Všetci sme tak trochu "blázni" - časť VI.

  Je potrebné kompletné interné a psychologické vyšetrenie. Táto veta mi najviac utkvela v pamäti z poslednej návštevy neurológa. Ešte viac ako zistenie, že CT mozgu bolo podľa výpisu od radiológa bez nálezu. V čakárni už sedela dvojica ľudí, ale tí prišli na neskorší termín ako ja. Na portále www.lekar.sk som sa dočítal, že pán doktorko nevie nielen vyčítať z CT a magnetickej rezonancie, ale ani z RTG snímkov. Preto chcel pri prvej návšteve, aby som snímky nechal na RTG oddelení, pretože si ich pozeral radiológ. Pre istotu, alebo možno len tak z recesie som sa pána starkého spýtal, či si nechce na počítači pozrieť samotné zábery z cétečka (po príchode domov z nemocnice som CD prezrel na počítači a prakticky okamžite som si vedel pozrieť zábery, ale aj vyexportovať videá vo formáte AVI). Dostal som od doktorka zápornú odpoveď. "Takže celý ten problém môže byť práve kvôli tomu bloku v krčnej chrbtici, že?" "Áno, vyzerá to tak, že hej. Ešte ale skúsime kompletné interné a psychologické vyšetrenie. Potom urobíme nejaké obstreky a potom vás pošlem na rehabilitáciu."
  O jeho zákrokoch som si stihol prečítať pred jeho ambulanciou už pri prvej návšteve, takže som sa mal pripraviť na 30€ za každý obstrek. Podal mi papier s odkazom pre obvodnú lekárku a rozlúčili sme sa. Obvodná lekárka neveriacky krútila hlavou nad odkazom. Ja už som bol z toho všetkého tak domotaný, že som nevedel, čo bude ďalej. Posledné týždne som zažíval aj depresívne stavy, ale to bolo práve preto, že už dva mesiace so mnou zdravotníctvo zametá. Porozprával som jej o cétečku, i o tom, ako pán doktor zhodnotil, že celý môj problém tkvie tým blokom. Poprosil som teda moju obvodnú, či by teda nemohla trošku urýchliť ten proces s tou rehabilitáciou. A samozrejme som jej porozprával aj o zážitku z promócií. To, čo mi navrhla, so mnou pohlo. Že možno ten môj problém je z psychiky. A že by som mal navštíviť nie psychológa, ale psychiatra. Rozum mi zastal. "Pani doktorka, ale ja nie som blázon. Nie som schizofrenik, netrpím samomluvou, ani nemám nejaké úchylky typu kocky chleba v mikroténovom sáčku." Uisťovala ma, že na psychiatriu chodia aj ľudia, čo majú problém so spánkom, či s alkoholom, na čo som jej povedal, že ani to ma veru nepresvedčilo.
  Vypísala mi tri výmenné lístky. Na zapožičanie RTG snímkov, na psychiatrickú ambulanciu (nezabudla dať kontakt na konkrétnu psychiatričku) a na rehabilitačné stredisko (tiež s odporúčaním). A nezabudla dodať, aby som išiel za neurológom vypýtať si od neho celú lekársku kartu.
  Po tomto zážitku som zavolal mojej vtedajšej priateľke. Nechýbalo veľa, aby som sa v telefóne rozreval ako malé decko. Snažila sa ma ukľudniť v telefóne, že si nemám z toho robiť ťažkú hlavu. Končil august a pomaly sa blížil september. Celé letné prázdniny som pendloval medzi troma rôznymi zdravotnými strediskami a nemocnicou a teraz budem pendlovať aj medzi ďalšími dvoma zdravotnými strediskami. Môj osobnostný rekord. Kvôli môjmu stavu som prešiel všetky zdravotné strediská v celej mestskej časti. Pešibusom.
  Objednal som sa opäť k pánovi neurológovi. Keď prišiel termín, vošiel som do čakárne, kde boli obsadené všetky stoličky. Objednanie na konkrétny čas pre tento deň akoby neplatil. V čakárni som čakal necelé dve hodiny a to som išiel do ambulancie ako tretí v poradí. Nie že by predo mnou bol nejaký ťažký prípad, ale asi hodinu pán doktor vôbec neordinoval. Keď som vošiel dovnútra, spýtal sa ma, ako mi je a ja som mu povedal, že moja obvodná žiada, aby mi kvôli rehabilitácii odovzdal lekársku kartu. Na otázku, či som absolvoval interné a psychologické vyšetrenie, som odpovedal záporne. Až teraz som zažil to, kvôli čomu má tento "odborník" zlú reputáciu. Starý dedo sa začal rozkrikovať, že moja obvodná sabotuje jeho prácu ako odborníka a že mi zdravotnú kartu nedá a že keď ešte raz vyvedie moja obvodná niečo podobné, tak nevezme už žiadného jej pacienta. Proste ma odfajčil. "Prišli ste sem zbytočne!" Dve minúty trvala celá návšteva. Odišiel som naštvaný ako nikdy predtým. Toho píčusa už nikdy nechcem vidieť. Cestou som si na RTG oddelení vyzdvihol snímky a išiel som za obvodnou.
  Porozprával som jej o zážitku a ona mi len potvrdila, že sa obaja nemajú moc v láske. Spýtala sa pre istotu, že medzi ktorými stavcami mám ten blok a vypísala náhradný, updatovaný výmenný lístok na rehabilitačné oddelenie. Zo zvedavosti sa ma spýtala, prečo som si práve vybral tohto neurológa. Povedal som jej, že neurologické oddelenie na tomto stredisku neberie nových pacientov a keďže mám problémy s cestovaním, vybral som si toho druhého neurológa v tejto mestskej časti. Odporúčila mi iného neurológa, ktorý je ale na opačnom konci mesta, i keď tušila, že dopraviť sa tam, bude asi pre mňa ťažký oriešok. Situáciu som zľahčil tým, že keby náhodou mala po ruke teleport, tak neváham ani minútu. Aspoň na chvíľu sme sa obaja pousmiali.

Pokračovanie nabudúce