalosti) od roku 1968 relatívne uvoľnená a texty, ktoré prešli schvaľovacím procesom pred začiatkom nahrávania, už boli "závadové", keď bol album nahratý, zmixovaný a zmastrovaný. Petr si stál za svojim dielom, do ktorého vložil všetky ambície a odmietal podvoliť tlaku zmeniť niektoré verše v textoch a prespievať to nanovo, pretože nastupujúca garnitúra videla narážky na august 1968, zrušenú cenzúru a voľnosť. Nepomohlo ani požehnanie Gramofonového klubu, pod ktorým mal album výjsť v obmedzenom náklade len pre členov. Master pásy museli ísť do trezoru. Traduje sa historka, podľa ktorej mal byť tento album definitívne zlikvidovaný a master pásy sa mali premazať. Podľa historky ich mal zachrániť producent Michael Prostějovský, ktorý na začiatku 70. rokov urobil v dejvickom štúdiu záložnú kópiu, ktorú bezpečne uschoval. Potvrdenie alebo vyvrátenie tejto informácie som doteraz nezískal zo strany Supraphonu. Supraphon však vyšiel súrodencom v ústrety a ponúkol im možnosť nahrať náhradný "prvý" album 13HP, ktorý pod hlavičkou Gramofonového klubu vyšiel až v roku 1971, kedy sa pomaly a isto (aj kvôli normalizácii) pretransformovali súrodenci na world-music a ľudovky.
Novembrové udalosti roku 1989 znamenali spásu pre mnohé hudobné, či filmové diela, ktoré boli v nemilosti. Ešte v decembri roku 1989 vyšla reedícia albumu Songy a balady od Marty Kubišovej a v Supraphone skrsol nápad urobiť sériu Trezor, kde by vydávali hudobné diela, ktoré boli z rôznych dôvodov cenzurované, obmedzené, či v prípade albumu Odyssea aj nevydané. A tak konečne v roku 1990 vyšiel tento album na vinyle, kazete a na CD, bohužiaľ s iným obalom, než bol pôvodný návrh. Reprodukcia pôvodného obalu je znázornená na zadnej strane v zmenšenej forme a tak mali možnosť vidieť všetci, aký krásny a netradičný obal mal tento krásny a netradičný album mať.
Album si môžete v remastrovanej podobe kúpiť a stiahnúť vo formáte flac tu
Čo sa týka vinylu, je to trošku ťažšie. Neviem, aký bol náklad, keď album vyšiel v roku 1990, no zohnať tento vinyl je dosť problematické. Mne sa ho podarilo zohnať v Maďarsku. Ale ak budete mať šťastie, možno ho objavíte na aukru, prípadne v rôznych online antikvariátoch. Osobne však radšej preferujem vinyl pred akýmkoľvek remastrom, či už z roku 1997 s bonusmi, alebo z roku 2012 v online službe Supraphonline.
UPDATE: Zabudol som dodať jednu vec. Jedna skladba z albumu predsa len v tej dobe na nosiči vyšla. Išlo však o novú nahrávku a názov piesne bol zmenený z "On na mě zapomíná" na "Zpívám a hlavu si lámu". Pôvodný text bol rovnako ako názov piesne na tejto verzii mierne upravený a tým pádom významovo odlišnejší. V československej televízii ešte vznikli dve obrazové verzie na pôvodné nahrávky, konkrétne "Ticho" a "Za vodou, za horou...". Nikto však v tej dobe netušil, že tieto dva klipy pochádzajú z tohto albumu.
Pri ďalšom vinylovom tipe nazdáááár....
Komentáre
Zverejnenie komentára