Zudarové vinylové tipy #3
Doteraz som sa venoval relatívne známym interprétom, tentokrát si však vezmem na paškál niekoho, kto je úplne neznámy. Slugbug
Slugbug - Truck Month (2013) - Plastic Waffle
Paul D. Millar (1989) je aj v svetovom merítku stále úplne neznámy umelec. Rodák z texaského mesta Waco bol od raného detstva mierne odlišným dieťaťom. Rád sa natáčal starou VHS kamerou, ktorá patrila jeho rodičom a skúšal pomocou nej svoje prvé filmárske experimenty. Práve v tohto období sa prejavil u neho cit pre starú analógovú technológiu a na začiatku puberty sa k jeho "videokoníčku" pridal aj ten hudobný. K prvej gitare a prvému lacnému synťáčiku začali postupne pribúdať haraburdy zo skládok, ktoré zvykli niekedy byť hudobné nástroje, či mixpulty, ktoré si začal svojpomocne opravovať. Dospelo to do toho štádia, že začal opravovať aparatúru a nástroje pre miestnu kapelu Pataphysics, ktorá ho postupne zasväcovala do tajov hudby a ich "dork-punk" žánru. Čerstvý adolescent Paul už mal doma rôzne elektrické gitary, basgitary, veľmi vzácne Moog a Arp syntezátory, biciu sadu, niekoľko 8 bitových počítačov, titulkovače a efektové mašinky pre video, Super8 kameru, mikrofóny a svoj prvý štvorstopový kazetový multitrack Tascam. Sám usúdil, že robiť hudbu na počítači je tak jednoduché, že sa sám rozhodol, že bude tvoriť hudbu klasickou analógovou cestou. Doslova sám. Na starom drumcomputeri si vytvoril rytmus a stopu po stope hral na synťákoch, na gitare a sám aj dokonca spieval. Členovia skupiny Pataphysics boli jeho hudobnými prvotinami tak nadšení, že ho začali brávať na ich vystúpenia, aby im robil predskokana. Pre stredoškoláka Paula to bolo trošku ťažšie, nakoľko si hudbu vo svojom "štúdiu" kompletne spravil sám. Buď si predpripravil podklad na samohrajke a striedavo hral na gitare a synťáku, alebo ho niekto musel doprevádzať, väčšinou na bicích a basgitare. Miestni obyvatelia ale dali mladému Paulovi šancu, pretože ich zaujala jeho kompozičná vyspelosť a jeho mierne "šľahnutý" hrubší hlas, s ktorým dokázal hravo ťahať aj fistuly. Ako umelecké meno si zvolil Slugbug a svoje domáce nahrávacie štúdio nazval BUG SOUND.
Svoje prvé nahrávky distribuoval rôznymi spôsobmi, buď ich napálil na CD-R, či v rámci zachovania analógového zvuku na klasických kazetách. Dĺžka jeho demáčov nikdy nepresiahla 30 minút, tak si vystačil so starými kazetami určenými pre 8 bitové počítače. Jeho prvé nahrávky, ktoré svojpomocne distribuoval na pálených cédečkách, sa volali Cramley's Atomic z roku 2005, Three Lives EP z roku 2005 a Shoe-Eatin' Time z roku 2006 a ešte je to taký hybrid medzi analógom a digitálom. Albumy nahrával na štvorstopový Tascam a okrem gitary, basgitary a CASIO kláves používal na rytmickú čast Fast Tracker II ako sekvencer. S mixážou si dopomáhal tiež na počítači. Ostatné nahrávky, ktoré nasledovali, už boli, ako nezabudne Paul podotknúť, 100% analógové.
Svoju prvú serióznu nahrávku nazval Pointless Journey (2009), ktorú nahrával od decembra 2006 až do októbra 2009 na štvorstopovom kazetovom multitracku Fostex XR-5 a osemstopovom kazetovom multitracku Tascam 488. Dokonca si aj svojpomocne vytvoril k niektorým skladbám aj videoklipy, konkrétne k skladbám "Computers Again" a "Welcome To My Room". Na bicích mu v niektorých nahrávkach dopomáhal Thomas Simurdak
Netrvalo dlho a na svojom Bandcamp účte uverejnil aj svoj prvý živák Live 2010 EP, ktorý nahral v meste Austin na VHS-ky, do ktorého sa presťahoval a ešte v tom istom roku uverejnil ďalšie EP s názvom Weird Life EP, na ktorom sú ešte nahrávky, ktoré vyhotovil ešte v meste Waco a demáč z nového "štúdia" v Austine. "Macintosh Tapes" sa neskôr dostala vo vynovenej verzii na album Truck Month a rovnomenná skladba sa v tejto istej verzii objavila aj na regulérnom 7 palcovom split EP so skupinou Pataphysics, ktorý vyšiel o rok neskôr pod malým vydavateľstvom Answering Machine Recordings. Svoju stranu doplnil Paul krátkou šialenosťou "Technician" a Pataphysics si na svoju stranu zvolili "Way Out" a "Ranchero Baby Baptist", ktoré nahrali v Paulovom štúdiu na 8 stopý Tascam 488.
V roku 2012 si Paul vydal ďalšie EP s názvom Layer of Abstraction EP, ktorý vydal v limitovanom množstve 20 kaziet C-10. Naň opätovne vložil skladbu "Technician" z predošlého vinylového EP a zároveň naň uverejnil rovnomennú skladbu, ktorá sa dostala aj na spomínaný album.
Po úmorných piatich rokoch skúšania a nahrávania všemožných verzií jednotlivých skladieb, si Paul vydýchol. 23. júla roku 2013 mu konečne vyšiel vytúžený album Truck Month pod labelom Plastic Waffle. Sú na ňom prakticky vynovené verzie skladieb z predošlých EP ako napríklad "Weird Life", "Linear Narrative" či "Macintosh Tapes", ale samozrejme aj úplne nové veci ako napríklad "Nervous Man Music". Značnú časť skladieb už nahral na kotúčový 8 stopový multitrack Fostex R8, od čoho sa odvíja aj vyššia kvalita zvuku a mastroval to na profi mašine Otari MTR10, ktorej sa stal vlastníkom. Skladby tohto albumu vyšperkoval do absolútnej dokonalosti. Napríklad skladba "Economies of Scale". Podklad znejúci ako 8 bitový počítač vznikol síce na bežnom PC v programe FamiTracker, no vyhotovenú skladbu napálil na EPROM pamäť a prehral potom z videohernej konzole NES z roku 1985.
Paulové, alebo teda Slugbugové skladby znejú síce na prvé počutie trošku neohrabane a chaoticky, ale postupne zistíte, že pod prvotným nepochopením sa skrýva priam dokonalá kompozicía a premyslené aranžmá to len doťahujú do absolútnej dokonalosti. Nehovoriac o tom, že skoro všetko si Paul nahral sám na analógový pás a len v niektorých momentoch mu vypomáhali bubeníci Joey Fitchett a Thomas Simurdak, či bubeník skupiny Pataphysics Jason "Chef" Pitman.
Pevne verím, že Paul sa čoskoro ukáže s ďalším EP, alebo rovno ďalším albumom, nezabudol už dodať, že jeho osemstopový Fostex už nahradila 16 stopová mašina.
Tento album sa dá zohnať veľmi jednoducho aj na vinyle, fyzický nosič (už bohužiaľ len čierny), ako aj digital download môžete zakúpiť tu. Prípadne ak nechcete "naslepo" strieľať, Paul sprístupnil svoj album aj na jeho Youtube kanále, prvá strana tu a druhá strana tu. Ak sa vám jeho tvorba, aj vzhľadom na zložitosť vzniku páči, nezabudnite ho takisto, ako ja, podporiť.
Slugbug - Truck Month (2013) - Plastic Waffle
Paul D. Millar (1989) je aj v svetovom merítku stále úplne neznámy umelec. Rodák z texaského mesta Waco bol od raného detstva mierne odlišným dieťaťom. Rád sa natáčal starou VHS kamerou, ktorá patrila jeho rodičom a skúšal pomocou nej svoje prvé filmárske experimenty. Práve v tohto období sa prejavil u neho cit pre starú analógovú technológiu a na začiatku puberty sa k jeho "videokoníčku" pridal aj ten hudobný. K prvej gitare a prvému lacnému synťáčiku začali postupne pribúdať haraburdy zo skládok, ktoré zvykli niekedy byť hudobné nástroje, či mixpulty, ktoré si začal svojpomocne opravovať. Dospelo to do toho štádia, že začal opravovať aparatúru a nástroje pre miestnu kapelu Pataphysics, ktorá ho postupne zasväcovala do tajov hudby a ich "dork-punk" žánru. Čerstvý adolescent Paul už mal doma rôzne elektrické gitary, basgitary, veľmi vzácne Moog a Arp syntezátory, biciu sadu, niekoľko 8 bitových počítačov, titulkovače a efektové mašinky pre video, Super8 kameru, mikrofóny a svoj prvý štvorstopový kazetový multitrack Tascam. Sám usúdil, že robiť hudbu na počítači je tak jednoduché, že sa sám rozhodol, že bude tvoriť hudbu klasickou analógovou cestou. Doslova sám. Na starom drumcomputeri si vytvoril rytmus a stopu po stope hral na synťákoch, na gitare a sám aj dokonca spieval. Členovia skupiny Pataphysics boli jeho hudobnými prvotinami tak nadšení, že ho začali brávať na ich vystúpenia, aby im robil predskokana. Pre stredoškoláka Paula to bolo trošku ťažšie, nakoľko si hudbu vo svojom "štúdiu" kompletne spravil sám. Buď si predpripravil podklad na samohrajke a striedavo hral na gitare a synťáku, alebo ho niekto musel doprevádzať, väčšinou na bicích a basgitare. Miestni obyvatelia ale dali mladému Paulovi šancu, pretože ich zaujala jeho kompozičná vyspelosť a jeho mierne "šľahnutý" hrubší hlas, s ktorým dokázal hravo ťahať aj fistuly. Ako umelecké meno si zvolil Slugbug a svoje domáce nahrávacie štúdio nazval BUG SOUND.
Svoje prvé nahrávky distribuoval rôznymi spôsobmi, buď ich napálil na CD-R, či v rámci zachovania analógového zvuku na klasických kazetách. Dĺžka jeho demáčov nikdy nepresiahla 30 minút, tak si vystačil so starými kazetami určenými pre 8 bitové počítače. Jeho prvé nahrávky, ktoré svojpomocne distribuoval na pálených cédečkách, sa volali Cramley's Atomic z roku 2005, Three Lives EP z roku 2005 a Shoe-Eatin' Time z roku 2006 a ešte je to taký hybrid medzi analógom a digitálom. Albumy nahrával na štvorstopový Tascam a okrem gitary, basgitary a CASIO kláves používal na rytmickú čast Fast Tracker II ako sekvencer. S mixážou si dopomáhal tiež na počítači. Ostatné nahrávky, ktoré nasledovali, už boli, ako nezabudne Paul podotknúť, 100% analógové.
Svoju prvú serióznu nahrávku nazval Pointless Journey (2009), ktorú nahrával od decembra 2006 až do októbra 2009 na štvorstopovom kazetovom multitracku Fostex XR-5 a osemstopovom kazetovom multitracku Tascam 488. Dokonca si aj svojpomocne vytvoril k niektorým skladbám aj videoklipy, konkrétne k skladbám "Computers Again" a "Welcome To My Room". Na bicích mu v niektorých nahrávkach dopomáhal Thomas Simurdak
Netrvalo dlho a na svojom Bandcamp účte uverejnil aj svoj prvý živák Live 2010 EP, ktorý nahral v meste Austin na VHS-ky, do ktorého sa presťahoval a ešte v tom istom roku uverejnil ďalšie EP s názvom Weird Life EP, na ktorom sú ešte nahrávky, ktoré vyhotovil ešte v meste Waco a demáč z nového "štúdia" v Austine. "Macintosh Tapes" sa neskôr dostala vo vynovenej verzii na album Truck Month a rovnomenná skladba sa v tejto istej verzii objavila aj na regulérnom 7 palcovom split EP so skupinou Pataphysics, ktorý vyšiel o rok neskôr pod malým vydavateľstvom Answering Machine Recordings. Svoju stranu doplnil Paul krátkou šialenosťou "Technician" a Pataphysics si na svoju stranu zvolili "Way Out" a "Ranchero Baby Baptist", ktoré nahrali v Paulovom štúdiu na 8 stopý Tascam 488.
V roku 2012 si Paul vydal ďalšie EP s názvom Layer of Abstraction EP, ktorý vydal v limitovanom množstve 20 kaziet C-10. Naň opätovne vložil skladbu "Technician" z predošlého vinylového EP a zároveň naň uverejnil rovnomennú skladbu, ktorá sa dostala aj na spomínaný album.
Po úmorných piatich rokoch skúšania a nahrávania všemožných verzií jednotlivých skladieb, si Paul vydýchol. 23. júla roku 2013 mu konečne vyšiel vytúžený album Truck Month pod labelom Plastic Waffle. Sú na ňom prakticky vynovené verzie skladieb z predošlých EP ako napríklad "Weird Life", "Linear Narrative" či "Macintosh Tapes", ale samozrejme aj úplne nové veci ako napríklad "Nervous Man Music". Značnú časť skladieb už nahral na kotúčový 8 stopový multitrack Fostex R8, od čoho sa odvíja aj vyššia kvalita zvuku a mastroval to na profi mašine Otari MTR10, ktorej sa stal vlastníkom. Skladby tohto albumu vyšperkoval do absolútnej dokonalosti. Napríklad skladba "Economies of Scale". Podklad znejúci ako 8 bitový počítač vznikol síce na bežnom PC v programe FamiTracker, no vyhotovenú skladbu napálil na EPROM pamäť a prehral potom z videohernej konzole NES z roku 1985.
Paulové, alebo teda Slugbugové skladby znejú síce na prvé počutie trošku neohrabane a chaoticky, ale postupne zistíte, že pod prvotným nepochopením sa skrýva priam dokonalá kompozicía a premyslené aranžmá to len doťahujú do absolútnej dokonalosti. Nehovoriac o tom, že skoro všetko si Paul nahral sám na analógový pás a len v niektorých momentoch mu vypomáhali bubeníci Joey Fitchett a Thomas Simurdak, či bubeník skupiny Pataphysics Jason "Chef" Pitman.
Pevne verím, že Paul sa čoskoro ukáže s ďalším EP, alebo rovno ďalším albumom, nezabudol už dodať, že jeho osemstopový Fostex už nahradila 16 stopová mašina.
Tento album sa dá zohnať veľmi jednoducho aj na vinyle, fyzický nosič (už bohužiaľ len čierny), ako aj digital download môžete zakúpiť tu. Prípadne ak nechcete "naslepo" strieľať, Paul sprístupnil svoj album aj na jeho Youtube kanále, prvá strana tu a druhá strana tu. Ak sa vám jeho tvorba, aj vzhľadom na zložitosť vzniku páči, nezabudnite ho takisto, ako ja, podporiť.
Komentáre
Zverejnenie komentára